Ako fungujú startupy na Slovensku?

Ďalším hosťom v Skillmea podcastoch bol Juraj Bednár. Juraj je podnikateľ, krypto-nadšenec,  vyznávač slobody a autor niekoľkých kníh o kryptomenách a lepšom živote.  Aktuálne sa venuje vlastnému projektu Hacktrophy, ktorý vnikol ako odpoveď na intenzívnu potrebu riešiť bezpečnosť na internete. Projekt vypisuje odmeny za to, keď niekto nájde bezpečnostnú zraniteľnosť. [Natáčanie podcastu s Jurajom Bednárom a Radovanom Debnárom] ➡️ Ty si v minulosti založil rôzne firmy, môžeš nám o nich prezradiť viac? Čo sa s nimi stalo, ako sa vyvinuli?   Firiem, ktoré som mal, bolo celkom dosť, zahŕňali ziskové projekty ale aj neziskovky a občianske združenia. Založil som firmu Digmia, ktorá sa stará o správu serverov a navrhovanie riešení pre veľké portály a médiá. Okrem toho som vlastnil aj firmu Citadelo, ktorá sa zaoberá IT bezpečnosťou. Z oblasti bezpečnosti mi ostala spomínaná Hacktrophy.    Aktuálne sa venujem mini startupu, ktorý sa zaoberá zábezpekou kryptomenových transakcií. V tradičnom finančnom systéme funguje niečo ako banková, notárska alebo advokátska zábezpeka, aby sa zabezpečilo, že prevod peňazí a majetku prejde v pohode. My sme sa rozhodli vytvoriť advokátsky spôsob zabezpečenia, v spolupráci s advokátskou kanceláriou, pretože sme zistili, že v kryptomenovom svete nie je podobná možnosť zábezpeky. Keď sa niekto rozhodne kúpiť nehnuteľnosť za bitcoiny, pošlú sa bitcoiny na špeciálnu adresu, odkiaľ môžu míňať dvaja z troch ľudí - kupujúci, predávajúci a my, tretia strana. Ak by došlo k nejakému problému, my vieme spolu situáciu vyriešiť. Týmto spôsobom sa väčšina moci v kryptomenovom svete drží v rukách užívateľov, a nie v rukách inštitúcie, čo je netradičný prístup. V tradičnom finančnom systéme by ste museli zložiť zábezpeku na bankový účet, ale keďže banka má tieto peniaze, môže to viesť k problémom v prípade krachu banky a podobne.   Ďalej som kedysi dávno založil združenie používateľov operačného systému Linux, bol som pri zrode prvého bratislavského (možno aj slovenského) hackerspace-u, ktorý sa volal Progressbar. Momentálne už nefunguje.    Okrem toho, bol som pri zakladaní Pražskej Paralelnej Polis a Bratislavskej Paralelnej Polis. Pre tých, ktorí nevedia, čo je Paralelná Polis, odporúčam sa ísť pozrieť. Je to priestor, ktorý celý funguje na kryptomenách a je založený na myšlienke Václava Bendu o vytváraní paralelnej spoločnosti. Keď sme zakladali ten priestor, uvedomili sme si, že napríklad kryptomeny sú takýmto paralelným finančným systémom. Teraz v Paralelnej Polis skúmame, či je to lepšie a či sa s tým dá fungovať. Skúmame aj aké to má obmedzenia a snažíme sa tomuto systému pomôcť.   ➡️ Aké sú zatiaľ skúsenosti s Paralelnou Polis?  Zvykli si bežný ľudia kupovať kávu za kryptomeny?    V Paralelnej Polis v Prahe si kávu za české koruny nekúpiš. Je tam bitcoinový automat a človek si môže kúpiť za hotovosť bitcoin a potom ním zaplatiť za kávu. Heslo tohto priestoru je "vojdi von". Keď osoba vstúpi do tohto priestoru, vlastne vystupuje z mainstreamového sveta. Pri prvom pohľade to môže byť nepríjemný pocit, pretože je to niečo iné. V bratislavskom priestore, ktorý už bohužiaľ nefunguje, sa  napríklad nachádzali objekty z 3D tlačiarne a používali sa tam divné peniaze. Hrala tam open source-ová creative commons hudba, ktorú nie je možné počuť v rádiu. Bola tam aj bio hackerská kaviareň, ktorá mala divné adaptogénne huby a robili sa tam bulletproof kávy. V priestore nebol nikde lepok ani cukor. Keď osoba príde do takéhoto priestoru, má pocit, že sa nachádza v inom svete.   ➡️ Paralelná Polis je nejaký medzinárodný koncept? Kde to vzniklo? Možno ste už počuli o umeleckej skupine s názvom "Z toho ven". Ide o českú umeleckú skupinu, čo nie je úplne bežná vec, keďže väčšina umelcov pracuje samostatne. Táto skupina sa skladá z viacerých výtvarníkov a funguje vo verejnom priestore. Mali rôzne zaujímavé projekty, ako napríklad hackli vysielanie panorámy v televízii, kde sa ukazuje živé vysielanie zo zjazdoviek, aby ľudia vedeli, kde sa dá ísť lyžovať a odvysielali tam výbuch jadrovej bomby.    Prvý priestor Paralelnej Polis vznikol ako projekt tejto umeleckej skupiny v Prahe, ale podobné priestory už vznikli aj po celom svete, napríklad vo Viedni. V súčasnosti sa črtajú plány vytvoriť podobný priestor v Barcelone a v Brne. Bratislavská je zatiaľ virtuálna, občas robíme akcie v cudzích priestoroch.    Tento koncept je decentralizovaný, nie je majetkovo prepojený a musí spĺňať niekoľko podmienok, ako napríklad neprijímať štátne peniaze a používať vlastnú meny.   [Juraj Bednár - podnikateľ, kryptonadšenec a vyznávač slobody] ➡️ Ako je to s výplatami v Paralelnej Polis?   Ono je to zaujímavé v tom, že ja interne účtujem v niečom, čo je strašne volatilné. Keby som pred týždňom niekomu robil kávu a na konci novembra mám z tých Bitcoinov, ktoré som vybral, niekomu zaplatiť výplatu, tak je dosť možné, že mi to nevyjde.     Napríklad, aby sa mi nestalo to, že na konci mesiaca budem musieť zaplatiť baristovi a hodnota tých coinov, ktoré som vybral padne, tak mu platím každý deň. Či si to zamestnanec premení na Eurá, alebo s tým má nejakú stratégiu, tak to už je na ňom. Môže spraviť napríklad to, že do sumy ktorú potrebuje na zaplatenie nájmu si to mení na Eurá.    V Bitcoine sa snažíme, aby každý bol na jednej strane zodpovedný za svoje rozhodnutia a na druhej strane, aby mal voľnosť. Čiže je to na zamestnancoch.    Suma ohodnotenia je v tomto prípade Eurách, lebo keby si povedal baristovi, že tvoja výplata je 10 000 Satoshi, tak v dňoch,  kedy je táto hodnota malá by neprišiel do práce alebo by sa na to vykašľal. Musí tam byť nejaká dohoda, ktorá je pre toho človeka funguje. Ak má väčšinu nákladov v Eurách tak je rozumné to nejakým spôsobom naviazať na Eurá, ale transakčná jednotka je stále Bitcoin. Juraj nám v podcaste porozprával množstvo zaujímavých informácií, ktoré sa do tohto článku nezmestili. Vypočuť si ich však môžeš v Skillmea podcaste #11 Čo sa deje vo svete blockchainu a kryptomien? Viac zo sveta Kryptomien alebo IT bezpečnosti sa môžeš dozvedieť z Jurajových online kurzov. 

V novom podcaste sme sa rozprávali s Tonym Dúbravcom. Tony je online marketér, tvorca podcastu "Doba digitálna" a newslettru o digitálných novinkách. Je odborníkom na social media a e-commerce, takže dnes sa budeme rozprávať práve o týchto témach. ➡️ Tony, aký silný trend vidíš aktuálne na social media?Jedným z trendov sú určite krátke videá, ktoré prišli z TikToku a postupne sa dostali na ostatné platformy. Ďalším trendom je influencer marketing alebo iný prístup k obsahu, ktorý sa začína s príchodom TikToku zaoberať viac na kvantitu, nie len na kvalitu.   ➡️ Ty si teraz konzultant pre stratégie social media, čomu sa venuješ viac detailne?Pôsobím ako marketing manažér v Medusa Group, najväčšej gastro spoločnosti na Slovensku. Mojím druhým smerom je  zároveň vytváranie tímov pre klientov, ktoré sú zložené z freelancerov. Pracuje s agentúrnymi tímami zloženými z freelancerov a vytvára tím podľa potrieb klienta, kde som v pozícii account manažéra. Okrem toho robí školenia o sociálnych sieťach, prednáša na eventoch a publikuje podcasty a newslettre o digitálnych novinkách. [Natáčanie podcastu] ➡️ Ako vnímaš vývoj infuencer marketingu na trhu? Je dopyt zo strany firiem vyšší? Je to stále považované za "sexy" pre firmy. Nie každý si však uvedomuje, že to nie je vždy to, čo by mali riešiť. Je to stále buzzword, ale výrazne sa to zmenilo od doby, keď som písal blogy. Táto oblasť nabrala obrovský rozmach a teraz už pre niektorých predstavuje základ ich príjmu. Niektorí ľudia sa totiž živia len tým, že propagujú produkty a služby. Momentálne existujú dve hlavné formy takejto spolupráce. Prvá je, že niekto žije tou značkou, používa ju a je jej ambasádorom. Druhou formou sú influenceri, ktorí v podstate predávajú reklamný priestor.    ➡️ Koľko výstupov by si odporučil dohodnúť aby to malo zmysel?  Ak chceš iba zásah, potom má zmysel aj jeden príspevok, záleží aj na tom, koľko času trvá kampaň a koľko máš budget. Väčšina influencerov si účtuje za príspevok, alebo majú nejaký balík príspevkov a stories. Väčšinou sa to iba násobí. Záleží od toho, čo chceš dosiahnuť, či ti stačí jeden príspevok alebo chceš kampaň ťahať dlhšie. Potom by sa možno oplatilo uvažovať o užšej spolupráci s influencerom, nie len o „kúpe reachu.“   ➡️ Ako sa pohybujú ceny v influencer marketingu? Pri influenceroch s 50 tisíc followermi je to suma od 500€ za príspevok. Všeobecne by som povedal že to začína na 250€. Samozrejme sa nájdu influenceri, ktorí ti spravia za 200€ tri príspevky alebo ťa spropagujú za barter. Je to individuálne, každý si svoju prácu váži inak.   [Tony Dúbravec v Skillmea podcaste] ➡️ Existuje nejaká databáza, kde si vieš vyhľadať relevantných influencerov na nadviazanie spolupráce? Existujú aj agentúry, ktoré sa venujú tejto oblasti. Samozrejme, za nejakú províziu. Odporúčam, ak je to v možnostiach, robiť si to sám alebo s niekým, komu dôveruješ a pozná prostredie. Ak si to človek rieši sám, tak spozná ten svet influencerov, pochopí, že to nie je ako nakupovanie v obchode.    ➡️ Čo odporúčaš merať pri influencer marketingu alebo čo ty sleduješ, aké metriky? Na Reach sa dá asi najviac spoliehať. Existujú rôzne spôsoby ako merať výkon spolupráce, ako sú údaje UTM alebo kupóny. Avšak väčšinou ľudí zaujímajú interakcie. Veľa ľudí však nevšíma, či sú to reálne interakcie alebo len nejaké boty. Autenticita teda môže byť ťažko overiteľná. Engagement rate môže byť dôležitý, ale nemusí byť relevantný. Keď sa robí s viacerými influencermi, je vhodné porovnať výkony jednotlivých influencerov a podľa toho sa potom rozhodovať, s kým sa bude robiť ďalej. Avšak keď sa robí len s jedným influencerom, je ťažko posúdiť, či to bolo dobré alebo nie, je to skôr pocitové. Pre viac z rozhovoru s Tonym si vypočujte Skillmea podcast: #10 Aké sú trendy v social media marketingu?. 

Mário Šmýkal sa narodil v Prievidzi a vyštudoval marketingovú komunikáciu v Trnave. Aktuálne pracuje v denníku SME, kde vedie obsahové štúdio SME Creative, píše newsletter Škola nepísania a v Prievidzi organizuje talkshow Také zo života a bežecké podujatie Brose Night Run Prievidza.    V podcaste nám prezradil ako písať aj ako nepísať, aké sú najčastejšie chyby pri písaní, aké predpoklady má dobrý autor a uviedol aj zopár zaujímavých pisateľských úspechov. [Podcast s Máriom Šmýkalom a Radovanom Debnárom] ➡️ Čo sú podľa teba také najčastejšie chyby ktoré robia autori? To je veľmi náročná otázka, lebo dá sa povedať filozoficky aj veľmi prakticky. Keby som mal hovoriť prakticky tak: ·      nesprávne dlhé vety  ·      nesprávne vyskladané vety  ·      nesprávne poradie slov vo vetách - to je veľmi náročné ·      usporiadanie informácií v článku - nemôžeš začať nejakou ťažkou nudou alebo historickým exkurzom, to sú práve momenty, ktoré sa môžu objaviť najskôr v 2/3 článku    Z filozofických vecí je asi najdôležitejšie písať pre čitateľa a nie pre seba. Vo väčšine prípadov autori píšu tak, aby sa to páčilo im.   Každý jeden článok, ktorý píšem alebo editujem, čítam nahlas niekoľkokrát. Akonáhle ma prestane baviť alebo v momente, kedy ujde moja pozornosť, si to okamžite vyznačím a zisťujem, čo sa tam vlastne stalo. Snažím sa pozorovať, prečo mi tam ušla pozornosť. Za za normálnych okolností by sa nemalo stať, že by človek nevydržal čítať dostatočne pútavý text.   ➡️ Aká je optimálna dĺžka štandardného článku, ktorý by si chcel publikovať napríklad do novín?   Závisí od formátu, napríklad my máme: ·      najkratší odrážkový text do 4000 znakov  ·      stredná dĺžka textu do 6000 znakov ·      najdlhšie sú okolo 9000 znakov   Napísať taký dlhý článok, aby bol od začiatku po koniec dobrý, je dosť náročné. Niektoré témy neodkomunikuješ rýchlo a krátko. Potrebuješ sa do tej témy ponoriť ako do bahenného kúpeľa, tak aby ťa téma zrazu obalila a ty si si ju zapamätal oveľa lepšie, než keby si o nej narýchlo prečítaš 5 viet.    ➡️ Informácie treba vraj prezentovať formou príbehov. Čo si ty o tom myslíš? Aká je podľa teba najzaujímavejšia forma ako podať nejakú informáciu?  Áno, príbeh je jednoznačne dôležitý. Robím to od začiatku a pravdepodobne to budem robiť navždy. Každý jeden z našich článkov musí mať nejaký príbeh a to je viditeľné aj na číslach. Najčítanejšie články, ktoré máme, ako napríklad o kurčatách v Kauflande, dosiahli cez 200 000 prečítaní. Keď som šiel písať reportáž o kurčatách v Kauflande, až na mieste som začal zisťovať, aká je to vlastne firma a aké má zaujímavé benefity pre zamestnancov. Keď som o tomto napísal príbeh a iba medzi riadkami spomenul kurčatá, dosiahol článok výrazne lepších výsledkov.   ➡️ Čo by mal spĺňať človek ktorý chce písať články a robiť natívny obsah?V prvom rade by sme mali byť všímaví a citliví k veciam. Písanie sa dá naučiť, ale iba niekoho. Dôležité je všímať si veci, ktoré iní nevidia. Iba 1 zo 100 ľudí si všimne niečo, čo nikto iný keď vojde do miestnosti. Napríklad, ja som si všimol, že električky v Bratislave majú čísla 1, 3, 4, 7 a 9, čo ma zaskočilo, pretože číslo 4 je párne, zatiaľ čo ostatné sú nepárne. Toto je len príklad, že nemusíte vedieť odpoveď na všetko, ak sa človek naučí všímať veci, potom je ľahké písať. Ale ak si niekto nedokáže všímať veci, tak mu nič nepomôže. Ani vedieť ako písať, pretože bez schopnosti všímať si veci, nikdy nebude môcť napísať dobrý článok a bude sa kĺzať iba po povrchu.   V podcaste a na prednáške v Trnave Mário spomínal, že písanie sa dá naučiť. Ale nie každého. Inšpiroval sa citátom od Stephena Kinga: „Aj keď je nemožné urobiť zo zlého spisovateľa schopného a rovnako tak z dobrého spisovateľa geniálneho..."   .... je možné urobiť zo schopného spisovateľa dobrého. Je na to potrebné množstvo práce, nadšenie pre vec a včasná pomoc. Tak ako spev alebo herectvo nemôže robiť každý, tak isto nemôže každý písať – najlepšie.   ➡️ Ako prebieha výber nového kandidáta?  Tak v prvom rade ma zaujíma, čo už napísal. Potom sa zakaždým snažím vymyslieť nejakú otázku alebo tému, ktorú má kandidát spracovať. Predovšetkým sa snažím objaviť jeho všímavosť. Je dôležité vedieť si aj domyslieť (nie v zmysle vymyslieť niečo vlastné).  Uvediem na príklade:    Na fotke sú zimné bežecké preteky. Tipnite si kto vyhrá. [TIP: Všetci sú naobliekaní, len 2 majú kraťasy a krátke tričko.]⬇️ ⬇️ ⬇️ Určite nevyhrá nikto, kto má dlhý rukáv. Pretože keď bežíte rýchlo, tak vám bude teplo.  Čiže pri písaní je dôležité vedieť si domyslieť, pospájať a rozmýšľať v kontexte. Pre viac Máriových zaujímavých storiek si vypočujte Skillmea podcast: #9 Ako písať dobré články a texty? a pre hodnotné tipy na písanie článkov všetkými desiatimi odporúčame odber newslettra Škola nepísania.