Ďalším hosťom v Skillmea podcastoch bol Juraj Bednár. Juraj je podnikateľ, krypto-nadšenec, vyznávač slobody a autor niekoľkých kníh o kryptomenách a lepšom živote. Aktuálne sa venuje vlastnému projektu Hacktrophy, ktorý vnikol ako odpoveď na intenzívnu potrebu riešiť bezpečnosť na internete. Projekt vypisuje odmeny za to, keď niekto nájde bezpečnostnú zraniteľnosť.
Natáčanie podcastu s Jurajom Bednárom a Radovanom Debnárom
➡️ Ty si v minulosti založil rôzne firmy, môžeš nám o nich prezradiť viac? Čo sa s nimi stalo, ako sa vyvinuli?
Firiem, ktoré som mal, bolo celkom dosť, zahŕňali ziskové projekty ale aj neziskovky a občianske združenia. Založil som firmu Digmia, ktorá sa stará o správu serverov a navrhovanie riešení pre veľké portály a médiá. Okrem toho som vlastnil aj firmu Citadelo, ktorá sa zaoberá IT bezpečnosťou. Z oblasti bezpečnosti mi ostala spomínaná Hacktrophy.
Aktuálne sa venujem mini startupu, ktorý sa zaoberá zábezpekou kryptomenových transakcií. V tradičnom finančnom systéme funguje niečo ako banková, notárska alebo advokátska zábezpeka, aby sa zabezpečilo, že prevod peňazí a majetku prejde v pohode. My sme sa rozhodli vytvoriť advokátsky spôsob zabezpečenia, v spolupráci s advokátskou kanceláriou, pretože sme zistili, že v kryptomenovom svete nie je podobná možnosť zábezpeky. Keď sa niekto rozhodne kúpiť nehnuteľnosť za bitcoiny, pošlú sa bitcoiny na špeciálnu adresu, odkiaľ môžu míňať dvaja z troch ľudí - kupujúci, predávajúci a my, tretia strana. Ak by došlo k nejakému problému, my vieme spolu situáciu vyriešiť. Týmto spôsobom sa väčšina moci v kryptomenovom svete drží v rukách užívateľov, a nie v rukách inštitúcie, čo je netradičný prístup. V tradičnom finančnom systéme by ste museli zložiť zábezpeku na bankový účet, ale keďže banka má tieto peniaze, môže to viesť k problémom v prípade krachu banky a podobne.
Ďalej som kedysi dávno založil združenie používateľov operačného systému Linux, bol som pri zrode prvého bratislavského (možno aj slovenského) hackerspace-u, ktorý sa volal Progressbar. Momentálne už nefunguje.
Okrem toho, bol som pri zakladaní Pražskej Paralelnej Polis a Bratislavskej Paralelnej Polis. Pre tých, ktorí nevedia, čo je Paralelná Polis, odporúčam sa ísť pozrieť. Je to priestor, ktorý celý funguje na kryptomenách a je založený na myšlienke Václava Bendu o vytváraní paralelnej spoločnosti. Keď sme zakladali ten priestor, uvedomili sme si, že napríklad kryptomeny sú takýmto paralelným finančným systémom. Teraz v Paralelnej Polis skúmame, či je to lepšie a či sa s tým dá fungovať. Skúmame aj aké to má obmedzenia a snažíme sa tomuto systému pomôcť.
➡️ Aké sú zatiaľ skúsenosti s Paralelnou Polis? Zvykli si bežný ľudia kupovať kávu za kryptomeny?
V Paralelnej Polis v Prahe si kávu za české koruny nekúpiš. Je tam bitcoinový automat a človek si môže kúpiť za hotovosť bitcoin a potom ním zaplatiť za kávu. Heslo tohto priestoru je "vojdi von". Keď osoba vstúpi do tohto priestoru, vlastne vystupuje z mainstreamového sveta. Pri prvom pohľade to môže byť nepríjemný pocit, pretože je to niečo iné. V bratislavskom priestore, ktorý už bohužiaľ nefunguje, sa napríklad nachádzali objekty z 3D tlačiarne a používali sa tam divné peniaze. Hrala tam open source-ová creative commons hudba, ktorú nie je možné počuť v rádiu. Bola tam aj bio hackerská kaviareň, ktorá mala divné adaptogénne huby a robili sa tam bulletproof kávy. V priestore nebol nikde lepok ani cukor. Keď osoba príde do takéhoto priestoru, má pocit, že sa nachádza v inom svete.
➡️ Paralelná Polis je nejaký medzinárodný koncept? Kde to vzniklo?
Možno ste už počuli o umeleckej skupine s názvom "Z toho ven". Ide o českú umeleckú skupinu, čo nie je úplne bežná vec, keďže väčšina umelcov pracuje samostatne. Táto skupina sa skladá z viacerých výtvarníkov a funguje vo verejnom priestore. Mali rôzne zaujímavé projekty, ako napríklad hackli vysielanie panorámy v televízii, kde sa ukazuje živé vysielanie zo zjazdoviek, aby ľudia vedeli, kde sa dá ísť lyžovať a odvysielali tam výbuch jadrovej bomby.
Prvý priestor Paralelnej Polis vznikol ako projekt tejto umeleckej skupiny v Prahe, ale podobné priestory už vznikli aj po celom svete, napríklad vo Viedni. V súčasnosti sa črtajú plány vytvoriť podobný priestor v Barcelone a v Brne. Bratislavská je zatiaľ virtuálna, občas robíme akcie v cudzích priestoroch.
Tento koncept je decentralizovaný, nie je majetkovo prepojený a musí spĺňať niekoľko podmienok, ako napríklad neprijímať štátne peniaze a používať vlastnú meny.
Juraj Bednár - podnikateľ, kryptonadšenec a vyznávač slobody
➡️ Ako je to s výplatami v Paralelnej Polis?
Ono je to zaujímavé v tom, že ja interne účtujem v niečom, čo je strašne volatilné. Keby som pred týždňom niekomu robil kávu a na konci novembra mám z tých Bitcoinov, ktoré som vybral, niekomu zaplatiť výplatu, tak je dosť možné, že mi to nevyjde.
Napríklad, aby sa mi nestalo to, že na konci mesiaca budem musieť zaplatiť baristovi a hodnota tých coinov, ktoré som vybral padne, tak mu platím každý deň. Či si to zamestnanec premení na Eurá, alebo s tým má nejakú stratégiu, tak to už je na ňom. Môže spraviť napríklad to, že do sumy ktorú potrebuje na zaplatenie nájmu si to mení na Eurá.
V Bitcoine sa snažíme, aby každý bol na jednej strane zodpovedný za svoje rozhodnutia a na druhej strane, aby mal voľnosť. Čiže je to na zamestnancoch.
Suma ohodnotenia je v tomto prípade Eurách, lebo keby si povedal baristovi, že tvoja výplata je 10 000 Satoshi, tak v dňoch, kedy je táto hodnota malá by neprišiel do práce alebo by sa na to vykašľal. Musí tam byť nejaká dohoda, ktorá je pre toho človeka funguje. Ak má väčšinu nákladov v Eurách tak je rozumné to nejakým spôsobom naviazať na Eurá, ale transakčná jednotka je stále Bitcoin.