Výsledky vyhľadávania

V tomto článku sa pozrieme na zmeny, ktoré priniesla Java 18. Kódovanie textovV prvom rade sa zmenilo základné nastavenie kódovania. Ak si doteraz pracoval na Windowse a vytváral si súbor napríklad cez FileWriter tak kódovanie textu bolo uložené vo formáte Windows-1252. Ak si vytváral súbor na Linuxe alebo Macu tak dáta boli uložené vo formáte UTF-8. Teraz aj keď si na Windowse, tak základné kódovanie je nastavené na UTF-8. Jedoduchý web serverJava 18 predstavila príkaz jwebserver v príkazovom riadku. Tento príkaz spustí minimalistický webový server pre jednoduché testovanie. Tento server sa dá vytvoriť aj programovo použitím metódy SimpleFileServer.createFileServer. Pattern matching v switchVo verzii 18 je stále v preview fáze. Táto funkcia umožňuje použiť switch flexibilnejšie, najmä s prácou s typmi v case príkaze. Tu sú ďalšie príklady na ilustráciu: Switch nad, ktorý pracuje s rôznymi typmi objektov: switch (obj) { case Integer i -> System.out.println("Integer: " + i); case String s -> System.out.println("String: " + s); case null -> System.out.println("It's null!"); default -> System.out.println("Unknown type"); } Switch, ktorý pracuje s objektami a s takzvanými guards, čo sú ďalšie logické požiadavky: switch (obj) { case String s && s.length() > 5 -> System.out.println("Long string: " + s); case String s -> System.out.println("Short string: " + s); case Integer i && i > 10 -> System.out.println("Large integer: " + i); default -> System.out.println("Other"); }  V tomto príklade riadok, ktorý sleduje, či je dĺžka stringu väčšia ako 5 dominuje nad druhým casom, ktorý rieši len či je s String.  Ak by som ich vymenil switch (obj) { case String s -> System.out.println("Short string: " + s); case String s && s.length() > 5 -> System.out.println("Long string: " + s); case Integer i && i > 10 -> System.out.println("Large integer: " + i); default -> System.out.println("Other"); } tak druhý riadok by bol chybový a hláška znie: Label is dominated by a preceding case label 'String s' Switch, ktorý pracuje so sealed triedami: sealed interface Shape permits Circle, Rectangle {} final class Circle implements Shape { } final class Rectangle implements Shape { } A switch, ktorý môže pracovať so špecifickými subtypmi triedy Shape: Shape shape = new Circle(); switch (shape) { case Circle c -> System.out.println("It's a circle"); case Rectangle r -> System.out.println("It's a rectangle"); }

Java 8 je veľký balíček novej funkcionality oproti Java 9 a java 10. Tie sú menšie a odzrkadľujú taktiku tvorcov javy vydávať nové verzie častejšie s menším balíkom novej funkcionality. V tomto článku si povieme najvýraznejšie zmeny z Java 8. Funkcionálne rozhraniaRozhranie, ktoré má len jednu abstraktnú metódu je považované za funkcionálne rozhranie. Pre lepšie načrtnutie v kóde môžeme a je odporúčané pridať anotáciu @FunctionalInterface.  import java.lang.FunctionalInterface;   @FunctionalInterface public interface FunctionalInterfaceExample {     void print(); }  Lambda výrazyOk, chceme pridať do javy možnosť definovať funkcionalitu bez toho aby patrila špecificky pod nejakú triedu. Tieto funkcie chceme vkladať do metód ako parametre. Čo spravíme? Tvorcovia javy sa asi takto nezamýšľali, ale my sme sa takto zamysleli a odpoveď je – použijeme lambda výrazy.  Každá lambda má ako typ funkcionálne rozhranie s jej odpovedajúcou metódou. V príklade vyššie máme rozhranie s metódou print. Táto metóda nevracia nič a neprijíma žiadne parametre. Musíme vytvoriť aj taký lambda výraz – teda nebude obsahovať return a nebudeme mať žiadne návratové hodnoty.  () -> System.out.println("Hello Word")Takto vložíš lambda výraz do metódy:  printHelloWord(() -> System.out.println("Hello Word"));Samotná metóda prijíma na vstupe práve dané funkcionálne rozhranie:  public void printHelloWord2(FunctionalInterfaceExample printHello)Viac o lambda výrazoch sa dozvieš z môjho online kurzu Java pre pokročilých, videá o lambda výrazoch sú zadarmo. StreamsStreamy poskytujú zjednodušenú prácu s dátovými kolekciami. Poskytujú viacero užitočných metód ako sú napríklad filter, sorted, map a iné. Ak stream préjde cez všetky elementy v kolekcii, tak bude prázdny. Teda ak chcem znovu použiť ten istý stream, tak zbytočne, lebo tam už nebudú dáta. Musíš si vytvoriť nový stream.  Nový stream vytvoríš napríklad pomocou stream metódy nad kolekciami.  List<Osoba> osoby = Arrays.asList( null, new Osoba("Jaro", "Beno", 30), new Osoba("Peter", "Kridlo", 55), new Osoba("Karol", "Otko", 18), new Osoba("Karol", "Beno", 18), new Osoba("Peter", "Otko", 20), new Osoba("Fedor", "Ronald", 84) ); osoby.stream();Máš zoznam osôb a chceš z daného zoznamu získať všetky veky osôb starších ako 50 rokov a majú byť zoradené podľa veku. Čo spravíš? Použiješ stream a jeho metódy – tieto metódy akceptujú funkcionálne rozhrania, teda tam dáš lambda výrazy.  List<Integer> veky = osoby.stream() .filter(osoba -> osoba.getVek() < 50) .sorted(Comparator.comparing(Osoba::getVek)) .map(Osoba::getVek) .collect(Collectors.toList());Kolekcie, ktoré sú iterovateľné, majú metódu forEach – ktorá získa stream a prejde všetky elementy.  veky.forEach(System.out::println);   Method referencePo slovensky referencia na metódu. Všimni si príklad z hora: Osoba::getVek. Znamená to, že z triedy Osoba použi metódu getVek. To isté sa dá zapísať aj pomocou lambda výrazu takto osoba -> osoba.getVek(). Ale pomocou referencie si to zjednodušíme lebo java vie, aký je vstupný parameter – je to osoba a vie, že voláš getVek. Tak stačí napísať Osoba::getVek. Metódu voláš bez zátvoriek.  Ďalší článok o Jave už čoskor. Prihlás sa k odberu noviniek a nezmeškaj žiadný nový blog.   

Tento rok nám frajeri z TC-39 (ak nevieš čo TC-39 je, čítaj ďalej) naservírujú novú verziu ECMAScript špecifikácie - novinky, ktoré môžeme ako vývojári používať pri programovaní v JavaScript-e. BigInt, optional chaining, Promise.allSettled, String.matchAll, globalThis a iné. O tom, aké problémy riešia tieto nové funkcionality si povieme v ďalšom blogu. Tento text je venovaný špecifikácii ECMAScript a okrem iného sa dočítaš: • prečo potrebujeme špecifikáciu na to, ako implementovať JavaScript Engine v prehliadači • prečo sa špecifikácia nevolá JavaScript, ale ECMAScript a čo je to vlastne tá ECMA • ako dlho trvá, kým sa nápad novej funkcionality jazyka JavaScript stane jeho súčasťou ECMAScript?V roku 1995 vyhrával oscary Tom Hanks s filmom Forest Gump, v rádiách fičal Gansta's Paradise od Coolia a web BBC vyzeral takto:[Image] 80% používateľov internetu surfovalo v prehliadači Netscape Navigator a Microsoft ešte len končil vývoj Internet Explorer-a. Ak ho vôbec niekedy dokončili. Nie všetci boli spokojní s tým, ako web vtedy fungoval: statický obsah, zdieľanie dokumentov a žiadny pohyb. Softvérový inžinier z Netscape - Mark Andreessen - chcel vytvoriť jazyk, ktorý by s ľahkosťou používali nielen vývojári, ale aj dizajnéri a do webov priniesli štipku interaktivity. Buttony a tak. Brendan Eich (meno si treba zapamätať - je to frajer) je človek, ktorý tento programovací jazyk začal tvoriť. Prvým pokusom bola implementácia jazyka SCHEME do prehliadača Netscape. Mimochodom - javisti v SUN Microsystems premýšľali nad spôsobom, ako spúšťať Java kód v prehliadači, čím tiež priniesli interaktivitu do webových stránok. Táto implementácia však nebola jednoduchá na používanie, a preto ostala voľbou korporátnych mastičov. Mocha (takto sa volala prvá verzia dnešného JavaScriptu) bola vytvorená ako alternatíva pre dizajnérov a vývojárov. Mocha » LiveScript » JavaScript vs JScriptVytvorenie prvej verzie Mocha trvalo len 10 dní. Neskôr bol tento jazyk premenovaný na LiveScript a potom na finálny JavaScript. Fun fact: slovo "Java" sa tam nedostalo náhodou - bol to však len marketingový spôsob, ako sa zviesť na popularite jazyka Java. Internet Explorer chcel tiež držať krok s dobou, a preto začali aj v MS pracovať na implementácii čohosi, čo bolo veľmi podobné JavaScriptu. Finálny jazyk sa volal JScript. Implementácia však bola natoľko odlišná od JavaScript-u, že tieto implementácie neboli navzájom kompatibilné! Výsledkom bola skutočnosť, že nebolo možné vytvoriť jeden web, ktorý by fungoval v oboch prehliadačoch. Tak vznikli vtedy slávne nálepky do footerov: "Best viewed in Internet Explorer" a "Best viewed in Netscape Navigator".[Image] Tvoriť weby v tej dobe nebola žiadna sranda, vývojári volali po štandarde, ktorý zjednotí implementácie JavaScriptu a JScriptu. Preto bol vytvorený štandard ECMAScript, ktorý zastrešila organizácia ECMA International. Tá fungovala už dávno predtým a jej úlohou bolo práve vytvárať štandardy pre informačné a komunikačné systémy. Od novembra 1996 existuje teda štandard ECMAScript, ktorý popisuje, ako má byť implementovaný JavaScript Engine. Fun fact: štandard nemôže niesť ikonický názov JavaScript, pretože na toto slovo až do dnešného dňa vlastní copyright firma Oracle. ECMA-262 a TC-39 - whaaat?ECMA International zastrešuje veľa štandardov, ten, ktorý sa týka implementácii JavaScriptu dostal číslo 262. ECMA-262 je teda názov štandardu, ktorý opisuje implementáciu JavaScriptu. Nie je to žiadne príjemné čítanie, aha. Komisia (rozumej: živé bytosti, ľudia), ktorá rozhoduje o tom, aké nové funkcie bude nová verzia JavaScriptu obsahovať, dostala zase názov TC-39. Členom tejto komisie nie je hocikto. Sú to frajeri - vybraní ľudia, ktorí zastupujú veľké firmy pôsobiace na online trhu (Facebook, PayPal, Google, Amazon, Mozilla...)[Image] Nová funkcionalita v JS - schvaľovací procesČlenovia TC-39 organizujú meetingy (väčšinou online) každé dva mesiace. Cieľom týchto meetingov je dopodrobna rozkecať a zanalyzovať, ktoré funkcie bude obsahovať nová verzia ECMAScript, alebo aké opravy budú v tejto verzii vykonané. Zaujímavé je, že táto komisia funguje na princípe zhody - takmer všetci členovia komisie musia súhlasiť s návrhom, aby sa ním čo i len začali zaoberať. Celkom zaujímavé je napríklad sledovať, ako sa dostala do JavaScript-u podpora pre BigInt - brutálne veľké čísla. Lebo v JavaScripte sme doteraz mohli používať len strašne veľké čísla. Stage 0Každý návrh začína na takzvanej nultej úrovni - Stage 0. Niektorý z členov TC-39 vytvorí dokument, ktorý popisuje danú funkcionalitu a aký problém rieši. Na meetingu členov TC-39 tento problém prednesie a členovia rozhodli, že napr. BigInt je super vec a posunuli ho do ďalšieho Stage-u. Stage 1Stage 1 je parádny úspech a zároveň to znamená, že niekedy v budúcnosti bude pravdepodobne daná funkcionalita súčasťou JavaScriptu. Všetkým (alebo takmer všetkým) členom TC-39 sa tento nápad páči a súhlasia s ním. Môže to však trvať roky. BigInt funkcionalita musí byť ešte podrobnejšie popísaná, musí obsahovať príklady, ako sa bude používať a analýzu, či to neprinesie aj nejaké problémy. Stage 2Takzvaný Draft. V tejto fáze je viac menej isté, že funkcionalita bude súčasťou JavaScript-u a preto musí byť ešte podrobnejšie popísaná. Toto je tiež stage, kedy sa premýšľa nad vhodnou syntaxou a rôznymi detailami používania novej funkcionality. V prípade BigInt funkcionality napr. členovia rozhodli, že bude vhodné, ak BigInt číslo bude obsahovať na konci znak n - aby prehliadač (engine) vedel, že pracuje s brutálne veľkým číslom, a nie len strašne veľkým číslom. const bigIntCislo = 12345n; const obycajneCislo = 12345; Stage 3Funkcionalita je takmer hotová a potrebuje feedback od vývojárov a vonkajšieho sveta. Všetci testujú BigInt vo svojich programoch. Tvorcovia internetových prehliadačov sa predbiehajú, kto z nich bude podporovať BigInt ako prvý - pretože implementovať BigInt už má zmysel. Stage 4Všetko je otestované a BigInt je súčasťou špecifikácie ECMAScript. Hotovo. ZáverCelý proces napr. v prípade BigInt trval 2 roky. Viem si predstaviť, že schvaľovanie niektorých ešte komplexnejších funkcionalít môže trvať ešte dlhšie. Frajerom z TC-39 ale môžeme ďakovať za to, že do JavaScriptu sa dostávajú naozaj len veci, ktoré dávajú zmysel.

Stretli sme sa na našom prvom meetupe. Adam Ilčišák síce nie je veľký fanúšik networkingových akcií, ale pokecať s nami si prišiel rád. A my sme sa s ním porozprávali, vymenili si skúsenosti a niečo z toho teraz prinášame aj vám. Čítajte v nasledujúcich riadkoch. Na začiatok začnime tvojou prácou. Čo presne robíš, aká je tvoja pozícia?   Som junior JavaScript developer v spoločnosti Accenture. Som tam ešte len tri mesiace, čiže zatiaľ som toho veľa nestihol, ale som na internom projekte, kde vyvíjame aplikáciu vo frameworku Angular 2. A ako si k tomuto vôbec dostal? Čo ťa k tomu viedlo?  Tak, vyštudoval som politológiu. Vždy som mal ale v hlave nejaké svoje business projekty a vždy k tomu bolo treba nejakú appku alebo aspoň web. Tak som sa zháňal po nejakých programátoroch, ale zistil som, že také služby sú dosť drahé. Povedal som si teda, že sa naučím spraviť si web sám. A tak som popri inej práci intenzívne študoval a kódil. Nevytvoril som síce ešte nič, čo by bolo reálne použité, ale chytilo ma to tak, že som si povedal, že kým sa mi nepodarí rozbehnúť niečo svoje, tak toto chcem robiť. Máš nejaký vzor, ktorý ťa inšpiruje? Osobu, ktorá je pre teba motivátorom?  Nemám konkrétnu osobu, ktorá by má inšpirovala, ale mám rád príbehy úspešných ľudí. Myslím, že z každého si môže človek niečo vziať. Kde berieš inšpiráciu pre svoju prácu? Máš nejaké tipy, ktoré zaručene fungujú?  V korporácií tej motivácie zas toľko nepotrebujem. Kódim, čo mi povedia že mám nakódiť :) V tejto oblasti je potrebné sledovať aktuálne trendy, inovácie. Ako si na tom ty? Stíhaš to všetko popri práci?  Ani neviem, či sa to všetko dá reálne stíhať. Som veľmi rád, že dnes sa už programovaniu venujem na full-time a je určite ľahšie sledovať trendy, pretože s tým robím na dennej báze. Popri bývalej práci som to ale vôbec nestíhal a aj teraz mám pocit, že sa to všetko mení veľmi rýchlo. Mám taký hrubý prehľad, ale detailne sa zameriavam iba na to, s čím aktuálne robím - momentálne teda na frontend a Angular. Čo ťa najviac baví na tvojej práci? Máš nejaký obľúbený task, ktorý robíš najradšej?  Najviac sa mi páči, že sa učím veľa praktických veci, ktoré sa dajú reálne použiť aj na vlastné projekty. Zároveň ma práca ako taká veľmi baví, pretože jej výsledkom je reálny produkt. Dnes je obrovský dopyt po programátoroch. Čo by si poradil všetkým, ktorí nemajú žiadne skúsenosti, ale chceli by nejako začať?  Poradil by som, aby sa vykašľali na knihy. Ja knihy milujem a je to taký starý zvyk, či model, že keď sa chce človek niečo naučiť, tak potrebuje mať knihy a v nich niečo študovať. Pri programovaní to však podľa mňa neplatí. Ja som začal s knižkou a trápil som sa s notepadom a prepisovaním kódu. Knižka bola stará dva roky, ale pri programovaní sa za dva roky zmení dosť veľa vecí. Online je obrovská komunita ľudí, ktorí radi pomôžu, online nájde človek vždy najnovšie informácie a diskusie k rôznym problémom, tiež množstvo študijných materiálov a videí. IT je všeobecne vnímané ako veľmi špecifická oblasť. Aký je tvoj názor?  Nemyslím si, že je to zase tak špecifická oblasť - v súčasnosti si skôr myslím, že je to už niečo úplne bežné. Mal si niekedy pocit, že to nezvládneš? Bolo obdobie, kedy si chcel skončiť a robiť niečo úplne iné?  Zatiaľ nie. Občas mám pocit, že sa toho musím ešte strašne veľa naučiť a že je predo mnou dlhá cesta, kým budem patriť medzi špičku, ale som pripravený na sebe makať.    Cítiš na Slovensku silnú konkurenciu v tom, čo robíš konkrétne ty? Musíš mať „ostré lakte“?  Zatiaľ nemôžem povedať, že by som cítil silnú konkurenciu. Som začiatočník a s veľmi obmedzenými schopnosťami a vedomosťami som si našiel prácu v tomto odvetví. Takže skôr by som povedal, že cítim dopyt po pracovnej sile.  Aké sú tvoje plány do budúcnosti?  To je tajné.[Image] Vďaka za rozhovor Adam. Páčil sa ti rozhovor? Venuj mu 👍  Ak máš na Adama nejakú otázku, napíš ju dole do komentára 👇  

Len pred tromi dňami sme zverejnili online kurz Java pre začiatočníkov (za ktorý nemusíš platiť, je totiž dostupný úplne zadarmo) a už dnes má neuveriteľných takmer 900 študentov! Po prvom šoku sme si hneď povedali, že musíme s tým úspechom von a informovať aj teba! A tak som oslovila lektora  kurzu, aby nám čosi o sebe porozprával. V nasledujúcich riadkoch sa dozvieš, prečo Jaro Beňo tento kurz pustil do sveta a to zadarmo, ako vníma spoluprácu s Learn2Code a spomenul aj nejaké tie zákonitosti o Jave. [Image] Na úvod nám prosím povedz pár slov o sebe, čomu sa venuješ? Pracujem ako programátor. Vo voľnom čase sa venujem rodine, čítam Bibliu, knihy, chodím do prírody a samozrejme robím videotutoriály. Jeden rok som tiež učil na základnej škole (ak toto čítate, tak pozdravujeeem). V Learn2Code sme spustili nový online kurz JAVA, kde ty si jeho lektorom. Ako vnímaš túto pozíciu? Veľmi sa z toho teším. Presne pre toto som kedysi dávno začal robiť videotutoriály – niekomu pomôcť. Pomôcť mu začať v ucelenej forme. Sám som niečo podobné na začiatku potreboval a nemal som to. Musel som zbierať z viacerých zdrojov.  Na čo sa najviac tešíš a čo vnímaš ako najväčšie pozitívum tohto kurzu? Najviac sa teším z niečoho, čo síce neuvidím, ale dúfam v to – niekomu tento kurz naozaj pomôže. Pozitívum kurzu je, že je zadarmo a sú v ňom úplne základy. Najmä video o tom ako Java pracuje s pamäťou – je to najdôležitejšie video zo základov javy (teda aspoň podľa mňa).  Do dnešného dňa sa prihlásilo na kurz viac ako 800 študentov, to je veľký úspech. Čakal si to? Tak 800 by som určite netipoval na začiatku, je to super. Je z toho vidno, že ľudia majú o Javu záujem. O kvalite môjho tutoriálu, to nehovorí zatiaľ nič, nefandím si. To ukážu až hodnotenia. Osobne dúfam, že budú ľudia spokojní. Ďalšie kurzy, by som rád pripravil ešte lepšie, lebo teraz to bude o niečom inom. Nebude to len o tom, že ja si spravím nejaké video na YouTube a potom si ho možno niekto pozrie. Teraz to bude o tom, že ľudia si to budú chcieť pozrieť, ak vstúpia do kurzu. Toto ma motivuje sa tomu venovať o to poctivejšie a kvalitnejšie.  Čo všetko spomínaný kurz zahŕňa? Je napríklad vhodný aj pre začiatočníkov, alebo skôr pre pokročilých? Všetko o kurze a čo zahŕňa je v popise kurzu. Je najvhodnejší pre začiatočníkov v tomto jazyku a celkovo pre začiatočníkov v programovaní.  Kto všetko sa v tomto kurze nájde? Pre koho by si ho skôr odporúčal?  Čo ním môžem získať? Nájde sa tam študent strednej školy, ale i začínajúci vysokoškolák a samozrejme samouk. Všetkým spomínaným to odporúčam. Ďalej ak si chce niekto oprášiť alebo overiť vedomosti, tak to tiež nie je na zahodenie. Ten, kto si to pozrie, získa základný prehľad do písania kódu v Jave.  Čo všetko teda budem vedieť urobiť po absolvovaní kurzu? Napríklad, čo si môžem po kurze uviesť do životopisu? Skutočne sa naučí presne všetko to, čo je v samotnom popise kurzu (ako Java pracuje s pamäťou, výrazy, cykly, podmienky, metódy, triedy, polia, pochopíš, čo sú preťaženia a konštruktory, základy OOP - objektovo orientované programovanie, reťazce, prístupové práva, rozhrania,výnimky a iné užitočné vedomosti). V životopise si môže kľudne uviesť znalosť jazyka Java – začiatočník. Všeobecne sa hovorí, že v IT treba neustále sledovať trendy, platí to aj napríklad konkrétne v JAVA? Menia sa tam veci rýchlo? Konkrétne v Jave sa to nemení zo dňa na deň, ale s verziami je to už inak. Skôr si treba pozrieť, či sa nezmenila nejaká knižnica/famework, s ktorým sa na projekte pracuje. To ale tiež nie je úplná nevyhnutnosť, pretože ak používam verziu xx.1, tak ak urobia verziu xx.2, tak ju môžem použiť, ale i nemusím.  Je podľa teba na Slovensku dostatok profesionálov - Javistov? Je tu silná konkurencia? Musíš mať „ostré lakte“? Ja si myslím, že je tu veľa kvalitných profesionálov. Verím tomu. Ja sa na konkurenciu takto nepozerám. Snažím s pracovať tak ako viem, stíhať termíny, zlepšovať sa. Nechcem používať ostré lakte a dúfam, že ani nebudem. Aké sú tvoje skúsenosti s prácou v IT oblasti? Čo ťa baví najviac a kde sa vidíš o nejaký čas? Máš nejaké konkrétne plány? Baví ma všetko, čo viem robiť. Rád by som pokračoval v tom, čo robím teraz, zlepšoval sa a zdieľal svoje vedomosti s ostatnými. Rád by som spravil Java advanced kurz, budeme v ňom robiť aplikáciu na správu domácej knižnice. Použijeme Hibernate, napojenie sa na rôzne databázy, rest služby + git. Na toto by mohol naviazať ďalší online kurz pre tých, ktorí programujú v Jave, ale nie sú front-end developeri. Teda kurz Bootstrap - ako si rýchlo pripraviť web stránku. Ďalej by som chcel použiť rest služby na to, aby sme sa napojili na Angular 2 aplikáciu. Tak ďalší podkurz by bol Angular 2 single page application kurz. Toto mi zatiaľ napadlo - štádium rozmýšľania :) Jaro je lektorom online kurzu Java pre začiatočníkov, ak chceš s Javou začať, ale nevieš kde, tento kurz je pre teba ako stvorený. Ak máš na Jara nejaké otázky, napíš ich do komentárov.

JPA je java persistence api špecifikácia. Na to, aby si mohol používať JPA v skutočnej aplikácii, potrebuješ implementáciu JPA. Buď použiješ servery, ktoré už ponúkajú implementáciu JPA, ako napríklad GlassFish, alebo použiješ implementáciu, ktorú ti poskytuje framework Hibernate alebo EclipseLink. Ak používame JPA štandardy, tak je v budúcnosti úplne jedno, akú implementáciu JPA budeme používať. Pri programovaní budeme používať JPA anotácie, ktoré pochádzajú z balíka javax.persistence. V budúcnosti môžeš nasadiť aplikáciu na GlassFish, ktorý pozná javax.persistence a vie s tým pracovať alebo na Tomcat s použitím Hibernate, ktorý tiež pozná javax.persistence a vie s tým pracovať.  Čo je Persistence?Ak vytvoríš hocijaký jednoduchý objekt, čo sa stane? Napríklad objekt Adresa? Vytvorí sa v halde – v pamäti. Objekt môže mať nasetované nejaké dáta – informácie. Ak sa ale stratí referencia v javovskom kóde na tento objekt v halde – tak sa zmaže.  Ak si chceme uchovať tieto informácie, tak ich môžeme uložiť do databázy a najlepšie, aby po vytiahnutí z databázy mali tieto dáta tú istú formu – teda formu objektu Adresa.  Tomuto sa hovorí, že persistujeme (uchováme stálosť) objekt do databázy. Akoby tento objekt existoval aj mimo java programu. Tento objekt sa uchová v úložisku a znovu sa vytvorí, ak bude treba.  Čo je ORM?Klasické databázy ako Oracle, MySql a podobne sú relačné databázy, ktoré majú dáta uložené vo forme tabuliek. V jave ukladáme dáta vo forme objektov, v databáze vo forme tabuliek. Ale čo majú podobné? V relačnej databáze máme stĺpce, ktoré majú názvy a v riadkoch máme hodnoty. Niečo ako klúč hodnota – to isté platí aj pre objekty v jave – tam máme názov premennej a hodnotu v nej uloženú.  Tu prichádza pod ruku ORM – teda object relational mapping. Je to niečo ako objektovo relačné mapovanie. My naše java objekty namapujeme na tabuľky relačnej databázy. Aby sme vedeli, že tento field v javovskom objekte patrí do tohto stĺpca.   Objekty v jave sú medzi sebou prepojené pomocou uloženia referencie na daný objekt. Napríklad človek má field Adresa, kde je uložená referencia na objekt Adresa.  Relačné tabuľky majú medzi sebou tiež väzby. Buď máme v tabuľke pre človeka stĺpec adresa, kde bude uložený identifikátor adresy a na základe tohto identifikátora nájdeme danú adresu. Alebo existuje špeciálna tabuľka, kde budú dva stĺpce jeden pre identifikátor adresy a druhý pre identifikátor človeka. My potom vieme nájsť, aké adresy má človek nastavené, alebo pre akého človeka je nastavená daná adresa.[Image] Problém s JDBC prístupom – výhoda ORMV kurze Java pre pokročilých, ak si tento kurz videl, sme si ukazovali prístup k databáze cez JDBC. Čo sme spravili? Otvorili sme konekciu na databázu, napísali sme sql príkaz, ktorý sme následne poslali do databázy na vykonanie. Databáza nám vrátila výsledok vo forme result setu.  Predstav si, že máš len 5 až 10 tabuliek. Nad každou tabuľkou máš napríklad 4 rôzne sql príkazy – to máme približne 20 – 40 sql príkazov. Ak sa ti stane, že musíš zmeniť databázu – napríklad zmeníš názov stĺpca v tabuľke? Čo musíš spraviť? Musíš prepísať názov tohto stĺpcu na xy miestach – na 20 až 40 miestach – a to sme len v malej aplikácii – čo ak by to bolo na 100 miestach?.  Bol by v tom neporiadok a mohli by nastať problémy.  Ak ale použijeme ORM, tak v jave pracujeme s naším kódom, tak ako bežne. Vytvoríme si objekty typu Clovek, nastavíme mu nejaké hodnoty. Ďalej si vytvoríme kolekciu Adries pre daného človeka. Nakoniec v ORM frameworku povieme len persistni mi tento objekt. ORM sa potom postará o všetko uloženie týchto objektov do databázy na základe mapovania, ktoré mu poskytneme.  Clovek clovek = new Clovek(); clovek.setMeno("Jaro"); clovek.setPriezvisko("Beno"); Adresa adresa1 = new Adresa(); adresa1.setUlica("Nejaka 5"); adresa1.setPSC("94404"); Adresa adresa2 = new Adresa(); adresa2 = new Adresa(); adresa2.setUlica("Nejaka 5"); adresa2.setPSC("94404"); List<Adresa> adresaList = Arrays.asList(adresa1, adresa2); clovek.setAdresaList(adresaList); orm.persist(clovek); Ak by sme nepoužili ORM, sami by sme museli napísať metódu, ktorá nám otvorí konekciu na databázu, museli by sme napísať INSERT SQL príkaz pre človeka a potom aj pre jeho adresy a museli by sme zabezpečiť, aby sme nastavili všade dáta tam kde majú byť a musíme sa postarať aj o prepojenia medzi týmito dvoma objektami.  Ak ale použijeme ORM, tak sa nemusíme starať o tento balast kódu, ale sústrediť sa najmä na to, čo predáva a to je business logika aplikácie.  Nevýhody JDBC prístupu sú teda, že máme príliš veľa SQL príkazov, veľmi veľa kópie kódu, ručne sa musíme postarať o nastavenie dát do správnych stĺpcov.  Výhodou ORM je, že nemusíme robiť tieto veci z predchádzajúcej vety. ORM nám umožní používať java objekty na reprezentáciu relačnej databázy. ORM sa nám postará aj o prepojenie závislostí. ORM spojí výhody relačnej databázy a objektového modelu v jave plus schová všetku komplexitu SQL príkazov.  Čo je Hibernate? Hibernate je ORM – object relational mapping framework, ktorý slúži na mapovanie java objektov na tabuľky relačných databáz.  Java programátori sú zvyknutí písať kód v objektoch, prečo teda potrebujú ďalší jazyk – sql – na získanie dát z databázy? Hibernate na pozadí sám vytvára sql príkazy nad databázou a preto nemusíme písať sql príkazy my.  Ak chceme uložiť mapu objektov, napríklad Cloveka, ktorý ma Adresu, alebo aj viac objektov typu Adries, tak nemusíme písať všetky sql príkazy. Stačí, ak zavoláme jednoduchú metódu na uloženie objektu do databázy a hibernate sa postará o zvyšok.  Hibernate je aj implementácia JPA. [Image] Čo je JPA?Skratka JPA je Java Persistence API. Čo to znamená? V jednoduchosti povedané – je to štandard. Trošku zložitejšie povedané – je to špecifikácia pre OR mapovanie a je súčasťou Java EE, ale môžeme ju používať aj v Java SE projektoch.  Niektoré servery poskytujú vlastnú implementáciu JPA a niektoré nie – v tom prípade použijeme napríklad Hibernate implementáciu.  Predstav si, že celý tvoj kód používa veci z JPA. Teraz je na tebe, kam nasadíš svoju aplikáciu. Ak ju nasadíš na Glassfish nemusíš prerábať svoj kód, ktorý používa JPA – Glassfish ho pozná. Ak svoju aplikáciu nasadíš na Tomcat, tak mu prihodíš Hibernate, ktorý tiež pozná JPA. Potom tvoj kód bude fungovať všade – lebo používa štandardy JPA.  Je možné aby sme používali len Hibernate – teda by sme nepoužívali nič zo štandardov. Žiadne anotácie z javax.persistence a podobne – to ale neodporúčam.  Pýtal som saNapadlo mi, že by nebolo od veci spýtať sa kolegov developerov, čo si myslia o JPA a Hibernate. Ak by si si chcel prečítať ich názory, nech sa páči – bez cenzúry, citujem:  Tak toto je náročná téma a navyše zložitá.  JPA resp. ORM všeobecne (a teda aj Hibernate) sú vždy zložitejšie, než si používatelia (t.j. vývojári) uvedomujú. Výsledkom sú často nenápadné chybičky, lazy load exceptions, ktoré vedú k anti-patternom ako je OSIV (open session in view) alebo k výkonovým problémom (n+1 problem).  Týchto problémov je typicky o to viacej, o čo zložitejšie je mapovanie – a pritom práve na riešenie zložitého mapovania bolo ORM vymyslené. Aby sme mohli namapovať doménu do DB. Na to, sa často používajú aj “mimojazykové” triky ako reflection na private polia, takže objekty sú implicitne zviazané s ORM riešením, aj keď napr. mapovanie je oddelené do XML namiesto anotácii, čo samo o sebe je tiež nepraktické.  Okrem toho majú obe hlavne implementácie dosť bugov na to, aby na ne človek narazil, aj keď postupuje v súlade so špecifikáciou – stačí len chcieť trosku viacej a na nejaký bug určite narazíte. Takže potom to je kľučkovanie medzi bugmi a často komplikovaná možnosť vymeniť ORM providera.  Čo sa mi na ORM páči je lepšie mapovanie typov, možnosť customizovať mapovanie a podobne. Preto používam JPA aj na jednoduché mapovačky namiesto JDBC.  Navyše s JPA používam rad Querydsl, ktoré je lepšie/intuitívnejšie, než JPA štandardné Criteria API.  Hibernate používam dlho ale pravdu povediac nikdy som sa veľmi nezamýšľal nad výhodami. Zatiaľ som nemal výraznejší problém, ktorý by som nevedel vyriešiť, prípadne nejako obísť.  Plusy:  - ľahko sa robí mapovanie do DB s anotáciami aj pre začiatočníka bez veľkých znalostí databázy, zároveň ale bez znalosti DB môže byť mapovanie neefektívne  - je open source, takže ak potrebujem, viem pozrieť zdrojáky ako funguje  Mínus:  - asociácia OneToOne fetch=lazy nefunguje  Na používaní Hibernate/JPA (celkovo ORM vrstve) sa mi páči:  A) Abstrakcia od fyzického dátového modelu. Vývoj nad doménovým/logickým (entitno-relačným dátovým modelom) - bližšie k biznis vrstve. Čiže zjednodušené práca s objektami namiesto tabuliek.  B) Možnosť využívať rôzne pokročilejšie techniky získavania dát (napr. Spring Data JPA, ale aj zjednodušujúce Hibernate Query by example)  C) Agnostické od konkrétnej databázovej technológie (Oracle, MySql, ...)  D) Cachovanie a optimalizácia (napr. lazy loading)     Nevýhody:  A) Niekedy náročný (až nemožný) performance tuning.  B) Pri niektorých technológiách pomalšia krivka učenia.  C) Aj napriek používaniu JPA/Hibernate, je takmer nevyhnutné, aby developer poznal aj (native) SQL jazyk a jeho použitie.  ZáverPodarilo sa ti nazrieť do problematiky objektovo relačného prístupu k databáze a pochopil si, čo to znamená. Ak sa však chceš dostať ešte o level ďalej, pripravili sme pre teba samostatný kurz Java persistence – JPA a Hibernate. Ak chceš ešte viac, tak klikaj:👍 Viac o mne: http://www.jaroslavbeno.sk/  👍 Kurzy (java, git, maven, bootstrap, Asp .Net,): Learn2Code moje kurzy 👍 Free kurzy: YouTube kanál JaroslavBeno

File I/O (Featuring NIO.2)Vo verzii 7 prišiel nový balík java.nio, v ktorom je nanovo urobené to, čo bolo v java.io. Chceš vedieť, ako čítať súbory (java read file)? Tak musíš vedieť, čo je to Path a Files. Môžeš používať obidva balíky. Musíš si ale dávať pozor na to, že ak pracuješ na projekte, kde sa používa java 6 a prípadne nižšie, tak ti nepôjdu tieto nové veci. Ale uvažujme, že na takýchto starých projektoch nepracujeme a budeme si vysvetľovať veci s použitím tohto nového balíka.  Budeme si hovoriť o základných triedach Path a Files, budeme manipulovať so súbormi a priečinkami a tak podobne. Tu je zaujímavý link porovnania funkcionality spomenutých balíkov a aké chyby mala java.io: https://docs.oracle.com/javase/tutorial/essential/io/legacy.html#mapping PathJednoducho povedané je to linka na súbor alebo na priečinok v danom operačnom systéme. Súbory sú hierarchicky uložené. Vo windowse je na vrchu označenie disku napríklad C:\home\skuska. V linuxových systémoch je root začínajúci lomítkom / napríklad /home/skuska. Tu môžeme vidieť, že vo windowse a v linuxe sa používajú úplne iné oddeľovače. Na to treba pamätať. Relatívna a absolútna cestaAbsolútnu cestu môžeme chápať ako úplnú celkovú adresu alebo cestu na súbor alebo priečinok.  C:\home\skuska je absolútna cesta, ktorá vždy obsahuje root, teda v tomto prípade označenie disku C:. Ak by som ale napísal len home\skuska\text.txt – tak vidím, že sa snažím pristúpiť na súbor text.txt, ktorý je umiestnení v priečinku home a skuska. Ale kde sa nachádza priecinok home? Bez ďalších informácii to neviem a to je relatívna cesta.  Trieda PathZákladná trieda v tomto balíku – používa sa aby uchovávala informácie o názve súboru, priečinkoch ktoré sú použité na skonštruovanie cesty aby bolo možné lokalizovať dané dokumenty alebo priečinky. Path na windowse je bude odlišná od Path na unixe.  Ak hovoríme o triede Path, tak môžeme v jednoduchosti povedať, že môžeme manipulovať s cestou, ktorá vedie k priečinkom alebo súborom.  Trieda FilesTáto trieda slúži na manipuláciu s priečinkami a súbormi. Používa triedu Path.  Keď pristupujeme k súborom alebo celkovo ku zdrojom na disku – tak sú „otvorené“. Potom s nimi pracujeme a keď už s nimi nepracujeme tak musíme zavolať „uzatvorenie“ práce s týmito zdrojmi aby ich mohol používať niekto iný.  Na automatické uzatvorenie môžeme použiť try-with-resources.  Práca so súbormiMáš Path inštanciu, ktorá reprezentuje súbor alebo priečinok. Teraz ale ešte stále nevieš, či reálne tento súbor alebo priečinok existuje, či sa dá z neho čítať, či sa dá do neho zapisovať a podobne. Existuje subor alebo neexistuje, môžem k nemu pristúpiť? Path path = Paths.get("C:\\work\\tools\\Apache Software Foundation\\Tomcat6\\logs\\service-install.log");  System.out.println(Files.exists(path));  System.out.println(Files.notExists(path));  isReadable(Path)  isWritable(Path) isExecutable(Path) Sú to rovnaké súbory? isSameFile(Path, Path)  mazanie súboru Files.delete(path);  Vyhodí to výnimku prečo sa to nepodarilo ak sa to nepodarilo. Metoda deleteIfExists(Path) tiež zmaže súbor ale ak súbor neexistuje tak sa nevyhodí výnimka.     kopírovanie súboru Files.copy(source, target, REPLACE_EXISTING);Do metody sa dajú dať varargs options. StandardCopyOption a LinkOption enums sú podporované. Všimni si, že ak dáš ctrl a click na copy metodu, tak je tam CopyOption... options. Potom klikni ctrl na copy option a zistíš že je to len interface ale v popise máš napísane, že vieš použiť StandartCopyOption čo implementuje CopyOption.[Image] Tu si môžeš pozrieť implementácie CopyOption rozhrania.  Ak kopíruješ súbor na miesto kde sa takýto súbor už nachádza, tak sa súbor neprepíše ak nezadáš option REPLACE_EXISTING.  Priečinky sa dajú tiež kopírovať ale skopírujú sa prázdne  aj keď v nich bol nejaký súbor.  Čítanie sú súboru (read from file)Konečne sme prišli na kus kódu, vďaka ktorému môžeš čítať zo súboru (read from file):  Path path = Paths.get("C:\\work\\tools\\Apache Software Foundation\\Tomcat6\\logs\\service-install.log"); List<String> lines = Files.readAllLines(path);

Zaujíma ťa, aké zmeny sa udiali v Java 10 a 11? Čítaj článok a všetko podstatné sa dozvieš. Java 10Var Od verzie 10 je dostupná možnosť nešpecifikovať typy premenných pre lokálne premenné, ak ich vie kompilátor zistiť z pravej strany. Namiesto napísania typu stačí napísať nešpecifikovaný typ a to var. var list = new ArrayList<String>(); Kompilátor vie zistiť, akého typu je list a teda nie je možné pridávať čísla do listu, ale iba String. var list = new ArrayList<String>(); list.add("Jaro");Var sa neberie ako kľúčové slovo, ale ako nešpecifikovaný typ. Teda nemôžeme vytvoriť triedy s názvom var, ale je možné vytvoriť metódu s názvom var. //error String return(){ return ""; } //ok String var(){ return ""; }Nová metóda na kolekciách Pri kolekciách pribudla metóda copyOf, ktorá skopíruje jednu kolekciu do druhej. List<String> list = List.of("Jaro", "Fero", "Duro"); Set<String> set = Set.copyOf(list); List<String> listCopy = List.copyOf(set); Map<Integer,String> map = Map.of(1,"Jaro",2,"Fero"); Map<Integer,String> map2 = Map.copyOf(map);Java 11Var v lambda výrazoch Lambda výrazy podporujú type inferenciu, čo znamená, že ak používaš premennú v lambda výraze, tak java kompilátor vie zistiť, akého je typu a nemusíme typ zadefinovať. list.stream() .map(s -> s.toLowerCase()+".") .collect(Collectors.toList());V predchádzajúcich verziách javy sme nedokázali písať anotácie k premenným vo vnútri lambda výrazu, ktoré nemali zadefinovaný typ. Od verzie 11 je to možné, skoro – nemusíme zadefinovať špecifický typ, stačí ak napíšeme var. list = list.stream() .map((@Notnull var s) -> s.toLowerCase()+".") .collect(Collectors.toList());Jednoduchšie spustenie programuAk si napíšeš jednoduchý program a chceš ho spustiť v konzole, tak ho musíš najprv skompilovať cez príkaz javac a potom spustiť cez príkaz java.  Teraz stačí, keď rovno spustíš .java súbor pomocou java príkazu. Stane sa to, že sa automaticky súbor skompiluje a spustí.  java Main.java  java.lang.String metódyV triede String pribudli nové metódy.  isBlank() – vracia true, pokiaľ je reťazec prázdny alebo obsahuje len biele znaky  lines() – zo Stringu sa vráti stream riadkov – ak stream obsahuje oddeľovače riadkov  java.util.function.Predicate not Predstavme si takýto kód: lines.stream() .filter(s -> !s.isBlank())Pomocou Predicate.not vyzerá krajšie a čitateľnejšie: list.stream() .filter(Predicate.not(s -> s.isBlank()));S výhodou použitia method referencie:  list.stream() .filter(Predicate.not(String::isBlank));Ak použijeme statický import: list.stream() .filter(not(String::isBlank));Ak ťa zaujal článok a chcel by si sa dozvedieť viac, tak klikni na moju stránku a presuň sa na to, čo ťa zaujíma. Programovanie, kurzy, videá zdarma a iné záležitosti. Klikaj na www.jaroslavbeno.sk