Všetko, čo potrebujete vedieť o SEO

V mori možností, ktoré Excel ponúka, nájdeme jednu, ktorá nám pomáha s rýchlym analyzovaním obrovského množstva dát. Ide o logickú funkciu IF. Táto funkcia je známa tým, že hoci ide o jednu z najľahších, dokáže potrápiť mnohých používateľov.  Možno si hovoríš, čo vlastne tá IF funkcia robí a prečo je taká dôležitá? Nechaj nás ti to vysvetliť! Čo je IF funkciaIF funkciu si môžeš predstaviť v slovenčine aj ako „AK” funkciu – umožňuje ti vykonať určitú akciu, ak platí nejaká podmienka. A čo je na tom také výnimočné? No práve to, že ti umožňuje automatizovať rozhodovacie procesy v tvojich tabuľkách.  Funkcia premýšľa jednoducho, dôležité sú pre ňu iba tri body:  1. Logický test - podmienka alebo otázka. Väčšinou má v sebe porovnanie - väčší (>), menší (<), rovná sa (=),.... Argumentom môže byť číslo, odkaz na inú bunku alebo vzorec.  2. Hodnota_ak_pravda - určuje, či je výsledok pravdivý.  3. Hodnota_ak_nepravda - určuje či výsledok nie je pravdivý.  Príklad využitia IF funkcie v Exceli Predstav si, že chceš vytvoriť jednoduchú tabuľku, ktorá zobrazí či študenti na tvojej škole prešli alebo neprešli testom z matematiky. Maximálny počet bodov, ktorý z testu mohli dosiahnuť je 50 bodov, minimálny 25.  Upresníme si teraz vyššie spomenuté tri body: 1. Logický test - aby študenti prešli, nesmú mať menej ako 25 bodov. V exceli túto podmienku zadáme nasledovne: bunka c>25.  2. Hodnota_ak_pravda - čo bude výsledkom, ak porovnanie platí? V našom prípade to bude slovíčko „áno”.  3. Hodnota_ak_nepravda - čo bude výsledkom, ak porovnanie neplatí? V našom prípade to bude „nie”.  [IF funkcia v Exceli] Funkcia IF nám pomohla vyhodnotiť päť údajov. Ak by sme ich mali napríklad 500, ušetrili by sme vďaka nej veľa času.  [IF funkcia v Exceli] IF funkcia je ľahko kombinovateľná s mnohými inými funkciami, ktoré excel ponúka, medzi ne napríklad patrí SUM, AVERAGE, COUNT a mnoho ďalších. Ich kombináciou dokážeš získať ešte komplexnejšie výsledky. :-)  ZáverFunkcia IF v Exceli je skutočne neoceniteľným nástrojom pre každého, kto pracuje s dátami a potrebuje rýchlo a jednoducho spracovať logické rozhodnutia. Či už si študent, profesionál, podnikateľ alebo účtovník, Excel ti poskytne všetky nástroje, ktoré potrebuješ na prácu s tvojimi údajmi. Choď a vyskúšaj si túto a mnoho ďalších funkcií v našich kurzoch. Objavíš úžasný spôsob ako efektívne a ľahko spracovať svoje dáta.

Zaujímalo Vás niekedy, ako hovoria anglicky hovoriaci ľudia o vzrušujúcom svete zajtrajška? Odpoveď tkvie v budúcom čase! V tomto blogu objavíme fascinujúci svet tzv. future tense v angličtine.  Prítomný čas s budúcim významom? Zaujímavým, no často mätúci spôsobom vyjadrenia budúceho času pre mnohých začiatočníkov je kombinácia prítomného jednoduchého a priebehového času s budúcim významom. Tento spôsob sa využíva na vyjadrenie plánovaných a vopred dohodnutých udalostí, ktoré nemajú tendenciu meniť sa.  Present simple → používame pri tzv. timetable events. Ide o udalosti, ktoré sú naplánované dopredu a nemajú tendenciu sa meniť (The train arrives at 10 o'clock).  Present continuous → vopred naplánované udalosti na základe nejakého podnetu (I'm seeing my dentist at 9).  Sila slovíčka “Will” Budúci čas sa v angličtine často vyjadruje pomocou slovesa will. Vďaka tomuto jednoduchému spôsobu sme schopní hovoriť o našich budúcich plánoch, predsavzatiach a očakávaných udalostiach. Ide najmä o predikcie, o ktorých si myslíme, že sa stanú.   Napríklad vetu, “Budem študovať na univerzite.” preložíme, “I will study at university”.  Toto pomocné slovíčko nám dáva v angličtine schopnosť vyjadriť naše plány s istotou a sebavedomím.  [Tu je prehľad použitia will v kladných a záporných vetách]  Konštrukcia “Be going to” Ďalším spôsobom vyjadrenia budúcnosti v angličtine je konštrukcia be going to. Oproti slovíčku will sa táto vetná konštrukcia vzťahuje na rozhodnutia alebo predikcie. Príkladom môže byť veta, “Look at the clouds. It's going to rain.” (Pozri sa na oblaky. Bude pršať).  Vďaka be going to vieme predpovedať budúce udalosti na základe súčasných skutočností.  Keďže budúcnosť je neodmysliteľnou súčasťou nášho života, budúci čas nám v angličtine pomáha vyjadriť naše ciele a túžby.  Či už snívate o úspešnom podnikaní, zážitkoch z cestovania alebo iných dobrodrúžstvach, budúci čas je kľúčom k oživeniu Vašich snov. Preto sa do toho pustite, objavujte a učte sa nové spôsoby použitia tohto času. Angličtina sa pre Vás stane magickým nástrojom, ktorý Vás povedie k novým horizontom! 

Design thinking ani zďaleka nepatrí iba do portfólia dizajnérov, pretože s touto metódou sa môžete stretnúť v literatúre, umení, hudbe, vede i obchode. Ak chcete vedieť, čo je design thinking, máme pre vás niekoľko dôležitých informácií.  Design thinking je o využívaní kreatívnych a inovatívnych pracovných postupov dizajnérov pri riešení problémov v rôznych oblastiach, nielen v podnikaní či manažmente, ale aj v každodennom živote.  Medzi spoločnosti využívajúce design thinking patria Apple, Google či Samsung. Nedajú naň dopustiť ani popredné svetové univerzity – Stanford, Harvard či Imperial College v Londýne.  Väčšina z nás si uvedomuje, že problémy sú neodmysliteľnou súčasťou života, posúvajú nás vpred a robia z nás lepších ľudí. Ak by ste ich radi riešili kreatívnym spôsobom, design thinking je výborná metóda.  Pozrite sa teda spolu s nami na to, čo je design thinking a ako túto metódu používať v osobnom i pracovnom živote.  Design thinking sa sústreďuje na pochopenie človekaČo to je design thinking? Jednotná definícia pre dizajnové myslenie neexistuje. Môžeme ho označiť za kreatívny spôsob, ako riešiť problémy, úsilie hľadať inovácie a prichádzať s inovatívnymi riešeniami, pričom kľúčom k úspechu je pochopenie človeka (zákazníka), ktorého sa problém týka.  V rámci design thinking dochádza k spochybneniu predpokladov a predefinovaniu problémov v snahe vytvoriť inovatívne riešenia. Z nich sa stávajú prototypy, ktoré sa ďalej testujú. Cieľom je aj identifikácia alternatívnych stratégií a riešení problému.  Design thinking je nový spôsob myslenia spolu s praktickými metódami, ktoré vám ho pomôžu uplatniť v živote, manažérskych pozíciach  i podnikaní.  V čom sa design thinking odlišuje od tradičného riešenia problémov?Ako postupujete, keď sa snažíte nájsť riešenie konkrétneho problému? Zvyčajne sa usilujete definovať problém a prísť s niečím konštruktívnym, čo ho pomôže vyriešiť. Avšak dizajnéri uprednostňujú neustále experimentovanie, ktoré vedie k riešeniu.  To znamená, že design thinking sa sústreďuje na používateľa a nie na problém, resp. pred definovaním problému preferuje hľadanie jeho riešenia kreatívnym spôsobom. Napríklad ak firma rieši prechod zamestnancov na homeoffice, dizajnérske myslenie sa sústreďuje na zvýšenie angažovanosti zamestnancov v týchto podmienkach a nie na problém, ktorým je zníženie produktivity práce v domácom prostredí.  Zaujímavú štúdiu v tomto smere vykonal Bryan Lawson z University of Sheffield. Tento profesor chcel zistiť, ako pristupujú k problému vedci a dizajnéri. Každej zo skupín dal vytvoriť obraz zo sady farebných blokov, pričom po obvode museli použiť čo najviac červených, alebo modrých tehál. To predstavovalo aj riešenie problému, resp. požadovaný výsledok. Avšak, aby to nebolo také jednoduché, boli stanovené pravidlá týkajúce sa umiestnenia a vzťahu niektorých blokov. Tie zasa v pokuse značili problém či obmedzenie.  Čo tento profesor zistil? Vedci najskôr identifikovali problém, čiže použili myslenie založené na problémoch. Dizajnéri preferovali potrebu nájsť správne riešenie experimentovaním.  Charakteristické znaky design thinking Dizajnové myslenie charakterizujú nasledovné prvky:  • Je sústredené na hlboký záujem o pochopenie človeka, pre ktorého sa navrhujú riešenia.  • Pomáha rozvíjať empatiu s cieľovými skupinami.  • Zlepšuje schopnosť nastoľovať otázky, keďže je o spochybňovaní problému.  • Je užitočné pri riešení nesprávne definovaných problémov.  • Je plné experimentovania, v rámci ktorého sa využívajú prototypy, testovanie, skúšanie nových konceptov a nápadov v praxi.  Brainstorming v design thinkingAk potrebujete vymyslieť niečo originálne, brainstorming je na splnenie tohto cieľa výborným riešením. Brainstorming a design thinking k sebe neodmysliteľne patria. Podľa odborníkov je možné vďaka brainstormingu získať takmer o 30 percent viac nápadov, ako kreatívne riešiť problém.  Čo je brainstorming? Brainstorming pochádza z anglických slov brain, čiže mozog a storm, čo značí búrku. Je to v podstate kreatívna metóda určená na nájdenie nápaditej stratégie v rámci skupiny ľudí. Brainstorming možno označiť za spoločnú tvorivú prax, kde všetci členovia tímu prispievajú novými nápadmi. Vzájomné interakcie, počúvanie sa a rozpracovávanie nápadov iných členov brainstormingovej skupiny vedie k nájdeniu kreatívnych riešení. Záštitu nad celým procesom má facilitátor.  Význam brainstormingu v design thinking Brainstorming v design thinking prináša nasledovné výhody:  • Ak sa firma spolieha na jedného človeka, ktorý prichádza s nápadmi, tie postupne dôjdu, alebo sa opakujú. Brainstorming je o množstve originálnych nápadov od rôznych ľudí.  • Brainstorming je užitočný aj pri plánovaní a organizovaní nápadov.  • Hovorí sa, že budúcnosť ľudstva je o obnovení vzájomnej spolupráce. Spolupráca je kľúčom k úspechu aj v podnikaní a brainstorming posilňuje ducha tímovej práce.  Design thinking a jeho princípy Metóda design thinking je založená na štyroch hlavných princípoch. Ktoré sú to?  • Ľudské pravidlo – všetky aktivity v rámci design thinking sú zamerané na človeka.  • Pravidlo nejednoznačnosti – nejednoznačnosť je nevyhnutnosť, nemožno ju odstrániť. Experiment, často na hranici svojich vedomostí a schopností, je rozhodujúcim faktorom, ako vidieť veci inak.  • Pravidlo redizajnu – technológie i okolnosti v sociálnej oblasti sa menia a vyvíjajú, avšak základné ľudské potreby sú nemenné. Design thinking je o modifikovaní prostriedkov vedúcich k splneniu potrieb alebo dosiahnutiu požadovaných výsledkov.  • Pravidlo hmatateľnosti – nápady realizované formou prototypov umožňujú efektívnejšiu komunikáciu.  Zásady design thinkingDesign thinking sa delí do piatich krokov alebo fáz. Uvádzajú sa aj ako zásady dizajnového myslenia. Ktoré sú to? [Zásady Design Thinking] Empatia Empatia je základom pre design thinking. V praxi to znamená, že je nevyhnutné detailne sa oboznámiť s človekom (používateľom), pochopiť jeho potreby, želania i ciele. Táto zásada sa nezaobíde bez pozorovania ľudí na rôznych úrovniach, psychologickú a emocionálnu nevynímajúc.  Vek či bydlisko používateľa sú nepodstatné, ale, naopak, pocity ku konkrétnemu produktu či motivácia k určitému správaniu hrajú kľúčovú rolu. Pri pozorovaní je podstatné nespadnúť do úrovne tvorby predpokladov, ale získať relevantné informácie.  Pre design thinking je nevyhnutné  uspokojenie reálnych potrieb a nie tých predpokladaných a získaných na základe priemerovania.  Definícia Definícia sa sústreďuje na definovanie problému spôsobom zameraným na používateľa. Po zhromaždení zistení z prvej fázy design thinking je potrebné prepojiť ich so zisteniami, ktoré sa týkajú, napríklad konkrétnych problémov používateľov a ich rozsahu.  Definícia problému môže znieť: “Dôchodcovia s minimálnymi dôchodkami bez blízkych rodinných príslušníkov na sídlisku XY v meste Z potrebujú istotu základných životných potrieb, ako sú jedlo, istota bývania spojená so schopnosťou platiť účty, dostatok prostriedkov na doplatky za lieky a pravidelné sociálne interakcie”.  Nápad Nápad predstavuje potenciálne riešenia jasne sformulovaného problému s ohľadom na používateľa. Táto fáza sa vyznačuje extrémnou mierou kreativity, pričom jednotlivé nápady sa neposudzujú. Cieľom je získať čo najviac nových nápadov a uhlov pohľadu na riešenie problému.  Využívajú sa techniky, ako brainstorming, mentálne mapy či bodystorming. Na konci tejto fázy existuje niekoľko nápadov, s ktorými sa pracuje ďalej.  Prototyp Prototyp je o experimentovaní a pretavení nápadov do hmatateľných riešení. Prototyp je vlastne potenciálne riešenie problému s tým, že riešenia môžu byť prijaté, neustále vylepšované, prepracované či dokonca zamietnuté.   Test Test je piatou fázou design thinking, ale väčšinou nevedie k ukončeniu celého procesu. Práve naopak. Zvyčajne vracia dizajnérov k predchádzajúcemu kroku. Neraz aj predefinovaniu pôvodného problému či nájdeniu úplne nových riešení.  Využitie design thinking v biznise Metóda design thinking sa dá využiť v reálnom živote i podnikaní. Núti vás myslieť “out of the box” a ponoriť sa hlbšie do riešenia problémov. Dizajnové myslenie využívajú marketingoví pracovníci, manažéri, grafickí dizajnéri, vývojári softvéru, analytici, architekti a mnohí ďalší.  Design thinking pomáha navrhnúť riešenia problémov pre koncových používateľov, ktoré sú uskutočniteľné a ekonomicky implementovateľné. Ovládanie metódy design thinking zvyšuje šance na postúpenie v kariérnom rebríčku alebo pomáha posunúť svoj biznis na vyšší level.  Chcete sa o design thinking dozvedieť viac? Dávame vám do pozornosti kurz Úvod do design thinking, v ktorom máte možnosť oboznámiť sa so základmi i výhodami tejto metódy. Naučíte sa aj to, kedy ju využiť a mnoho ďalšieho.