Späť na blog
Vzdelávanie

Čo sú soft skills (mäkké zručnosti)?

Skillmea
27.11.2022
12 minút čítania
Čo sú soft skills (mäkké zručnosti)?
Soft skills (po slovensky aj mäkké zručnosti) sú netechnické zručnosti, ktoré opisujú, ako pracujete a ako komunikujete s ostatnými. Na rozdiel od hard skills (tvrdých zručností) ako je napríklad programovanie alebo dátová analýza, odrážajú váš štýl komunikácie, pracovnú morálku a pracovný štýl. Soft skills používate aj v bežnom živote na udržiavanie dobrých vzťahov.

Tieto zručnosti teda zahŕňajú všetko od toho, ako hovoríte s kolegami v práci až po to, ako premýšľate o problémoch na pracovisku. V tomto článku sa pozrieme na kľúčove soft skills zručnosti v práci, predstavíme si príklady mäkkých zručností a povieme si, prečo sú vlastne dôležité. V závere popíšeme, ako získať a rozvíjať svoje mäkké zručnosti.
Soft skills alebo aj mäkké zručnosti sú netechnické zručnosti, ktoré súvisia s tým, ako pracujete. Zahŕňajú to, ako komunikujete s kolegami, ako riešite problémy a ako riadite svoju prácu.

Soft skills v pracovnom živote

Mäkké zručnosti boli vždy rozhodujúce pre kariérny úspech, ale ich význam vo svete práce sa neustále vyvíja. Tieto zručnosti sú teraz všeobecne požadované bez ohľadu na to, v akom odvetví pracujete. Vo svete, kde digitálna transformácia prebieha rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, je dôležité, aby ste sa dokázali odlíšiť pomocou relevantných mäkkých zručností, ktoré zamestnávatelia hľadajú.

Podľa reportu Deloitte Access Economics sa očakáva, že povolania vyžadujúce významné mäkké zručnosti budú do roku 2030 predstavovať dve tretiny všetkých pracovných miest. Keďže dopyt po pracovných miestach a zručnostiach sa neustále vyvíja, zamestnávatelia hľadajú uchádzačov o zamestnanie, ktorí majú mäkké zručnosti potrebné na to, aby uspeli a úspešne sa prispôsobili na pracovisku.

Prečo sú soft skills v pracovnom živote dôležité?

Soft skills definujú, ako dobre spolupracujete s ostatnými. Bez ohľadu na to, aké silné sú vaše technické zručnosti (hard skills), ak sa nesprávate ku kolegom s úctou, neochotne spolupracujete, nekomunikujete, nedokážete riešiť problémy a nedokážete sa prispôsobiť zmenám, v práci sa vám bude dariť len ťažko. Mäkké zručnosti zohrávajú veľkú úlohu vo vašom kariérnom úspechu, preto by ste mali myslieť na ich rozvoj. Mäkké zručnosti sa vzťahujú na všetky druhy zamestnania a kariéry. 

7 žiadaných mäkkých zručností

Soft skills sú obzvlášť dôležité vtedy, ak prichádzate do priameho kontaktu so zákazníkmi. Zákazníkov je potrebné počúvať a poskytnúť im užitočné informácie a služby na úrovni. Ako sme však už spomenuli vyššie v článku, mäkké zručnosti využijete takmer v ktorejkoľvek pracovnej pozícii. Niektoré mäkké zručnosti sú cenené viac ako ostatné. Existuje nespočetné množstvo príkladov mäkkých zručností, ako je riešenie konfliktov, silné komunikačné zručnosti a silná pracovná etika. V nasledujúcom texte však spomenieme sedem dôležitých mäkkých zručností, ktoré zamestnávatelia chcú a vyžadujú od svojich zamestnancov. Ak je to potrebné, zdokonaľte sa v nich.

Tímová práca

Väčšina zamestnancov je súčasťou tímu, oddelenia či divízie a aj tí, ktorí nie sú v oficiálnom tíme, musia spolupracovať s ostatnými zamestnancami. Vďaka efektívnej tímovej práci sú tímy produktívnejšie, dodržiavajú sa termíny, vzťahy s členmi vášho tímu sú pevnejšie a znalosti sa zdieľajú.

Robí to pracovisko lepším miestom nielen pre prácu, ale aj pre život. Ak dobre pracujete v tíme, dosahujete spoločné ciele a zároveň podporujete a dopĺňate silné stránky ostatných.

Komunikačné zručnosti

Úspešná komunikácia zahŕňa päť komponentov. Verbálna komunikácia sa týka vašej schopnosti hovoriť jasne a stručne. Neverbálna komunikácia zahŕňa schopnosť premietať pozitívnu reč tela a výrazy tváre. Písomná komunikácia sa vzťahuje na vašu zručnosť pri vytváraní reportov, písaní emailov a iných typov dokumentov. Vizuálna komunikácia zahŕňa vašu schopnosť prenášať informácie pomocou obrázkov a iných vizuálnych pomôcok. Aktívne počúvanie by sa malo považovať za kľúčovú komunikačnú mäkkú zručnosť, pretože vám pomáha počúvať a skutočne rozumieť, čo hovoria ostatní. Musíte byť schopní počúvať, aby ste pochopili, ako s niekým najlepšie komunikovať. 

Bez silných schopností počúvať bude akékoľvek komunikačné úsilie jednosmerné a pravdepodobne neúčinné. Silní komunikátori napríklad poznajú svoje publikum, držia sa veci, používajú jasný a stručný jazyk a sú empatickí.

Flexibilita a adaptabilita

V 21. storočí musia spoločnosti a firmy robiť rýchle a niekedy aj pomerne drastické zmeny, aby zostali konkurencieschopné. Chcú teda zamestnancov, ktorí sa neboja zmien a výziev. Mnoho firiem a organizácií sa za posledné desaťročie stalo menej hierarchickými a agilnými, je preto dôležité, aby zamestnanci boli schopní zvládnuť mnoho rôznych úloh a prispôsobiť sa rýchlo sa meniacej situácii.

Schopnosť prispôsobiť sa zmenám a pozitívny postoj k zmenám znamená cestu k rastu úspešnej kariéry.

Riešenie problémov

Bez ohľadu na to, akú jednoduchú máte prácu a ako ide všetko v zamestnaní hladko, vždy sa objavia prekážky a problémy. Je preto dobré vedieť, ako sa dopracovať k najlepšiemu možnému riešeniu týchto problémov a výziev a to zabezpečí úspešnejšie výsledky.

Efektívny riešiteľ problémov identifikuje skutočný problém, ktorému čelí, zanalyzuje situáciu a procesy stojace za problémom, porozumie im a potom za pomoci svojho kritického myslenia navrhne najlepšie možné riešenie.

Kritické myslenie 

Tieto zručnosti pomáhajú ľuďom identifikovať hlavnú príčinu problému. Kriticky mysliaci človek analyzuje, skúma, identifikuje a myslí mimo rámca (out of the box). V práci pomáha kritické myslenie ľuďom riešiť problémy a spochybňovať zaužívané predstavy. 

Zručnosti kritického myslenia sú na pracovisku cenené, pretože vám umožňujú efektívne analyzovať informácie, ktoré vám boli poskytnuté, a prijímať rozhodnutia založené na týchto informáciách. Vďaka tomu viete vytvárať kvalitnejšie plány, pracovať efektívnejšie, využívať príležitosti a racionálne reagovať na nové situácie.

Time management

Vedieť, ako efektívne riadiť svoj čas v práci, vám pomôže prevziať kontrolu nad svojím pracovným dňom a zmierniť stres, ktorý môže prísť s tým, že neviete, ako si zorganizovať svoje každodenné úlohy. Keďže pracovný deň má len obmedzený počet hodín, time management je proces, pri ktorom si svoj čas zámerne rozdeľujete produktívne a efektívne. To zaisťuje, že splníte všetky svoje najdôležitejšie a naliehavé úlohy bez toho, aby ste museli pracovať dlhšie a máte tak čas aj na svoju rodinu a hobby.

Interpersonálne zručnosti


Medziľudské (interpersonálne) zručnosti sú tie, ktoré vám umožňujú budovať vzťahy a dobre komunikovať s ostatnými. Sú to spôsoby správania, ktoré používate každý deň na interakciu a vychádzanie s ľuďmi, a tak podporujete pozitívne pracovné vzťahy.


Ľudia so silnými interpersonálnymi schopnosťami sú aktívnymi poslucháčmi a majú vysokú úroveň emocionálnej inteligencie (EQ). Dokážu vyriešiť konflikty, dobre komunikovať a efektívne spolupracovať, aby si udržali dobré a profesionálne pracovné vzťahy.
Soft skills sú v kariére dôležité
Soft skills sú v kariére dôležité

Ostatné užitočné soft skills

Riadenie konfliktov

Je takmer isté, že na pracovisku dôjde ku konfliktom, pretože v rámci projektov sa nevyhnutne vyskytnú nezhody. Schopnosť rýchlo, efektívne a spravodlivo identifikovať a riešiť konflikty a spory je dôležitá zručnosť, ktorú si musíte vo svojej kariére osvojiť.

Leadership

Budovanie vašich vodcovských schopností je niečo, čo príde spolu so zlepšením vašich zručností v komunikácii, riešení konfliktov a riešení problémov. Leadership schopnosti sú nevyhnutné vo všetkých typoch rolí, aj keď niekoho priamo neriadite. Pridaním týchto zručností do životopisu ukážete svojmu potenciálnemu zamestnávateľovi, že ste si istí, že prevezmete zodpovednosť a pôjdete príkladom.

Pracovná morálka

Firmy a organizácie neradi trávia čas mikroriadením zamestnancov. Očakávajú, že budete zodpovední a budete robiť prácu, za ktorú dostávate zaplatené, čo zahŕňa presnosť pri príchode do práce, dodržiavanie termínov a uistenie sa, že vaša práca je bez chýb. Ak chcete získať novú prácu alebo povýšenie, je nevyhnutné, aby ste si zdokonalili svoju pracovnú morálku. 

Rozvoj mäkkých zručností

Keď identifikujete, na ktorých mäkkých zručnostiach musíte popracovať alebo ktoré si potrebujete osvojiť, vytvorte si plán vzdelávania. Na rozvoj soft skills existujú kurzy, školenia, ale aj podcasty či semináre. K učebným materiálom k time managementu alebo prezentačných zručností máte prístup aj na našej webstránke. 

Určite je však všetko naučené potrebné aplikovať v praxi. Hľadajte príležitosti na implementáciu svojich rozvíjajúcich sa mäkkých zručností na pracovisku. Prijmite úlohu mimo svojej komfortnej zóny a využívajte a rozvíjajte svoje nové zručnosti. Nebojte sa kolegov či nadriadených opýtať na spätnú väzbu, nakoľko tá je veľmi dôležitá a posúva vás vpred. 

Keď skombinujete všetky dôležité mäkké zručnosti s relevantnými technickými zručnosťami, budete mať perfektný základ pre rozvoj a rast svojej kariéry v nasledujúcich rokoch. Držíme palce.
Skillmea
🥇 Sme jednotka v online vzdelávaní na Slovensku.
Na našom webe nájdeš viac ako 300 rôznych videokurzov z oblastí ako programovanie, tvorba hier, testovanie softwaru, grafika, UX dizajn, online marketing, MS Office a pod. 
Vyber si kurz, ktorý ťa posunie vpred ⏩

Mohlo by ťa zaujímať

Najlepšie programovacie jazyky pre blockchain development
Vzdelávanie
18.11.2022
Skillmea

Najlepšie programovacie jazyky pre blockchain development

Blockchain je v súčasnosti veľmi populárne a často používané slovo. Zamýšľali ste sa ale niekedy nad objavom a obrovským rastom popularity blockchainu? Čo to vlastne blockchain je? Ako už anglický názov napovedá, je to doslova reťaz blokov. Bloky sú v tomto prípade digitálne informácie, ktoré sú spojené pomocou kryptografie. Zároveň je to distribuovaná databáza. Podľa mnohých má blockchain potenciál zmeniť a prepracovať celú ekonomiku - či už sa jedná o vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, cestovanie alebo právnu oblasť. Medzi rokmi 2017 až 2020 vzrástol dopyt po blockchaine takmer o 2000 % a stal sa jednou z najhodnotnejších technológií. Očakáva sa, že do roku 2030 dosiahne veľkosť globálneho trhu s blockchain technológiou 1,4 bilióna USD. Keďže blockchain technológia v súčasnosti dominuje, mnohé organizácie sa snažia zamestnať blockchain vývojárov. Dobrou správou je, že pri vývoji blockchainu možno použiť veľa programovacích jazykov, ktoré už poznáte. A dokonca aj novšie jazyky, ktoré sú špecifické pre inteligentné zmluvy (smart contracts), základné stavebné kamene programovateľného blockchainu, sa dajú relatívne ľahko naučiť, ak máte základné znalosti programovania. Avšak skôr, ako sa začnete učiť konkrétny programovací jazyk, mali by ste si urobiť malý prieskum a rozhodnúť sa, ktorá blockchainová platforma vás najviac zaujíma. V nasledujúcom texte sa pozrieme na niektoré z populárnych programovacích jazykov využívaných na blockchain development. C++Programovací jazyk C++ je populárny v celom technologickom svete a platí to aj pre blockchain technológiu. C++ je tak populárny v blockchain svete kvôli jeho viacerým schopnostiam, ako je sémantika pohybu, primitívna kontrola nad pamäťou, pokročilé multi-threading a ďalšie objektovo orientované funkcie, ako je preťaženie funkcií, polymorfizmus runtime atď. V skutočnosti je C++ v blockchaine tak populárny ako Bitcoin, čo je kryptomena a vôbec prvá implementácia blockchainu bola pôvodne napísaná v C++. Naučte sa jeden z najpoužívanejších programovacích jazykov na svete s naším online kurzom C++ pre začiatočníkov. Ak už ovládate základy programovania alebo potrebujete posunúť svoje znalosti v C++ na vyššiu úroveň, pozrite si kurz C++ pre pokročilých. PythonPython sa rýchlo stáva najpopulárnejším programovacím jazykom na svete a ak ste nováčikom v programovaní v Pythone, môže to byť pre vás najlepší blockchain jazyk. Problém s Pythonom je, že ide o interpretovaný jazyk a to vytvára určité problémy pre zložité kryptografické operácie v blockchaine. Python je však objektovo orientovaný programovací jazyk, ktorý pomáha pri riadení mnohých režijných nákladov súvisiacich s výkonom. Ďalšou výhodou Pythonu je, že vývojári môžu rýchlo prototypovať svoje nápady bez akéhokoľvek zdĺhavého programovania. Python má tiež obrovskú podporu open source, vďaka čomu je ideálny pre blockchain. Existuje veľa knižníc Python, pluginov a iných zdrojov dostupných online pre takmer každý problém, s ktorým sa môžete stretnúť pri vývoji blockchainu. JavaProgramovací jazyk Java je stále tvrdou konkurenciou pre jazyk C++ čo sa popularity a užitočnosti týka. To platí aj pre technológiu blockchain. Java má bohaté aplikačné programové rozhranie (API), ktoré zahŕňa mnoho Java tried, balíkov, rozhraní atď. To je užitočné pri vytváraní aplikácií bez toho, aby ste nevyhnutne poznali ich vnútorné implementácie. Jednou vlastnosťou jazyka Java, ktorá je obzvlášť užitočná v blockchaine, je jej prenosnosť. Java programy môžu byť portované na rôzne platformy vďaka funkcii WORA („write once, run anywhere“). Tieto programy nie sú závislé na architektúre špecifickej pre systém, pretože na spustenie používajú univerzálny JVM (Java Virtual Machine). Vďaka tejto prenosnosti spolu s ďalšími obľúbenými funkciami je Java ideálny programovací jazyk pre blockchain. SoliditySolidity je jedným z najrýchlejšie rastúcich blockchainových programovacích jazykov, ktorý bol vytvorený na písanie inteligentných zmlúv, ktoré bežia na virtuálnom stroji Ethereum (EVM). Bol vyvinutý spoločnosťou Ethereum, ktorá je distribuovanou výpočtovou platformou a operačným systémom na báze blockchainu. Keďže Solidity je vytvorená s ohľadom na Blockchain, je vhodná na riešenie mnohých problémov, ktorým čelia Blockchain vývojári. Solidity je vyvinutá podobne ako syntax ECMAScript, ale má funkcie ako napríklad variadic návratové typy, statické písanie atď. Je to teda skvelý programovací jazyk, ktorý sa treba naučiť, ak sa chcete zamerať konkrétne na vývoj blockchainu do hĺbky. VyperVyper je nový programovací jazyk pre blockchain, ktorý je odvodený od Pythonu 3. Syntax Vyper je teda aj platnou syntaxou Pythonu 3, aj keď Vyper nemá všetky funkcie Pythonu. Vyper je vytvorený ako alternatíva k Solidity. Zvyčajne sa používa pre virtuálny stroj Ethereum (EVM), rovnako ako Solidity. Vyper má však iné kontrolné štruktúry ako Solidity a inak rieši aj bezpečnostné otázky. Vyper tiež odstránil väčšinu funkcií OOP v Solidity spolu s ďalšími funkciami, ako sú nekonečné slučky, modifikátory, rekurzívne volanie atď. Pomáha to predchádzať bezpečnostným problémom, ktoré vznikajú kvôli týmto funkciám. Ak chcete programovací jazyk pre blockchain na písanie inteligentných zmlúv, do výberu zaraďte aj Vyper. GolangGo je skvelý programovací jazyk na budovanie rýchlych a efektívnych blockchainových systémov. Je to najlepší jazyk na vytváranie štruktúry hyper knihy, ktorá je základom pre vývoj aplikácií pre blockchain. Keďže Go je staticky napísaný a kompilovaný programovací jazyk, je ideálny pre kódovanie Blockchainu. Má tiež ďalšie funkcie, ktoré zlepšujú výkon, ako sú generiká, triedy a dedičnosť, konštruktory, anotácie, výnimky atď. Go je tiež relatívne jednoduchý jazyk, ktorý sa dá ľahko naučiť. Napríklad aj s naším online kurzom. C#C# je syntakticky podobný jazyku Java a C++, takže je ideálny ako programovací jazyk blockchain. Zatiaľ čo C# bol pôvodne vytvorený iba ako jazyk Microsoftu, teraz je veľmi populárny a považovaný za jeden z najlepších programovacích jazykov pre blockchain. Vývojári s otvoreným zdrojom môžu jednoducho vytvoriť vysoko prenosný kód pomocou jazyka C#, ktorý bude fungovať na všetkých zariadeniach a viacerých operačných systémoch, ako sú Windows, Linux, Mac, Android atď. Keďže C# je objektovo orientovaný programovací jazyk, vývojári Blockchainu môžu získať maximum výkonnosti pri vývoji ich ďalšieho blockchainu. Projekty napísané v C# zahŕňajú Stratis, poskytovateľa Blockchain-as-a-Service, ktorý umožňuje podnikom jednoducho vytvárať aplikácie na platformách blockchain. JavaScriptJavaScript je najpopulárnejší webový jazyk a vďaka NodeJS, JavaScript runtime prostrediu, je JavaScript pomerne obľúbený aj u blockchain vývojárov. Môžu vytvárať vysoko výkonné a kreatívne aplikácie blockchain pomocou JavaScriptu, pretože je už nainštalovaný na väčšine systémov. Toto je veľká výhoda, ktorú má JavaScript oproti iným programovacím jazykom, pretože každý webový systém do určitej miery používa JavaScript. Vývojári sa teda nemusia starať o integráciu pri používaní JavaScriptu a môžu sa sústrediť len na aplikačnú logiku pre blockchain. Príkladom toho je Lisk Sidechain Development Kit (SDK), ktorý umožňuje vývojárom vytvárať, publikovať a distribuovať ich blockchain aplikácie, ktoré sú napísané v JavaScripte. Čo sa musíte naučiť, aby ste mohli začať s vývojom na blockchaine?Áno, blockchain vývojári sú veľmi žiadaní. Dopyt po blockchain developeroch v roku 2020 bol o 517 % vyšší ako v roku 2019. A toto číslo sa v nasledujúcich rokoch určite zvýši. Ak chcete začať s blockchain developmentom, mali by ste mať nasledujúce znalosti: • silná vedomosť základov vývoja blockchainu, jeho charakteristík a populárnych platforiem, • dobrá znalosť niektorého z programovacích jazykov blockchainu, • oboznámenie sa s populárnymi kryptomenami a konceptom ťažby kryptomien, • zázemie a skúsenosti v oblasti vývoja webu, sietí a bezpečnosti. ZáverToto boli niektoré z programovacích jazykov, ktoré možno považovať za vstup do sveta blockchainu a na čo najlepšie využitie aktuálnej príležitosti pri veľkom záujme o blockchain technológie. Tieto programovacie jazyky majú rôzny potenciál, výhody aj obmedzenia, a preto sa dajú použiť na vytváranie rôznych foriem blockchainu a riešení založených na kryptomenách. Znamená to, že musíte vedieť, ktorý jazyk je najlepší pre aký typ vývoja blockchainu. Držíme palce pri voľbe toho najvhodnejšieho programovacieho jazyka.
Učím sa používať cloud a microservices (časť II.)
Vzdelávanie
06.11.2022
Skillmea

Učím sa používať cloud a microservices (časť II.)

V tomto texte nadviažem na predchádzajúci blog, v ktorom som vás oboznámil so základmi cloudu a microservices. Prešli sme si, čo všetko zahŕňa cloud a microservisy, kde sa vzdelávať a v akej postupnosti a takisto, aké boli moje prvé výsledky práce. Poďme pokračovať. KubernetesÚvod do KubernetesPodľa všetkého by mi malo Kubernetes pomôcť k tomu, aby som prestal riešiť problémy s infraštruktúrou. Aplikáciu zoberiem, presuniem inam a všetko bude fungovať.  Slovo Kubernetes (čítaj kubernetís) pochádza z gréčtiny a znamená kormidelník. To dáva zmysel – aj logo tomu odpovedá 🙃. Skratka názvu pre Kubernetes je K8s. [Logo Kubernetes] Kubernetes robí abstrakciu nad infraštruktúrou – našu aplikáciu nezaujíma, kde je nasadená a či má všetky potrebné zdroje – to zabezpečuje Kubernetes. Cloud native aplikácia je výraz pre modernú aplikáciu, ktorá zvláda moderné požiadavky – škálovanie, self heal, updates, migrácie do iných prostredí.   Základné pojmyPri štúdiu som sa stretol so základnými pojmami, ktoré je potrebné vedieť. Postupne sa ich budem snažiť popísať, tak ako som ich pochopil ja.  KontajnerAko správny kormidelník nekormidluje prázdnu loď ale berie so sebou náklad, ktorý naloží do kontajnerov, tak tomu nebude ani teraz 😊.  Pri vytváraní aplikácií potrebujeme počítač s operačným systémom, potrebujeme databázu, nejaký server. Každá táto časť potrebuje určité závislosti, knižnice a tak podobne. Tu sa to komplikuje. Aby si to vedel všetko pospúšťať, tak sa o tieto všetky požiadavky musíš postarať. Aby to bolo jednoduchšie, tak všetky tieto veci, ako napríklad databáza, bude vo vlastnom kontajneri. Kontajner si sám bude zabezpečovať všetko, čo je potrebné pre chod napr. databázy MySQL a my potom tento kontajner budeme používať. OrchestráciaAby všetko spolu dobre fungovalo – ladilo to s polu. Orchestrácia proste všetko možné riadi, aby naša aplikácia fungovala. Kubernetes je vlastne nástroj pre túto orchestráciu.  DockerPojmu Docker som sa chcel venovať neskôr, ale pri štádiu Kubernetes som natrafil na rozdiely a tak to v jednoduchosti zaradím aj sem. Pochopíte rozdiel, je to dôležité, nakoľko tieto dve technológie sa často zamieňajú. Obidve technológie nám pomáhajú spúšťať aplikácie v kontajneroch, ale údajne sa od seba začínajú vzďaľovať. Docker je kontajnerová technológia, ktorá virtualizuje operačný systém a spúšťa našu aplikáciu. Vyššie v texte som písal, že v kontajeroch beží samostatne napríklad databázový server – a dáva zmysel, že ten server beží v operačnom systéme.       Podľa mnou nazbieraných informácií sa už vo svete Kubernetes neodporúča používať Docker, lebo je vraj zastaralý. Uvidíme, kam to bude smerovať a aká nová technológia sa objaví. Zaujímavé je to, že Kubernetes vieme spustiť tak, že beží vo vnútri v Dockeri 😊. Je to ešte zaujímavejšie a ešte viac ma to baví riešiť.  ŠkálovanieŠkálovanie je vlastne pojem, ktorý rieši to, aby aplikácia využívala také zdroje, ktoré v danom momente potrebuje. Za zdroj považujme napríklad viac pamäte, viac procesorov a podobne, alebo sa pridajú ďalšie servery (nie je donekonečna možné pridávať len procesory). Iné zdroje potrebuješ, ak tvoj microservis používa 10 ľudí a iné keď 1000 ľudí. Existuje vertikálne a horizontálne škálovanie. ZáverĎalej pri štúdiu Kubernetes by som musel ísť hlbšie, ale teraz sa zoznamujem postupne bližšie s pojmami. Teda tu si preruším štúdium Kubernetes a prejdem na úvod k technológii Docker. Lúči sa s tebou Jaro Beňo a my sa vidím ak Boh dovolí pri ďalšom článku alebo v nejakom mojom online kurze.
Čo je Design Thinking?
Vzdelávanie
24.10.2022
Skillmea

Čo je Design Thinking?

Design Thinking je ideológiou aj procesom, ktorý sa zaoberá riešením zložitých problémov spôsobom, ktorý je zameraný primárne na používateľa. V tomto článku vám poskytneme podrobnú definíciu pojmu Design Thinking, presne opíšeme, čo tento proces zahŕňa, a zdôrazníme, prečo je tento prístup dôležitý: Aká je hodnota design thinking a v akých kontextoch je obzvlášť užitočný? Pozrieme sa tiež na to, ako je možné Design Thinking aplikovať v každodennej práci a aké sú výhody používania Design Thinkingu. Čo je Design Thinking?Design Thinking je prístup používaný na praktické a kreatívne riešenie problémov. Je založený vo veľkej miere na metódach a procesoch, ktoré používajú dizajnéri (odtiaľ teda pochádza samotný názov), ale v skutočnosti sa vyvinul z rôznych oblastí – vrátane architektúry, inžinierstva a obchodu. Design Thinking je možné aplikovať na akúkoľvek oblasť, nemusí ísť nevyhnutne o dizajn. Jedným z prvých ľudí, ktorí písali o Design Thinkingu, bol John E. Arnold, profesor na Stanfordskej univerzite. V roku 1959 napísal „Creative Engineering“, text, ktorý stanovil štyri oblasti Design Thinkingu. Design Thinking je v prvom rade zameraný na používateľa, na ľudí, snaží sa pochopiť potreby ľudí a prísť s účinnými riešeniami na uspokojenie týchto potrieb. Hovoríme tomu prístup k riešeniu problémov založený na riešení (z ang. solution-based approach to problem-solving. Design Thinking sa teda zameriava na dosahovanie praktických výsledkov a riešení, ktoré sú: 1. technicky uskutočniteľné: môžu byť vyvinuté na funkčné produkty alebo procesy; 2. ekonomicky životaschopné: podnik si ich môže dovoliť implementovať; 3. žiaduce pre používateľa: spĺňajú skutočnú ľudskú potrebu. Čo je Design Thinking proces?Najskôr sa pozrime na štyri princípy Design Thinkingu, ako ich navrhli Christoph Meinel a Harry Leifer z Hasso-Plattner-Institute of Design na Stanfordskej univerzite. Štyri princípy Design Thinkingu1. Ľudské pravidlo: bez ohľadu na kontext, všetka dizajnérska činnosť má sociálnu povahu a každá sociálna inovácia nás privedie späť k „hľadisku zameranému na človeka“. 2. Pravidlo nejednoznačnosti: nejednoznačnosť je nevyhnutná a nemožno ju odstrániť ani príliš zjednodušiť. Experimentovanie na hraniciach svojich vedomostí a schopností je rozhodujúce, ak chcete vidieť veci inak. 3. Pravidlo redizajnu: celý dizajn je redizajn. Zatiaľ čo technológie a sociálne okolnosti sa môžu meniť a vyvíjať, základné ľudské potreby zostávajú nezmenené. V podstate len prerábame prostriedky na splnenie týchto potrieb alebo dosiahnutie požadovaných výsledkov. 4. Pravidlo hmatateľnosti: uskutočnenie nápadov vo forme prototypov umožňuje dizajnérom ich efektívnejšie komunikovať. Viac o princípoch Design Thinkingu si môžete prečítať napríklad na tejto stránke. Na základe týchto štyroch princípov môže byť proces Design Thinkingu rozdelený do piatich krokov alebo fáz: empatia, definícia, idea, prototyp a test. Preskúmajme každý z nich podrobnejšie.[Fázy design thinkingu] Fáza 1: EmpatiaEmpatia poskytuje kritický východiskový bod pre Design Thinking. Prvá fáza procesu je venovaná oboznámeniu sa s používateľom a pochopením jeho želaní, potrieb a cieľov. To znamená, pozorovať ľudí a zapájať sa do nich, aby sme im porozumeli na psychologickej a emocionálnej úrovni. V tejto fáze sa dizajnér snaží odložiť svoje predpoklady a získať skutočné poznatky o používateľovi. Fáza 2: DefiníciaDruhá fáza je venovaná definovaniu problému. Zhromaždíte všetky svoje zistenia z fázy empatie a začnete im dávať zmysel: s akými ťažkosťami a prekážkami sa vaši používatelia stretávajú? Aký veľký používateľský problém musí váš tím vyriešiť? Keď problém sformulujete do slov, môžete začať prichádzať s riešeniami a nápadmi – čím sa dostávame do tretej fázy. Fáza 3: Idea, návrhS dôkladným pochopením vašich používateľov a jasným vyhlásením o probléme je čas začať pracovať na potenciálnych riešeniach. V tretej fáze design thinkingu je čas na kreatívne riešenia. Existuje mnoho rôznych typov techník generovania nápadov, od brainstormingu a mindmappingu až po bodystorming (scenáre hrania rolí) či ďalšie spôsoby. Ku koncu tejto fázy je potrebné veľký počet nápadov zúžiť na nieľko najlepších, s ktorými budete ďalej pracovať. Fáza 4: PrototypTáto fáza je celá o experimentovaní a premene nápadov na hmatateľné produkty. Prototyp je v podstate zmenšená verzia produktu, ktorá zahŕňa potenciálne riešenia identifikované v predchádzajúcich fázach. Tento krok je kľúčom k testovaniu každého riešenia a zvýrazneniu akýchkoľvek obmedzení a nedostatkov. Fáza 5: TestPo prototypovaní prichádza používateľské testovanie, ale je dôležité poznamenať, že toto je len zriedka koniec procesu Design Thinkingu. V skutočnosti vás výsledky testovacej fázy často privedú späť k predchádzajúcemu kroku a poskytnú vám informácie, ktoré potrebujete na predefinovanie pôvodného problému alebo na nové nápady, o ktorých ste predtým neuvažovali. Účel Design ThinkinguDozvedeli sme sa dostatok informácií o tom, ako Design Thinking funguje, poďme sa pozrieť na to, prečo je to dôležité. Existuje mnoho výhod používania prístupu Design Thinking – či už v obchodnom, vzdelávacom, osobnom alebo sociálnom kontexte. Design Thinking v prvom rade podporuje kreativitu a inovácie. Ako ľudské bytosti sa spoliehame na vedomosti a skúsenosti, ktoré sme nazhromaždili počas svojho života. Vytvárame si vzorce a návyky, ktoré sú síce užitočné v určitých situáciách, ale môžu obmedziť náš pohľad na veci, pokiaľ ide o riešenie problémov. Namiesto opakovania tých istých osvedčených metód nás Design Thinking povzbudzuje, aby sme zvážili alternatívne riešenia, ktoré sme predtým nepoužili, vyzýva nás na hľadanie nových ciest a nápadov. Design Thinking sa často uvádza ako zlatá stredná cesta pri riešení problémov – nie je úplne ponorené do emócií a intuície, ale nespolieha sa tiež len na analytiku, vedu a zdôvodnenie. Ďalšou veľkou výhodou Design Thinkingu je, že na prvé miesto kladie ľudí. Tým, že sa tak intenzívne zameriava na empatiu, povzbudzuje podniky a organizácie, aby zvážili skutočných ľudí, ktorí používajú ich produkty a služby – čo znamená, že je oveľa pravdepodobnejšie, že zasiahnu značku, pokiaľ ide o vytváranie zmysluplných používateľských skúseností. Pre používateľa to znamená lepšie a užitočnejšie produkty, ktoré skutočne zlepšujú náš život. Pre podniky to znamená spokojných zákazníkov a zdravší hospodársky výsledok. Aké sú výhody Design Thinkingu v práci?V tejto záverečnej časti vypichneme niektoré z hlavných výhod používania Design Thinking v práci: • Výrazne znižuje čas uvedenia produktu na trh: Design Thinking so svojím dôrazom na riešenie problémov a hľadanie životaschopných riešení môže výrazne znížiť množstvo času stráveného dizajnom a vývojom – najmä v kombinácii s lean a agilným prístupom. • Úspora nákladov a veľká návratnosť investícií: rýchlejšie uvádzanie úspešných produktov na trh v konečnom dôsledku šetrí peniaze podniku. Bolo dokázané, že Design Thinking prináša značnú návratnosť investícií. • Zlepšuje retenciu a lojalitu zákazníkov: Design Thinking zaisťuje prístup zameraný na používateľa, ktorý v konečnom dôsledku zvyšuje zapojenie používateľov a udržanie zákazníkov z dlhodobého hľadiska. • Podporuje inovácie: Design Thinking je o spochybňovaní predpokladov a ustálených presvedčení a povzbudzuje všetky zainteresované strany, aby mysleli mimo zaužívaného rámca. To podporuje kultúru inovácií, ktorá je dôležitá pre každú spoločnosť. • Dá sa použiť v celej spoločnosti: najlepšia vec na dizajnovom myslení je, že nie je len pre dizajnérov. Využíva skupinové myslenie a podporuje spoluprácu medzi tímami. A čo viac, dá sa použiť prakticky na akýkoľvek tím v akomkoľvek odvetví. Design Thinking môžete začať aplikovať aj v malom. Môžete sa zamerať len na jeden aspekt procesu Design Thinking, ako je napríklad spoznávanie svojich zákazníkov. Ak sa vám napríklad nedarí získať pozitívne recenzie zákazníkov, môžete sa rozhodnúť uskutočniť rozhovory s používateľmi, aby ste zistili, čo vašim zákazníkom chýba.

Nezmeškaj info o nových kurzoch a špeciálnych ponukách