Náš blog

V najnovšej časti Skillmea podcastov sme sa porozprávali s Mikim. Miki Plichta je LinkedIn Storyteller a autor najsledovanejšieho vzdelávacieho obsahu na slovenskom a českom LinkedIne. Miki buduje komunikáciu osôb a značiek na LinkedIne a verí v silu rozprávania príbehov. Aj preto si vraví Storyteller 😊 V podcaste Miki prezradil, ako vybudovať svoj silný osobný brand na LinkedIne a ako využiť potenciál tejto profesionálnej sociálnej siete naplno. V tomto článku vám prinášame malú ukážku o predstavení LinkedInu. Pre koho je podľa teba LinkedIn určený?  Nedávno som sa zapojil s agentúrou Go4Insight do najväčšieho prieskumu slovenského LinkedInu. Zapojilo sa 1400 respondentov, takže máme z toho pekné dáta. Súčasne slovneskému LinkedInu domunikú „biele goliere“, čiže ľudia, ktorí majú digitálne zručnosti a pracujú s počítačom. To neznamená, že by sa tam neuchytili aj manuálne profesie. Zaujímavé je aj to, že to LinkedIn vznikol ešte skôr ako Facebook, okolo roku 2002, ako sieť na prepájanie profesionálov. Čiže vy môžete pôsobiť v odvetví, ktoré nemá nič spoločné s počítačom, ale vy ste ten profesionál a vy máte priestor na tom LinkedIne rásť, prepájať sa získavať vplyv a kontakty.    LinkedIn je pre všetkých žiaľ aj na základe tých dát, ktoré máme z prieskumu, tak vieme že 48 % aktívnych užívateľov LinkedInu je z Bratislavského kraja. V používateľoch sú veľké disproporcie v porovnaní mesto/dedina aj v aktivite. Iba 2 % užívateľov LinkedInu na Slovensku pravidelne tvoria vlastný obsah. [Zdroj: https://www.go4insight.com/post/ak%C3%BD-je-slovensk%C3%BD-linkedin] Aký obsah sa publikuje na LinkedIne? Čo tam funguje?  Dá sa na to pozerať z dvoch hľadísk, jedno je marketingové/trhové, teda ako sa na to pozeráš ty ako užívateľ a druhé je technické/algoritmické. Ty si môžeš myslieť, že vytvoríš super obsah, ale keď to nepasuje algoritmu a zle to zaindexuje, tak to nebude ukazovať ľuďom a na konci dňa je to neefektívne. Ideálne je kombinovať tieto pohľady.     Na prípad marketingového pohľadu mám takú peknú metaforu. Teraz vznikli nové témy napr.  IT, vzdelávanie, retail, politika... Keď si predstavíš slnečnú sústavu, SLNKO PREDSTAVUJE PRÁCU a spomínané témy sú planéty okolo neho. Čím viac sa tvoj status dotýka PRÁCE, tým lepšie to bude rezonovať na LinkedIne. Užívatelia očakávajú iný druh obsahu, ako na Instagrame. Chcú konzumovať obsah, ktorý ich posunie v kariére, osobnom raste, niečo čo súvisí s tou kariérou alebo prácou.    Zároveň je dôležitý obsah s dobrou užívateľskou skúsenosťou. Dnes je veľmi instantná doba, čiže ten obsah by mal byť priamo konzumovateľný v LinkedIne a to súvisí aj s algoritmom. Lepší je obsah, ktorý si užívateľ vie pohodlne prečítať, pozrieť, skonzumovať priamo na tom LinkedIne a zároveň to môže posunúť v tom algoritme ďalej napr. komentárom.   Miki nám v podcaste porozprával množstvo zaujímavých informácií, ktoré sa do tohto článku nezmestili. Vypočuť si ich však môžeš v Skillmea podcasty: #13 Ako využiť naplno potenciál LinkedInu na našom Youtube kanály alebo Spotify.  

V novom podcaste sme sa rozprávali s Petrom Paškom. Peter je partnerom slovenskej pobočky Accace, špecializuje sa na lokálne dane, transakčné poradenstvo a medzinárodné daňové plánovanie. Momentálne je Peter zodpovedný za riadenie pobočky Accace Slovensko. S Petrom sme sa v podcaste porozprávali o startupoch a ich špecifikách, fundraisingu a najzásadnejších problémoch startupovej scény na Slovensku. V tomto článku vám prinášame krátky výcuc z našich rozhovorv o startupoch. Aký je rozdiel medzi podnikaním a startupom? Startupy sú pre mňa osobne podnikanie ako každé iné, s tým rozdielom, že za nimi stojí nejaká technológia alebo inovácia, ktorá by mala poskytnúť konkurenčnú výhodu. Cieľom tejto konkurenčnej výhody a technológie alebo inovácie je umožniť startupu v krátkom čase generovať vysoký nárast tržieb a tým dosiahnuť zisk. To je dôvod, prečo sa startupy odlišujú od tradičného podnikania, pretože často potrebujú veľké množstvo kapitálu, ktoré zvyčajne získavajú z fondov rizikového kapitálu, ktoré majú obmedzený horizont investície a očakávajú návratnosť svojich investícií. Teda rozdiel medzi tradičným podnikaním a startupom je, že startup musí rýchlo rásť, aby mohol v relatívne krátkom čase vrátiť peniaze investorom, od ktorých ich získal. Aké by mal mať startup predpoklady? V podstate hlavný predpoklad je, aby founder mal nejakú skúsenosť v tej oblasti, ktorú chce riešiť. Najdôležitejšie podľa mňa je, aby v tej oblasti existoval určitý problém, ktorí vie startup vyriešiť.  Veľmi často sa stáva, že founderi majú tendenciu povedať si, že v kurze je napríklad umelá inteligencia, ktorá predstavuje riešenie a k nemu sa snažia nejakým spôsobom vytvoriť problém. Najlepšie je mať v tíme ľudí, ktorí majú skúsenosti z nejakej oblasti. Ideálne je keď v tej oblasti oni mali nejaký problém, ktorý zistili svojou vlastnou skúsenosťou a zamerať sa na jeho vyriešenie pomocou startupu.   Aké sú aktuálne trendy v startupoch? Aktuálne sú zaujímavé témy umelá inteligencia, blockchain alebo virtuálna a rozšírená realita.  Toto sú možné budúce trendy, ktoré by sa dali v oblasti startupov uplatniť.    Napríklad, čo sa týka VR, v Bratislave je veľká hala, kde si viete nasadiť krásne okuliare, idete do virtuálnej reality a vidíte tam riešenie potenciálneho problému: tradične vám architekt spraví dvojdimenzionálny projekt alebo 3D model na dom, ktorý si viete na počítači pozrieť. Vďaka VR okuliarom sa môžete prejsť tým domom ešte predtým, ako ho postavíte.  Vidíte tam výhľady z okien, ako je dom zasadený do terénu a aký je tam nábytok.  Čo by pomohlo startupom na Slovensku? Startupy sa sústredia väčšinou v mestách alebo v lokalitách, kde je veľká koncentrácia relatívne mladých ľudí, možno 25 až 40 ročných a musí to byť miesto, kde ľudia chcú žiť, presťahovať sa, byť tam. Čiže potrebujeme miesta, ktoré budú dobré na život, potrebujeme na to dobré a kvalitné školstvo, dobré zdravotníctvo, pekný verejný priestor, veľké množstvo zaujímavých miest a reštaurácii a spôsobov trávenia voľného času. To priláka talent a keď príde on, tak prídu aj startupy. To, že tu nie je dostatok kapitálu je pravda, ale ten by po čase prišiel. Peter nám v podcaste porozprával množstvo zaujímavých informácií, ktoré sa do tohto článku nezmestili. Vypočuť si ich však môžeš v Skillmea podcasty: #12 Ako fungujú startupy na Slovensku? na našom Youtube kanály alebo Spotify. Ak ťa zaujíma financovanie startupov, aké existujú investičné kolá, ako sa na startupy pozerajú VC fondy a iné fondy rizikového kapitálu a aká je ich problematika, Peter ťa nimi prevedie vo svojom kurze Úvod do financovania startupov. 

Ďalším hosťom v Skillmea podcastoch bol Juraj Bednár. Juraj je podnikateľ, krypto-nadšenec,  vyznávač slobody a autor niekoľkých kníh o kryptomenách a lepšom živote.  Aktuálne sa venuje vlastnému projektu Hacktrophy, ktorý vnikol ako odpoveď na intenzívnu potrebu riešiť bezpečnosť na internete. Projekt vypisuje odmeny za to, keď niekto nájde bezpečnostnú zraniteľnosť. [Natáčanie podcastu s Jurajom Bednárom a Radovanom Debnárom] ➡️ Ty si v minulosti založil rôzne firmy, môžeš nám o nich prezradiť viac? Čo sa s nimi stalo, ako sa vyvinuli?   Firiem, ktoré som mal, bolo celkom dosť, zahŕňali ziskové projekty ale aj neziskovky a občianske združenia. Založil som firmu Digmia, ktorá sa stará o správu serverov a navrhovanie riešení pre veľké portály a médiá. Okrem toho som vlastnil aj firmu Citadelo, ktorá sa zaoberá IT bezpečnosťou. Z oblasti bezpečnosti mi ostala spomínaná Hacktrophy.    Aktuálne sa venujem mini startupu, ktorý sa zaoberá zábezpekou kryptomenových transakcií. V tradičnom finančnom systéme funguje niečo ako banková, notárska alebo advokátska zábezpeka, aby sa zabezpečilo, že prevod peňazí a majetku prejde v pohode. My sme sa rozhodli vytvoriť advokátsky spôsob zabezpečenia, v spolupráci s advokátskou kanceláriou, pretože sme zistili, že v kryptomenovom svete nie je podobná možnosť zábezpeky. Keď sa niekto rozhodne kúpiť nehnuteľnosť za bitcoiny, pošlú sa bitcoiny na špeciálnu adresu, odkiaľ môžu míňať dvaja z troch ľudí - kupujúci, predávajúci a my, tretia strana. Ak by došlo k nejakému problému, my vieme spolu situáciu vyriešiť. Týmto spôsobom sa väčšina moci v kryptomenovom svete drží v rukách užívateľov, a nie v rukách inštitúcie, čo je netradičný prístup. V tradičnom finančnom systéme by ste museli zložiť zábezpeku na bankový účet, ale keďže banka má tieto peniaze, môže to viesť k problémom v prípade krachu banky a podobne.   Ďalej som kedysi dávno založil združenie používateľov operačného systému Linux, bol som pri zrode prvého bratislavského (možno aj slovenského) hackerspace-u, ktorý sa volal Progressbar. Momentálne už nefunguje.    Okrem toho, bol som pri zakladaní Pražskej Paralelnej Polis a Bratislavskej Paralelnej Polis. Pre tých, ktorí nevedia, čo je Paralelná Polis, odporúčam sa ísť pozrieť. Je to priestor, ktorý celý funguje na kryptomenách a je založený na myšlienke Václava Bendu o vytváraní paralelnej spoločnosti. Keď sme zakladali ten priestor, uvedomili sme si, že napríklad kryptomeny sú takýmto paralelným finančným systémom. Teraz v Paralelnej Polis skúmame, či je to lepšie a či sa s tým dá fungovať. Skúmame aj aké to má obmedzenia a snažíme sa tomuto systému pomôcť.   ➡️ Aké sú zatiaľ skúsenosti s Paralelnou Polis?  Zvykli si bežný ľudia kupovať kávu za kryptomeny?    V Paralelnej Polis v Prahe si kávu za české koruny nekúpiš. Je tam bitcoinový automat a človek si môže kúpiť za hotovosť bitcoin a potom ním zaplatiť za kávu. Heslo tohto priestoru je "vojdi von". Keď osoba vstúpi do tohto priestoru, vlastne vystupuje z mainstreamového sveta. Pri prvom pohľade to môže byť nepríjemný pocit, pretože je to niečo iné. V bratislavskom priestore, ktorý už bohužiaľ nefunguje, sa  napríklad nachádzali objekty z 3D tlačiarne a používali sa tam divné peniaze. Hrala tam open source-ová creative commons hudba, ktorú nie je možné počuť v rádiu. Bola tam aj bio hackerská kaviareň, ktorá mala divné adaptogénne huby a robili sa tam bulletproof kávy. V priestore nebol nikde lepok ani cukor. Keď osoba príde do takéhoto priestoru, má pocit, že sa nachádza v inom svete.   ➡️ Paralelná Polis je nejaký medzinárodný koncept? Kde to vzniklo? Možno ste už počuli o umeleckej skupine s názvom "Z toho ven". Ide o českú umeleckú skupinu, čo nie je úplne bežná vec, keďže väčšina umelcov pracuje samostatne. Táto skupina sa skladá z viacerých výtvarníkov a funguje vo verejnom priestore. Mali rôzne zaujímavé projekty, ako napríklad hackli vysielanie panorámy v televízii, kde sa ukazuje živé vysielanie zo zjazdoviek, aby ľudia vedeli, kde sa dá ísť lyžovať a odvysielali tam výbuch jadrovej bomby.    Prvý priestor Paralelnej Polis vznikol ako projekt tejto umeleckej skupiny v Prahe, ale podobné priestory už vznikli aj po celom svete, napríklad vo Viedni. V súčasnosti sa črtajú plány vytvoriť podobný priestor v Barcelone a v Brne. Bratislavská je zatiaľ virtuálna, občas robíme akcie v cudzích priestoroch.    Tento koncept je decentralizovaný, nie je majetkovo prepojený a musí spĺňať niekoľko podmienok, ako napríklad neprijímať štátne peniaze a používať vlastnú meny.   [Juraj Bednár - podnikateľ, kryptonadšenec a vyznávač slobody] ➡️ Ako je to s výplatami v Paralelnej Polis?   Ono je to zaujímavé v tom, že ja interne účtujem v niečom, čo je strašne volatilné. Keby som pred týždňom niekomu robil kávu a na konci novembra mám z tých Bitcoinov, ktoré som vybral, niekomu zaplatiť výplatu, tak je dosť možné, že mi to nevyjde.     Napríklad, aby sa mi nestalo to, že na konci mesiaca budem musieť zaplatiť baristovi a hodnota tých coinov, ktoré som vybral padne, tak mu platím každý deň. Či si to zamestnanec premení na Eurá, alebo s tým má nejakú stratégiu, tak to už je na ňom. Môže spraviť napríklad to, že do sumy ktorú potrebuje na zaplatenie nájmu si to mení na Eurá.    V Bitcoine sa snažíme, aby každý bol na jednej strane zodpovedný za svoje rozhodnutia a na druhej strane, aby mal voľnosť. Čiže je to na zamestnancoch.    Suma ohodnotenia je v tomto prípade Eurách, lebo keby si povedal baristovi, že tvoja výplata je 10 000 Satoshi, tak v dňoch,  kedy je táto hodnota malá by neprišiel do práce alebo by sa na to vykašľal. Musí tam byť nejaká dohoda, ktorá je pre toho človeka funguje. Ak má väčšinu nákladov v Eurách tak je rozumné to nejakým spôsobom naviazať na Eurá, ale transakčná jednotka je stále Bitcoin. Juraj nám v podcaste porozprával množstvo zaujímavých informácií, ktoré sa do tohto článku nezmestili. Vypočuť si ich však môžeš v Skillmea podcaste #11 Čo sa deje vo svete blockchainu a kryptomien? Viac zo sveta Kryptomien alebo IT bezpečnosti sa môžeš dozvedieť z Jurajových online kurzov. 

V novom podcaste sme sa rozprávali s Tonym Dúbravcom. Tony je online marketér, tvorca podcastu "Doba digitálna" a newslettru o digitálných novinkách. Je odborníkom na social media a e-commerce, takže dnes sa budeme rozprávať práve o týchto témach. ➡️ Tony, aký silný trend vidíš aktuálne na social media?Jedným z trendov sú určite krátke videá, ktoré prišli z TikToku a postupne sa dostali na ostatné platformy. Ďalším trendom je influencer marketing alebo iný prístup k obsahu, ktorý sa začína s príchodom TikToku zaoberať viac na kvantitu, nie len na kvalitu.   ➡️ Ty si teraz konzultant pre stratégie social media, čomu sa venuješ viac detailne?Pôsobím ako marketing manažér v Medusa Group, najväčšej gastro spoločnosti na Slovensku. Mojím druhým smerom je  zároveň vytváranie tímov pre klientov, ktoré sú zložené z freelancerov. Pracuje s agentúrnymi tímami zloženými z freelancerov a vytvára tím podľa potrieb klienta, kde som v pozícii account manažéra. Okrem toho robí školenia o sociálnych sieťach, prednáša na eventoch a publikuje podcasty a newslettre o digitálnych novinkách. [Natáčanie podcastu] ➡️ Ako vnímaš vývoj infuencer marketingu na trhu? Je dopyt zo strany firiem vyšší? Je to stále považované za "sexy" pre firmy. Nie každý si však uvedomuje, že to nie je vždy to, čo by mali riešiť. Je to stále buzzword, ale výrazne sa to zmenilo od doby, keď som písal blogy. Táto oblasť nabrala obrovský rozmach a teraz už pre niektorých predstavuje základ ich príjmu. Niektorí ľudia sa totiž živia len tým, že propagujú produkty a služby. Momentálne existujú dve hlavné formy takejto spolupráce. Prvá je, že niekto žije tou značkou, používa ju a je jej ambasádorom. Druhou formou sú influenceri, ktorí v podstate predávajú reklamný priestor.    ➡️ Koľko výstupov by si odporučil dohodnúť aby to malo zmysel?  Ak chceš iba zásah, potom má zmysel aj jeden príspevok, záleží aj na tom, koľko času trvá kampaň a koľko máš budget. Väčšina influencerov si účtuje za príspevok, alebo majú nejaký balík príspevkov a stories. Väčšinou sa to iba násobí. Záleží od toho, čo chceš dosiahnuť, či ti stačí jeden príspevok alebo chceš kampaň ťahať dlhšie. Potom by sa možno oplatilo uvažovať o užšej spolupráci s influencerom, nie len o „kúpe reachu.“   ➡️ Ako sa pohybujú ceny v influencer marketingu? Pri influenceroch s 50 tisíc followermi je to suma od 500€ za príspevok. Všeobecne by som povedal že to začína na 250€. Samozrejme sa nájdu influenceri, ktorí ti spravia za 200€ tri príspevky alebo ťa spropagujú za barter. Je to individuálne, každý si svoju prácu váži inak.   [Tony Dúbravec v Skillmea podcaste] ➡️ Existuje nejaká databáza, kde si vieš vyhľadať relevantných influencerov na nadviazanie spolupráce? Existujú aj agentúry, ktoré sa venujú tejto oblasti. Samozrejme, za nejakú províziu. Odporúčam, ak je to v možnostiach, robiť si to sám alebo s niekým, komu dôveruješ a pozná prostredie. Ak si to človek rieši sám, tak spozná ten svet influencerov, pochopí, že to nie je ako nakupovanie v obchode.    ➡️ Čo odporúčaš merať pri influencer marketingu alebo čo ty sleduješ, aké metriky? Na Reach sa dá asi najviac spoliehať. Existujú rôzne spôsoby ako merať výkon spolupráce, ako sú údaje UTM alebo kupóny. Avšak väčšinou ľudí zaujímajú interakcie. Veľa ľudí však nevšíma, či sú to reálne interakcie alebo len nejaké boty. Autenticita teda môže byť ťažko overiteľná. Engagement rate môže byť dôležitý, ale nemusí byť relevantný. Keď sa robí s viacerými influencermi, je vhodné porovnať výkony jednotlivých influencerov a podľa toho sa potom rozhodovať, s kým sa bude robiť ďalej. Avšak keď sa robí len s jedným influencerom, je ťažko posúdiť, či to bolo dobré alebo nie, je to skôr pocitové. Pre viac z rozhovoru s Tonym si vypočujte Skillmea podcast: #10 Aké sú trendy v social media marketingu?. 

Mário Šmýkal sa narodil v Prievidzi a vyštudoval marketingovú komunikáciu v Trnave. Aktuálne pracuje v denníku SME, kde vedie obsahové štúdio SME Creative, píše newsletter Škola nepísania a v Prievidzi organizuje talkshow Také zo života a bežecké podujatie Brose Night Run Prievidza.    V podcaste nám prezradil ako písať aj ako nepísať, aké sú najčastejšie chyby pri písaní, aké predpoklady má dobrý autor a uviedol aj zopár zaujímavých pisateľských úspechov. [Podcast s Máriom Šmýkalom a Radovanom Debnárom] ➡️ Čo sú podľa teba také najčastejšie chyby ktoré robia autori? To je veľmi náročná otázka, lebo dá sa povedať filozoficky aj veľmi prakticky. Keby som mal hovoriť prakticky tak: ·      nesprávne dlhé vety  ·      nesprávne vyskladané vety  ·      nesprávne poradie slov vo vetách - to je veľmi náročné ·      usporiadanie informácií v článku - nemôžeš začať nejakou ťažkou nudou alebo historickým exkurzom, to sú práve momenty, ktoré sa môžu objaviť najskôr v 2/3 článku    Z filozofických vecí je asi najdôležitejšie písať pre čitateľa a nie pre seba. Vo väčšine prípadov autori píšu tak, aby sa to páčilo im.   Každý jeden článok, ktorý píšem alebo editujem, čítam nahlas niekoľkokrát. Akonáhle ma prestane baviť alebo v momente, kedy ujde moja pozornosť, si to okamžite vyznačím a zisťujem, čo sa tam vlastne stalo. Snažím sa pozorovať, prečo mi tam ušla pozornosť. Za za normálnych okolností by sa nemalo stať, že by človek nevydržal čítať dostatočne pútavý text.   ➡️ Aká je optimálna dĺžka štandardného článku, ktorý by si chcel publikovať napríklad do novín?   Závisí od formátu, napríklad my máme: ·      najkratší odrážkový text do 4000 znakov  ·      stredná dĺžka textu do 6000 znakov ·      najdlhšie sú okolo 9000 znakov   Napísať taký dlhý článok, aby bol od začiatku po koniec dobrý, je dosť náročné. Niektoré témy neodkomunikuješ rýchlo a krátko. Potrebuješ sa do tej témy ponoriť ako do bahenného kúpeľa, tak aby ťa téma zrazu obalila a ty si si ju zapamätal oveľa lepšie, než keby si o nej narýchlo prečítaš 5 viet.    ➡️ Informácie treba vraj prezentovať formou príbehov. Čo si ty o tom myslíš? Aká je podľa teba najzaujímavejšia forma ako podať nejakú informáciu?  Áno, príbeh je jednoznačne dôležitý. Robím to od začiatku a pravdepodobne to budem robiť navždy. Každý jeden z našich článkov musí mať nejaký príbeh a to je viditeľné aj na číslach. Najčítanejšie články, ktoré máme, ako napríklad o kurčatách v Kauflande, dosiahli cez 200 000 prečítaní. Keď som šiel písať reportáž o kurčatách v Kauflande, až na mieste som začal zisťovať, aká je to vlastne firma a aké má zaujímavé benefity pre zamestnancov. Keď som o tomto napísal príbeh a iba medzi riadkami spomenul kurčatá, dosiahol článok výrazne lepších výsledkov.   ➡️ Čo by mal spĺňať človek ktorý chce písať články a robiť natívny obsah?V prvom rade by sme mali byť všímaví a citliví k veciam. Písanie sa dá naučiť, ale iba niekoho. Dôležité je všímať si veci, ktoré iní nevidia. Iba 1 zo 100 ľudí si všimne niečo, čo nikto iný keď vojde do miestnosti. Napríklad, ja som si všimol, že električky v Bratislave majú čísla 1, 3, 4, 7 a 9, čo ma zaskočilo, pretože číslo 4 je párne, zatiaľ čo ostatné sú nepárne. Toto je len príklad, že nemusíte vedieť odpoveď na všetko, ak sa človek naučí všímať veci, potom je ľahké písať. Ale ak si niekto nedokáže všímať veci, tak mu nič nepomôže. Ani vedieť ako písať, pretože bez schopnosti všímať si veci, nikdy nebude môcť napísať dobrý článok a bude sa kĺzať iba po povrchu.   V podcaste a na prednáške v Trnave Mário spomínal, že písanie sa dá naučiť. Ale nie každého. Inšpiroval sa citátom od Stephena Kinga: „Aj keď je nemožné urobiť zo zlého spisovateľa schopného a rovnako tak z dobrého spisovateľa geniálneho..."   .... je možné urobiť zo schopného spisovateľa dobrého. Je na to potrebné množstvo práce, nadšenie pre vec a včasná pomoc. Tak ako spev alebo herectvo nemôže robiť každý, tak isto nemôže každý písať – najlepšie.   ➡️ Ako prebieha výber nového kandidáta?  Tak v prvom rade ma zaujíma, čo už napísal. Potom sa zakaždým snažím vymyslieť nejakú otázku alebo tému, ktorú má kandidát spracovať. Predovšetkým sa snažím objaviť jeho všímavosť. Je dôležité vedieť si aj domyslieť (nie v zmysle vymyslieť niečo vlastné).  Uvediem na príklade:    Na fotke sú zimné bežecké preteky. Tipnite si kto vyhrá. [TIP: Všetci sú naobliekaní, len 2 majú kraťasy a krátke tričko.]⬇️ ⬇️ ⬇️ Určite nevyhrá nikto, kto má dlhý rukáv. Pretože keď bežíte rýchlo, tak vám bude teplo.  Čiže pri písaní je dôležité vedieť si domyslieť, pospájať a rozmýšľať v kontexte. Pre viac Máriových zaujímavých storiek si vypočujte Skillmea podcast: #9 Ako písať dobré články a texty? a pre hodnotné tipy na písanie článkov všetkými desiatimi odporúčame odber newslettra Škola nepísania. 

V dnešnom rozhovore nám šikovný programátor Šimon Urbánek prezradí, ako sa dostal k práci iOS developera pre českú aplikáciu Windy, ktorá poskytuje interaktívnu predpoveď počasia po celom svete.  Skús nám na začiatok priblížiť svoju prácu.Momentálne pracujem ako iOS developer vo Windy.com (ďalej už len Windy), kde mám na starosť celý Apple ekosystém. To zahrnuje natívne prvky aplikácie (napr. iCoud synchronizácia, lokalizácia, notifikácie), cez widgety, Apple watch aplikáciu s komplikáciami (complications) až po automatizáciu release cyklu. Keďže Windy je multiplatformová aplikácia, nezaobídem sa bez JavaScriptu, Typescript-u a znalosťou Node backendu. Ako si sa k tejto práci dostal?Bola to celkom náhoda, zapol som si inzertný portál (myslím, že startupjobs), aby som zistil, aké sú približné požiadavky na pozíciu iOS developera a ponuka od Windy mi pripadala ako ušitá pre mňa. Povedal som si, že sa im ozvem (reagoval som iba na túto jednu ponuku). Pozvali ma na prvý pohovor, ktorý dopadol super (teoretické otázky z programovania), potom na druhý (úloha na programovanie), ktorý som totálne pokazil. Úloha to nebola ťažká, ale v silno typovom jazyku ako Swift to bol trochu oriešok. To ma ale neodradilo a riešenie úlohy som dopísal v Swifte a potom ešte v JavaScripte, aby som ukázal náročnosť správneho riešenia v oboch prípadoch. Riešenie som odoslal Windy a o niekoľko hodín sa mi ozvali a dohodli sme sa na polovičnom úväzku s tým, že po dokončení školy nastúpim na full time.  Z toho mi vyplynulo ponaučenie, že firmám nejde o to, či dokážete za x hodín naprogramovať simulovanú úlohu, ale či máte dostatok motivácie sa vysporiadať s problémami. Čomu si sa pred touto prácou venoval?Od strednej školy som sa venoval programovaniu webov. Mal som brigádu, kde som pracoval ako web developer a so spolužiakmi sme vyvíjali aplikáciu na písanie knižiek. Bola to éra startupov, tak sme sa snažili preraziť. Zo startupu sme sa nestali milionármi (ale so skúsenosťami na nezaplatenie), tak som pokračoval na vysokú školu ČVUT v Prahe.  Popri vysokej som pracoval ako JavaScript developer pre mobilnú SAP aplikáciu a vyskúšal som si pozíciu project manager vývoja. Pri diplomovej práci som sa venoval BlockChainu, ktorý ma neoslovil.  Čo ma ale oslovilo, bol moment, keď som si kúpil iPad s Apple pencilom. Bolo to neskutočné zariadenie, ktoré nahradilo všetky knižky, skriptá a poznámkové bloky. Teda skoro všetko. Jedinú vec, ktorý iPad nahradiť nemohol, bol môj papierový plánovač. Plánovanie perom na papier má svoje kúzlo a v Apple store nebola žiadna aplikácia, ktorá by takúto funkcionalitu poskytovala. Tak sa začala moja cesta iOS developera. Zapísal som si kurz iOS programovania (neskôr aj v pokročilej verzii), začal som pozerať kurzy na internete (aj platené) a pomaly som začal pracovať na vízii.  O tomto projekte som hovoril aj mojím dlhoročným kamarátom a skvelým programátorom Ondrejom, ktorého nápad taktiež nadchol a pustil sa do projektu so mnou (tiež predtým nemal s iOS skúsenosti). Takéto veci sa v dvojici proste lepšie tiahnu, špeciálne keď vstupujete do neznámeho. Nám si prezradil, že máš v AppStore aj vlastnú aplikáciu. Povedz nám o nej viac..Nazýva sa Pencility, je to iPad aplikácia, ktorá mi nahrádza ručne písaný plánovač. Spája prvky tradičného plánovania perom na papier s výhodami online kalendára a to-do listu synchronizovaného medzi všetkými Apple zariadeniami. Aplikácia je platená a našla si už stovky nadšených užívateľov, ktorí stále pribúdajú. Nerobíme žiadnu reklamu, všetky stiahnutia sú priamo z Appstoru od užívateľov, ktorí majú ten istý problém, s ktorým kde Pencility začali programovať. [Šimonova appka Pencility] Absolvoval si už nejaké kurzy od Skillmea, ak áno aké?Áno, už na strednej škole som začínal s Webrebelom od Jablka. Bolo to úplne úžasné, hlavne v začiatkoch, keď sa problematike ešte moc nerozumiete. Pamätám si dodnes, ako som s učiteľom informatiky vybavoval zľavový kód pre stredné školy, pretože v plnej cene som si to vtedy nemohol dovoliť. To si neviete predstaviť, ako potom človek vníma každé slovo, aby z kurzu dostal maximum. Aj v dnešnej dobe sú video kurzy pre mňa zábavná forma učenia (kto, pár dní čítal nejakú dokumentáciu, pochopí). V práci používame Svelte, takže keď som videl, že máte kurz, vedel som čo bude môj večerný program. Nasledoval kurz o vue.js a naposledy som pozeral kurz o Figme. Je to skvelý nástroj aj pre vývojára, keď si potrebujete rýchlo načrtnúť obrazovky, pred samotnou implementáciou. Tipujem, že sám doma vlastníš nejaké to jabĺčko. Je pre teba značka Apple lovebrandom?Mám rád filozofiu Applu a technológie, ktoré poskytuje vývojárom na vytvorenie aplikácii. Uvediem konkrétny príklad synchronizácie dát medzi zariadeniami, ktorá je už štandardom. Pre synchronizáciu potrebujete server, za ktorý je nutné mesačne platiť (pri väčšom počte užívateľov to nie sú malé čiastky). To môže byť, ale problém, keď ste začínajúci vývojár, ktorý chce vydať aplikáciu zdarma, alebo s one-time purchase. V Apple ecosystéme sa dá nádherne použiť iCoud, ktorý celú logiku synchronizácie vyrieši za vás (pri použití core data, alebo document based aplikácie).  Spomeniem ešte jeden príklad a to je jeden kód “pre všetko”. Dnes už stačí napísať jednu aplikáciu povedzme na iPhone. S malými UI úpravami bude perfektne fungovať aj na iPade a keď funguje na iPade bude fungovať aj na všetkých M (1, 2) Macoch. A to nehovorím o znovupoužiteľnosti views a logiky medzi aplikáciou, widgetmi a napr. hodinkami. Proste nádhera.[Šimon Urbánek] Aké sú tvoje ciele a čo ťa udržiava stále motivovaným?Od malička ma bavilo vytváranie nových vecí a programovanie je pre mňa niečo ako pre maliara štetec. Máte čisté plátno s nekonečnými možnosťami a je len na vás, čím ho zaplníte. A keď ešte naviac vašu aplikáciu používajú ľudia, ktorým pomáha, je to úžasný pocit. Práca vo Windy je skvelá, pretože píšem kód pre milióny, a ten adrenalín pri releasoch je ako droga. Mám tam veľkú voľnosť (a aj zodpovednosť) viesť iOS development. Skvelé je, že keď sa firma venuje len jednej aplikácii mám možnosť si medzi prvými vyskúšať najnovšie technológie, ktoré ju posúvajú vpred. Popri práci som ale nezanevrel na Pencility (aj keď času je podstatne menej) a mám v pláne aj ďalšiu iPad aplikáciu.[Šimon Urbánek] Ovplyvnila pandémia covidu nejakým spôsobom tvoju prácu?Do Windy som nastupoval práve v covidovom období, takže keď som niečo potreboval, musel som si vystačiť so Slackom a videohovormi, čo je zložitejšie ako sa postaviť a kolegu sa niečo opýtať v office. Ale asi nič iného. Na záver môžeš našim čitateľom prezradiť, čo plánuješ do budúcnosti? Chystáš sa zrealizovať aj nejaké kurzy?Myslím, že som od programátorskej komunity dostal veľa, a teraz je na čase niečo vrátiť. Preto by som chcel zrealizovať kurz, práve na vývoj nielen iOS aplikácii, ale pre celý ekosystém v SwiftUI. Byť iOS vývojárom nie je ľahká cesta, hlavne na začiatku, ale stojí za to. 

V ôsmom diele Skillmea Podcastov sme vyspovedali Milana Novotného, ktorý pôsobí ako SEO & Content Director v CloudTalk, okrem toho prednáša a mentoruje začínajúce startupy a podnikateľov.     V podcaste Milan Novotný zaspomína na svoje začiatky v online marketingu, prezradí tipy, ako naštartovať svoju kariéru a povie niekoľko zaujímavostí zo sveta SEO či businessu.[Podcast s Milanom Novotným a Radovanom Debnárom] ➡️ Ako si sa dostal k online marketingu?  Vieš čo, bolo to veľmi dávno, nemám to ani na LinkedIne, ale začal som s robením stránok vo WordPresse. Keď to zistila moja mama, potrebovala aj ona stránku. Potom ma odporučila svojim známym, tí to posunuli ďalej a zrazu som robil WordPress stránky pre viacero ľudí. A tí ľudia mi potom hovorili, že potrebujú aj marketing a SEO, ale ja som nevedel, čo to je. Potom som si to pogooglil a začal som sa učiť nejaké prvé veci a robiť na nich. To som mohol mať asi 14 rokov. Vtedy ma bavilo sledovať page ranky a veľmi ma tešilo, keď sa moje stránky posúvali vyššie. Moja stránka bola v tom čase veľmi vysoko hodnotená v pageranku, dokonca tretia z desiatich.    ➡️ Po gymnáziu si išiel rovno do praxe. Ako si sa dostal do reálnej firmy?   Začal som na letnej stáži v menšej agentúre Teapot. Vedel som robiť wordpress webové stránky na mal hotovú Digitálnu garáž od Googlu ale v podstate som bol samouk a chýbal mi externý knowledge. Neskôr som išiel na siedme narodeniny spoločnosti Visibility. Tam som sa opil a zhováral som sa s jedným človekom z Visibility, ktorý mi na otázku, či nemajú miesto pre stážistov povedal, že môžem prísť. A tak som sa dostal do Visibility. Potom som pracoval v niekoľkých ďalších agentúrach a nakoniec som skončil v CloudTalk-u, kde vediem SEO a Content tím.     ➡️ Poraď stredoškolákom, ako najlepšie naštartovať kariéru v online marketingu. Aké tipy by si im odporučil?  1. Začni s Digitálnou garážou od Googlu, ktorá ti dá základný prehľad o online marketingu.  2. Snaž sa zistiť, ktorá oblasť by ťa aspoň trochu bavila.  3. Sprav si v tej oblasti kurz na Skillmea, aby si mal nejaké základy. 4. Hľadaj si stáž. Kľudne aj neplatenú, aby si získal skills a kontakt s klientom.  5. Využi na to stránku growni.sk alebo napíš priamo agentúram. Oni neustále hľadajú šikovných a talentovaných ľudí. Pozri si napríklad agentúry v ADMA (Asociácia digitálnych marketingových agentúr) a priamo im napíš, že či náhodou nemajú nejaké  miesto pre stážistov alebo si pozri ponuky na ich stránkach.    ➡️ Keď si bol v agentúre a mali ste stážistov, ako to prebiehalo?   Keď som pracoval v marketingovej agentúre Invelity, tak stážisti mali určený počet hodín, ktorý chodili do officu a ja som sa im venoval. Ja som mal skúsenosti aj so stážami, kde sa mi až tak nevenovali a nechcel som aby to aj oni mali také. Chcel som, aby mali kvalitnú skúsenosť, takže sme hneď začali robiť na nejakých projektoch, každý dnes sme si prechádzali nejaké nové veci. Napríklad jeden týždeň sme sa venovali analýze kľúčových slov, kde som ja vysvetlil nejaké základy, pozreli si článok, vysvetlil som im, čo je cieľom, ktorý chceme dosiahnuť a ako na tom pracujeme. V CloudTalku sme mali internov, ktorí boli full-remote, ale stále som sa snažili venovať im čas a pripravoval pre nich learning zoznam, aby sa mohli učiť postupne. [Content Director Milan Novotný]Zaujímavosti o SEO a content stratégii si môžeš vypočuť v Skillmea podcaste: #8 Ako na kariéru v SEO a online marketingu? Nájdeš ho na našom Youtube.    Milan je zároveň Skillmea lektorom, ktorý ťa naučí Content marketing, SEO trendy alebo Škálovateľný marketing. 

V podcaste sme sa s Vítom porozprávali najmä o online marketingu, Facebooku a TikToku, influencer marketingu, ale venovali sme sa aj blockchainu a metaversu. Vítězslav Klement je marketér, ktorý je od roku 2013 spojený s mediálnou agentúrou GroupM, v rámci ktorej si prešiel viacerými pozíciami a pracoval pre klientov ako Škoda Auto, Red Bull, Unilever a ďalších. Aktuálne v rámci tejto agentúry pracuje na pozícii Social Skillhead, kde rozvíja social content & performance naprieč všetkými GroupM agentúrami.  [Vítězslav Klement a Radovan Debnár v Skillmea podcaste] ➡️ V dnešnej dobe sa hovorí, že je Facebook je mŕtvy alebo na ústupe. Je to pravda? Oplatí sa ešte budovať svoju fanpage?Nie je to pravda. Ešte stále žije, aj keď už nie je tak vitálny, ako bol pred rokmi. Facebook má v Čechách a na Slovensku oproti ostatným platformám stále najviac používateľov. Aj keď pre tú mladšiu kategóriu už nie je tak „cool“, keďže tam pôsobia aj ich rodičia a starí rodičia.    Pokiaľ chce byť nový podnik aktívny na sociálnych sieťach, tak skôr alebo neskôr dospeje k tomu, v rámci „mainstreamu“, že bez Facebooku to úplne dobre nejde.    Aj keď organický dosah na sociálnych sieťach je stále nižší a nižší, oplatí sa budovať si stránku a komunitu ale nemalo by to byť hlavným kritériom. Neodporúčam teda nakupovať fanúšikov stránky.    My sa dnes stretávame s trendom, ktorý mnohí nazývame „tiktokizácia“ sociálnych sietí. To znamená, že platforma nezobrazuje príspevky od užívateľových spojení ale príspevky, o ktoré si myslí, že by mohol mať užívateľ na základe algoritmu záujem. Mám pocit, že Facebook teraz prešľapuje na mieste a nevie či ísť cestou toho TikTok trendu alebo si udržať to „svoje“.    ➡️ Ako by mal vyzerať obsah na Facebooku? Či chceme alebo nechceme Facebook sa približuje k Instagramu a TikToku, pretože dnešným trendom na sieťach je stručný, jasný a úderný obsah.    Z dát GroupM vieme vyčítať, že priemerná dĺžka zhliadnutia videa na Facebooku je 8-9 sekúnd. Dnešní užívateľ má množstvo dostupného obsahu, keď ho v prvých sekundách nezaujmete, tak ide ďalej.   Tým najdôležitejším na sociálnych sieťach je podľa mňa efektívny zásah relevantnej cieľovej skupiny. Platí, že miera interakcie v čase klesá, užívatelia sa stávajú iba pozorovateľmi a aktívne neinteragujú s obsahom. Nízke interakcie neznamenajú, že užívatelia obsah nevideli a nedržia si ho v hlave.    Frekvencia je dôležitá pre algoritmus sietí, ktoré preferujú stránky a tvorcov obsahu, ktorí komunikujú pravidelne. Našim klientom odporúčam ako ideálnu frekvenciu 2-3 príspevky týždenne. Životnosť jedného príspevku sú približne 3 dni.    [A ty? Natáčaš videá na TikTok?] ➡️ Čo sa týka TikToku, ako to vyzerá v Čechách a na Slovensku? TikTok zo začiatku čelil obavám o úniku dát a ochrany značky, výrazne to upravil a aktuálne sa stáva stále viac zaujímavým.    TikTok však vôbec nezujíma slovenský trh. Nemáme teda žiadne dáta o tom, koľko Slovákov na TikToku pôsobí. V Čechách je na platforme k novembru 2022 zaregistrovaných 2 milióny českých užívateľov starších ako 18 rokov, čo predstavuje „menšiu“ polovicu v porovnaní s Facebookom.    Viac detialov o TikToku, jeho reklamnej stratégii a influencer marketingu sa dozviete v našom Skillmea podcaste: #7 Čo funguje v online marketingu a je Facebook mŕtvy? alebo v nových online kurzoch Influencer marketing a Komunikácia na TikToku.

Miro Beka začal programovať už na strednej, kedy frčal turbo pascal. Na výške pričuchol k Pythonu a odvtedy v Pythone robí všetko. Medzi Mirove obľúbené oblasti parí DevOps, automatizovanie testovania a web development (hlavne backend). Venuje sa aj hudbe ako spevák a basgitarista v kapele @mofokillerofficial. [Skillmea podcast: Miro Beka a Laura Modrianska] ➡️ Python je veľmi univerzálny programovací jazyk, na čo všetko sa dá využiť? Ja volám Python taký "programovací ducktape" pretože sa dá použiť na veľké množstvo úloh, od malých projektov až po väčšie aplikácie. Ľudia ho radi používajú pre mini projekty, ako napríklad sťahovanie dát z internetu, ale môže sa použiť aj pre väčšie úlohy, ako je serverová časť webových aplikácií, ktoré bežia na serveroch, a dokonca aj desktopové aplikácie, hoci to nie je jeho najpopulárnejšie využitie. ➡️ Aké je najpopulárnejšie využitie Pythonu?Povedal by som, že najpopulárnejšie využitie Pythonu je v oblasti data science, kde sa používa na spracovanie dát, teda rýchle programovanie a testovanie hypotéz v modeloch umelej inteligencie. Keď sa to jednoducho vyskúša a overí, potom sa to často programuje v efektívnejších jazykoch, ktoré bežia rýchlejšie. ➡️ Aká je jeho výhoda Pythonu oproti iným programovacím jazykom?Výhodou Pythonu je, že sa ľahko naučí a je veľmi čitateľný. Syntax je jednoduchá a píše sa ako keby angličtinou. Názvy funkcií sú ľahko čitateľné a ľahko sa  s ním začína. Stačí si stiahnuť Python a môžete začať programovať bez potreby špeciálnych knižníc. Komunita programátorov je veľká a plná zdrojov, tutoriálov, článkov, návodov, videí a blogov, takže Python má veľkú podporu. To je aj dôvodom, prečo je obľúbeným jazykom v komunite programátorov. ➡️ Keď sa chce niekto stať Python vývojárom, čo všetko musí vedieť úplne na začiatku? Aby ste začali s programovaním v Pythone, stačí si nájsť základný návod alebo tutoriál do programovania a začať s jednoduchými výpočtami 1+1 a podbne a postupne sa prehrýzavať súčasťami Pythonu. Potrebujete k tomu len textový editor, ako sa hovorí ID-čko (integrity development investment), ktorý vám pomáha dopĺňaním funkcií alebo higlightovaním syntaxu. ➡️ Je angličtina nutnosťou? Povedal by som, že je to veľmi veľká výhoda, pretože tých zdrojov v angličtine je oveľa viacej. ➡️ Ak niekto vyvíja softvér prostredníctvom telefónu, na čo všetko môže Python ako jazyk poslúžiť?Poviem to z vlastnej skúsenosti, že Python používam ako taký "ducktape" alebo švajčiarsky nožík. Keď dostanem úlohu otestovať aplikáciu, ktorá závisí od iných 6 systémov a bez nich sa nevie pohnúť, prichádza na rad Python. S Pythonom spravím mock, teda náhradu tých ostatných súčastí, ktorá sa nemá žiadnu funkcionalitu, čo viem ovládať. V prípade dátovej vedy, keď potrebujem spracovať nejaké dáta a overiť si hypotézu, či dokážem naučiť neurónovú sieť vypočítat alebo rozpoznávať niečo na obrázku, zoberiem si Python a vyskúšam si to. Potom sa ukáže, či to ide, nejde, alebo je to príliš komplikované na moje schopnosti. Python je pre mňa vždy nástroj, po ktorom siaham, keď potrebujem niečo urobiť. [Programátor Miro Beka]V Skillmea podcaste#6 sme sa rozprávali nielen o programovaní a Pythone, ale aj o vývoji hier a Mirovom vlastnom hernom štúdiu Fono Labs. Vypočuť si ho môžete na našom Youtube alebo na Spotify. 

Denisa Štefunková je copywriterka, ktorá sa venuje tvorbe reklamných textov na weby a sociálne siete, ako aj tvorbe televíznych reklám. Pracuje ako freelancer už takmer tri roky a predtým pôsobila na oddelení ekológie vo Volkswagen. Teraz sa špecializuje na SEO texty a korektúry na pozícii head of content v agentúre Vojkovsky.sk. Denisa spolupracuje s rôznymi klientmi, od veľkých firiem až po malé rodinné biznisy.[Podcast s copywriterkou Denisou Štefunkovou a Laurou Modrianskou] ➡️ Ako je podľa teba vnímaná profesia copywritera na Slovensku? Mnoho ľudí nevie, čo je copywriting. Už som sa stretla s tým, že keď im poviem, že som copywriterka, mylne si myslia, že to súvisí s autorskými právami. Avšak, niekedy ma prekvapí, keď sa stretnem s niekým, kto vie, čo copywriting je, ako napríklad šofér Uberu, ktorý vedel, že copywriting znamená písanie textov. Niekedy ma to poteší, že ľudia vedia, ale inokedy nevedia.   ➡️ Aké vlastnosti by podľa teba mal mať dobrý copywriter?Dobrý copywriter by mal mať v prvom rade empatiu. Mal by sa vcítiť do tých, ktorí budú čítať jeho články alebo texty. Mal by vedieť, čo ich trápi a o čom snívajú. Pre týchto ľudí by mal byť akoby psychológ. Okrem toho musí mať dobré znalosti gramatiky, štylistiky a vedieť písať. ➡️ Podľa čoho si klienti vyberajú copywritera?V dnešnej dobe si ľudia vyberajú copywritera podľa recenzií a portfólia. Klienti si vyberajú copywritera aj podľa toho, ako sa im páči jeho štýl písania alebo či si spolu sadnú. Najdôležitejšie pri výbere copywritera sú skúsenosti, ktoré sú prezentované v jeho portfóliu. Začínajúci copywriter, ktorý nemá skúsenosti môže ponúkať písanie článkov za referencie, aby si portfólio vytvoril.    ➡️ Spomínaš si na svoj prvý projekt, na ktorom si pracoval ako copywriterka?Začala som pomáhať najlepšej kamarátke, ktorá bola copywriterka, s anglickými textami, keďže ona nevedela po anlgicky. Mojou prvou úlohou bolo napísať blogový príspevok o zime v srdci Slovenska. Bolo to milé a krásne zadanie.   ➡️ Aké sú podľa teba najväčšie zlepšenia v tvojej práci ako copywriterky od tvojich začiatkov až po dnešok?Keď čítam svoj prvý článok, uvedomujem si, že som sa zlepšila v technickej stránke písania. Čo som na začiatku nevedela, je, že len to, že vieš písať, nestačí na to, aby si bol dobrým copywriterom. Písanie je iba malou časťou toho, čo treba ovládať v oblasti copywritingu. Okrem toho je tam asi milión pravidiel, ktoré som sa postupne učila. [Copywriting] ➡️ Na čo si ako copywriterka musíš pri práci dávať najväčší pozor?Musím sa snažiť dôsledne sledovať zdroje informácií, pretože v dnešnej dobe nie všetky informácie sú spoľahlivé. Už sa mi stalo, že som použila informáciu z neovereného webu, čo bolo veľkým problémom. Odvtedy sa snažím byť opatrná a dôkladne skontrolovať zdroje.   ➡️ Okrem poskytovania copywritingových služieb ponúkaš aj rôzne kurzy, na koho je tvoj kurz copywritingu v Skillmea zameraný a akými témami sa v ňom budete zaoberať?Tento kurz copywritingu je zameraný na začínajúcich copywriterov alebo ľudí, ktorí uvažujú o tom, že by sa chceli stať copywritermi. Taktiež je určený pre vlastníkov e-shopov alebo webových stránok, ktorí si chcú písať texty sami. V kurze začneme teóriou o copywritingu, prejdeme modely nákupného správania a potom sa budeme venovať praktickej časti. So študentmi alebo klientmi vytvoríme blogový príspevok a texty pre weby a e-shopy. Celý rozhovor s Denisou si môžete vypočuť v našom Skillmea podcaste na Youtube.

V tomto podcaste sme sa rozprávali o coworkingovom centre The Spot v Bratislave s Michalom Haruštiakom. Na začiatok si povedzme, čo vlastne coworkingové centrum je:    Coworkingové centrum je zdieľaný priestor, kde sídlia rôzne firmy, prenajímajúce si kancelársky priestor alebo jednotlivé stoly za účelom svojej práce. [Podcast s Michalom Haruštiakom a Laurou Modrianskou] ➡️ Ako vznikol tento nápad založiť takéto centrum v Bratislave? Hoci nové priestory sú otvorené len rok, nápad na toto coworkingové centrum vznikol už pred 11 rokmi.  V roku 2011 sme otvorili prvý THE SPOT v Bratislave v pôvodných priestoroch v Starom meste, ktorý bol pôsobiskom pre asi 50 mladých, začínajúcich podnikateľov, ktorí chceli vytvárať digitálne produkty. Cieľom bolo poskytnúť im priestor na prácu, vzdelávanie, mentoring, možnosť chodiť na eventy a stretávať sa posúvať sa vpred.    ➡️ Prečo ste sa rozhodli práve pre túto budovu a tieto priestory v Sky Parku? Pri hľadaní moderného priestoru pre nový koncept coworkingu s extra službami sme mali tri základné požiadavky. Chceli sme si prepojiť naše priestory interným schodiskom, mať veľkú terasu a vlastnú kantínu, ktorá by mohla variť 300 obedov denne. Sky Park toto dokázal splniť.   ➡️ Keď sa zariaďovali tieto priestory, mali ste nejakú coworkingovú inšpiráciu? Išli sme skôr vlastnou cestou. Naše coworkingové centrum je unikátne a ponúka služby, ktoré sú nad rámec bežných coworkingových centier. Vybavenie zasadacích miestností a témy, ktoré tu máme, sú prispôsobené programátorom a technicky zameraným ľuďom, ktorých tu veľa pracuje. Témy zasadačiek, ako Star Wars, Matrix, DC Comics a podobne, nie sú bežnou vecou. [The Spot] ➡️ Čo všetko tu majú členovia k dispozícii všetko môžu využívať? Vytvorenie kvalitného pracovného priestoru bol hlavným cieľom, preto sú všetky kancelárie odhlučnené s použitím zdvojených materiálov. K dispozícii je nadštandardný počet zasadacích miestností a ďalšie benefity, ako vlastné fitko, škôlka, kantína s vlastnými šéfkuchármi a chladničky so snackmi. Sú k dispozícii aj tri teplé jedlá denne a kaviareň s baristami. V pondelky, stredy a piatky sa robia nákupy z potravín, drogérií a lekární pre zamestnancov alebo plníme rôzne požiadavky, ako menenie pneumatík na aute, či kontaktovanie lekárov.   ➡️ Aká je filozofia celého The Spotu? Naše motto znie, že sme kanceláriami novej generácie a chceme prinášať presne také služby startupom a etablovaným firmám, ktoré by mali byť v tomto segmente k dispozícii. Vďaka týmto výhodám môžu firmy v The Spote sústrediť svoju pozornosť na prácu a zvyšok nechávajú na nás.   ➡️ Pre koho je The Spot určený? Momentálne máme viac ako 400 členov, od jednotlivcov, ktorí si prenajímajú jednotlivé stoly, po firmy so 4, 6, 12 alebo 15 zamestnancami. Najväčšia spoločnosť, ktorá má svoje miesto v The Spote, má viac ako 100 zamestnancov.   ➡️ Aké etablované úspešné firmy vznikli v takýchto priestoroch The Spote?  V úplne prvom coworku, kedy ešte neexistovala taká konkurencia a celý startupový talent sa sústredil v The Spote, vznikli úspešné firmy ako Slido, Kickresume, Vacuumlabs a Eyerim. Momentálne sú v novom The Spote firmy, ktoré sú už väčšinou etablovanejšie a majú investície, alebo fungujúci produkt, službu a aj revenue. Existuje veľa úspešných príbehov ako aj neúspešných, keďže mnoho startupov, ktoré tu kedysi existovali, už dnes neexistujú. [Prostredie The Spot] ➡️ Je toto podľa teba nový štandard ako bude vyzerať väčšina firiem alebo ako bude vyzerať taký bežný pracovný život aj Slovákov? Coworking je stále populárnejší, pretože firmy oceňujú flexibilitu a pridanú hodnotu tohto typu priestoru. Pre firmy určitej veľkosti je to výhodné, aby sa presunuli do coworkingových priestorov a pre väčšie firmy môže byť výhodnejšie mať vlastný priestor.  Trendom však je flexibilita a služby naviac, o ktoré sa nemusí nikto starať.    Viac o The Spot v Bratislave sa dozviete v celej časti nášho Skillmea podcastu: #4 Coworkingový biznis na Slovensku. 

Veronika Čiefová sa vo svojej firme venuje kariérnym a psychologickým konzultáciám. Človek má často nejaký problém v kariére, nevie sa rozhodnúť ktorým smerom sa vydať, vidí buď viacero alebo žiadne možnosti, či sa necíti motivovaný.  S Veronikou prostredníctvom rozhovoru hľadajú, čo je pre človeka to pravé. Spolu si kladú otázky ako: Čo vás v minulosti bavilo? Čo vám dávalo energiu? V akom bode sa to zmenilo?. Podľa odpovedí sa snažia prísť na to, ktoré časti života pre neho znamenajú veľa, čo ho vie nadchnúť a čo mu odoberá energiu.  V podcaste s Veronikou sme rozobrali, čo všetko má vplyv na spokojnosť v práci, duševné zdravie a či je finančné ohodnotenie ten najdôležitejší faktor. V tomto článku sa pozrieme na Veronikine odporúčania na prácu z domu.  Práca z domu sa stáva čoraz častejším trendom v dnešnej dobe a pre mnohých zamestnancov je to skvelá možnosť ušetriť čas a peniaze za cestu do zamestnania. Avšak, práca z domu môže byť náročnejšia, ak nie je správne zorganizovaná. Aby bolo možné efektívne pracovať z domu, je dôležité vytvoriť si pravidlá a rituály, ktoré vám pomôžu udržať produktivitu a vyhnúť sa stresu a vyhoreniu. [Pravidlá a rituály pri práci z domu] ➡️ Aké pravidlá a rituály si vytvoriť pri práci z domu? 🕒 Časové oddelenieZákladom je vytvoriť štruktúru času, kedy pracujete a kedy oddychujete. Vytvorte si rituály prechodu z jednej fázy do druhej, ako napríklad obliekanie do pracovného oblečenia pred prácou. Je dôležité nepracovať v pyžame.  Sprcha alebo prechádzka po skončení práce tiež vytvára ideálny prechod medzi prácou a oddychom. Niektorí ľudia využívajú aj tzv. "fake commuting", kedy pred začiatkom a po skončení práce z domu nasadnú do auta a prevezú sa dve ulice.  🏠 Priestorové oddelenieIdeálne je mať dedikovanú miestnosť na prácu. Domáca pracovňa by sa určite nemala nachádzať v spálni, ľudia majú potom častejšie problém so zaspaním.  Pokiaľ nie je možné vyhradiť na pracovňu celú miestnosť, postačí kút miestnosti alebo napríklad stolička na ktorej sedíte iba počas pracovnej doby. 🛌 Pripravenie mysle na spánokJe dôležité nepracovať aspoň 2 hodiny pred spánkom a hodinu pred spaním sa vyhnúť pozeraniu do počítača, mobilu alebo televízie. Je lepšie pomaly utišovať myseľ čítaním knihy, alebo pobytom v menej osvetlenej miestnosti, aby sa naladila na spánok. 🧒 Rozdelenie služieb pri deťochV prípade, že máte deti v domácnosti počas pracovnej doby, odporúča sa dohodnúť si štruktúru s partnerom alebo partnerkou, kto bude v danom čase "na službe". Keď deti budú niečo potrebovať, tak sa ohlásia doobeda iba na jedného a poobede iba na druhého partnera. Vyhradí sa tak kľudnejšie prostredie, aspoň na nejakú časť pracovného času. [Podcast s Veronikou Čiefovou a Radovanom Debnárom] Celý rozhovor s Veronikou si môžete vypočuť v tretej časti Skillmea podcastu: Čo vplýva na spokojnosť v práci a sú peniaze najdôležitejšie?, ktorý nájdete na našom YT kanály. Pokiaľ vás zajíma kariérne poradenstvo, odporúčame Veronikin kurz Kreatívne rozhodovanie o kariére.