Future tense: Budúci čas v angličtine

Design thinking ani zďaleka nepatrí iba do portfólia dizajnérov, pretože s touto metódou sa môžete stretnúť v literatúre, umení, hudbe, vede i obchode. Ak chcete vedieť, čo je design thinking, máme pre vás niekoľko dôležitých informácií.  Design thinking je o využívaní kreatívnych a inovatívnych pracovných postupov dizajnérov pri riešení problémov v rôznych oblastiach, nielen v podnikaní či manažmente, ale aj v každodennom živote.  Medzi spoločnosti využívajúce design thinking patria Apple, Google či Samsung. Nedajú naň dopustiť ani popredné svetové univerzity – Stanford, Harvard či Imperial College v Londýne.  Väčšina z nás si uvedomuje, že problémy sú neodmysliteľnou súčasťou života, posúvajú nás vpred a robia z nás lepších ľudí. Ak by ste ich radi riešili kreatívnym spôsobom, design thinking je výborná metóda.  Pozrite sa teda spolu s nami na to, čo je design thinking a ako túto metódu používať v osobnom i pracovnom živote.  Design thinking sa sústreďuje na pochopenie človekaČo to je design thinking? Jednotná definícia pre dizajnové myslenie neexistuje. Môžeme ho označiť za kreatívny spôsob, ako riešiť problémy, úsilie hľadať inovácie a prichádzať s inovatívnymi riešeniami, pričom kľúčom k úspechu je pochopenie človeka (zákazníka), ktorého sa problém týka.  V rámci design thinking dochádza k spochybneniu predpokladov a predefinovaniu problémov v snahe vytvoriť inovatívne riešenia. Z nich sa stávajú prototypy, ktoré sa ďalej testujú. Cieľom je aj identifikácia alternatívnych stratégií a riešení problému.  Design thinking je nový spôsob myslenia spolu s praktickými metódami, ktoré vám ho pomôžu uplatniť v živote, manažérskych pozíciach  i podnikaní.  V čom sa design thinking odlišuje od tradičného riešenia problémov?Ako postupujete, keď sa snažíte nájsť riešenie konkrétneho problému? Zvyčajne sa usilujete definovať problém a prísť s niečím konštruktívnym, čo ho pomôže vyriešiť. Avšak dizajnéri uprednostňujú neustále experimentovanie, ktoré vedie k riešeniu.  To znamená, že design thinking sa sústreďuje na používateľa a nie na problém, resp. pred definovaním problému preferuje hľadanie jeho riešenia kreatívnym spôsobom. Napríklad ak firma rieši prechod zamestnancov na homeoffice, dizajnérske myslenie sa sústreďuje na zvýšenie angažovanosti zamestnancov v týchto podmienkach a nie na problém, ktorým je zníženie produktivity práce v domácom prostredí.  Zaujímavú štúdiu v tomto smere vykonal Bryan Lawson z University of Sheffield. Tento profesor chcel zistiť, ako pristupujú k problému vedci a dizajnéri. Každej zo skupín dal vytvoriť obraz zo sady farebných blokov, pričom po obvode museli použiť čo najviac červených, alebo modrých tehál. To predstavovalo aj riešenie problému, resp. požadovaný výsledok. Avšak, aby to nebolo také jednoduché, boli stanovené pravidlá týkajúce sa umiestnenia a vzťahu niektorých blokov. Tie zasa v pokuse značili problém či obmedzenie.  Čo tento profesor zistil? Vedci najskôr identifikovali problém, čiže použili myslenie založené na problémoch. Dizajnéri preferovali potrebu nájsť správne riešenie experimentovaním.  Charakteristické znaky design thinking Dizajnové myslenie charakterizujú nasledovné prvky:  • Je sústredené na hlboký záujem o pochopenie človeka, pre ktorého sa navrhujú riešenia.  • Pomáha rozvíjať empatiu s cieľovými skupinami.  • Zlepšuje schopnosť nastoľovať otázky, keďže je o spochybňovaní problému.  • Je užitočné pri riešení nesprávne definovaných problémov.  • Je plné experimentovania, v rámci ktorého sa využívajú prototypy, testovanie, skúšanie nových konceptov a nápadov v praxi.  Brainstorming v design thinkingAk potrebujete vymyslieť niečo originálne, brainstorming je na splnenie tohto cieľa výborným riešením. Brainstorming a design thinking k sebe neodmysliteľne patria. Podľa odborníkov je možné vďaka brainstormingu získať takmer o 30 percent viac nápadov, ako kreatívne riešiť problém.  Čo je brainstorming? Brainstorming pochádza z anglických slov brain, čiže mozog a storm, čo značí búrku. Je to v podstate kreatívna metóda určená na nájdenie nápaditej stratégie v rámci skupiny ľudí. Brainstorming možno označiť za spoločnú tvorivú prax, kde všetci členovia tímu prispievajú novými nápadmi. Vzájomné interakcie, počúvanie sa a rozpracovávanie nápadov iných členov brainstormingovej skupiny vedie k nájdeniu kreatívnych riešení. Záštitu nad celým procesom má facilitátor.  Význam brainstormingu v design thinking Brainstorming v design thinking prináša nasledovné výhody:  • Ak sa firma spolieha na jedného človeka, ktorý prichádza s nápadmi, tie postupne dôjdu, alebo sa opakujú. Brainstorming je o množstve originálnych nápadov od rôznych ľudí.  • Brainstorming je užitočný aj pri plánovaní a organizovaní nápadov.  • Hovorí sa, že budúcnosť ľudstva je o obnovení vzájomnej spolupráce. Spolupráca je kľúčom k úspechu aj v podnikaní a brainstorming posilňuje ducha tímovej práce.  Design thinking a jeho princípy Metóda design thinking je založená na štyroch hlavných princípoch. Ktoré sú to?  • Ľudské pravidlo – všetky aktivity v rámci design thinking sú zamerané na človeka.  • Pravidlo nejednoznačnosti – nejednoznačnosť je nevyhnutnosť, nemožno ju odstrániť. Experiment, často na hranici svojich vedomostí a schopností, je rozhodujúcim faktorom, ako vidieť veci inak.  • Pravidlo redizajnu – technológie i okolnosti v sociálnej oblasti sa menia a vyvíjajú, avšak základné ľudské potreby sú nemenné. Design thinking je o modifikovaní prostriedkov vedúcich k splneniu potrieb alebo dosiahnutiu požadovaných výsledkov.  • Pravidlo hmatateľnosti – nápady realizované formou prototypov umožňujú efektívnejšiu komunikáciu.  Zásady design thinkingDesign thinking sa delí do piatich krokov alebo fáz. Uvádzajú sa aj ako zásady dizajnového myslenia. Ktoré sú to? [Zásady Design Thinking] Empatia Empatia je základom pre design thinking. V praxi to znamená, že je nevyhnutné detailne sa oboznámiť s človekom (používateľom), pochopiť jeho potreby, želania i ciele. Táto zásada sa nezaobíde bez pozorovania ľudí na rôznych úrovniach, psychologickú a emocionálnu nevynímajúc.  Vek či bydlisko používateľa sú nepodstatné, ale, naopak, pocity ku konkrétnemu produktu či motivácia k určitému správaniu hrajú kľúčovú rolu. Pri pozorovaní je podstatné nespadnúť do úrovne tvorby predpokladov, ale získať relevantné informácie.  Pre design thinking je nevyhnutné  uspokojenie reálnych potrieb a nie tých predpokladaných a získaných na základe priemerovania.  Definícia Definícia sa sústreďuje na definovanie problému spôsobom zameraným na používateľa. Po zhromaždení zistení z prvej fázy design thinking je potrebné prepojiť ich so zisteniami, ktoré sa týkajú, napríklad konkrétnych problémov používateľov a ich rozsahu.  Definícia problému môže znieť: “Dôchodcovia s minimálnymi dôchodkami bez blízkych rodinných príslušníkov na sídlisku XY v meste Z potrebujú istotu základných životných potrieb, ako sú jedlo, istota bývania spojená so schopnosťou platiť účty, dostatok prostriedkov na doplatky za lieky a pravidelné sociálne interakcie”.  Nápad Nápad predstavuje potenciálne riešenia jasne sformulovaného problému s ohľadom na používateľa. Táto fáza sa vyznačuje extrémnou mierou kreativity, pričom jednotlivé nápady sa neposudzujú. Cieľom je získať čo najviac nových nápadov a uhlov pohľadu na riešenie problému.  Využívajú sa techniky, ako brainstorming, mentálne mapy či bodystorming. Na konci tejto fázy existuje niekoľko nápadov, s ktorými sa pracuje ďalej.  Prototyp Prototyp je o experimentovaní a pretavení nápadov do hmatateľných riešení. Prototyp je vlastne potenciálne riešenie problému s tým, že riešenia môžu byť prijaté, neustále vylepšované, prepracované či dokonca zamietnuté.   Test Test je piatou fázou design thinking, ale väčšinou nevedie k ukončeniu celého procesu. Práve naopak. Zvyčajne vracia dizajnérov k predchádzajúcemu kroku. Neraz aj predefinovaniu pôvodného problému či nájdeniu úplne nových riešení.  Využitie design thinking v biznise Metóda design thinking sa dá využiť v reálnom živote i podnikaní. Núti vás myslieť “out of the box” a ponoriť sa hlbšie do riešenia problémov. Dizajnové myslenie využívajú marketingoví pracovníci, manažéri, grafickí dizajnéri, vývojári softvéru, analytici, architekti a mnohí ďalší.  Design thinking pomáha navrhnúť riešenia problémov pre koncových používateľov, ktoré sú uskutočniteľné a ekonomicky implementovateľné. Ovládanie metódy design thinking zvyšuje šance na postúpenie v kariérnom rebríčku alebo pomáha posunúť svoj biznis na vyšší level.  Chcete sa o design thinking dozvedieť viac? Dávame vám do pozornosti kurz Úvod do design thinking, v ktorom máte možnosť oboznámiť sa so základmi i výhodami tejto metódy. Naučíte sa aj to, kedy ju využiť a mnoho ďalšieho. 

V anglickom jazyku existuje množstvo zaujímavých gramatických konceptov, ktoré nám umožňujú presne vyjadriť naše myšlienky a postrehy. Jedným z týchto konceptov je aj predprítomný priebehový čas - present perfect continuous, ktorý v každodennej reči angličana zohráva dôležitú úlohu.  Použitie predprítomného časuPredprítomný priebehový čas použijeme práve vtedy, keď chceme popísať situácie, ktoré sa začali v minulosti a pretrvávajú až do súčasnosti. Je to, akoby sme otvorili okno do minulosti a pozorovali vývoj udalostí, ktoré sú ešte stále v pohybe. Pomocou tohto času môžeme hovoriť o aktivitách či situáciách, ktoré sme už vykonali, no majú priamy vplyv na súčasnosť.  Napríklad, “I have been studying English for two hours” (Už dve hodiny sa učím anglický jazyk).  Ako vytvoriť vetu v tomto čase? Z predchádzajúcej vety možno pozorovať jej zaujímavú a špecifickú štruktúru. Pri tvorbe predprítomného priebehového času sa používa pomocné sloveso “have/has” indikujúce predprítomný čas vo vete, za ktorým nasleduje sloveso “been” a príčastie hlavného slovesa so zakončením -ing.  Častými slovami, ktoré sa spájajú s týmto časom sú slovíčka ako napríklad recently, lately, for alebo since.  Príklad 1. Joe has been travelling around the world recently (and he will continue to do so).  Príklad 2. I haven't been feeling well lately.  Príklad 3. Recently, I have been working a lot.  Naučiť sa predprítomný priebehový čas v anglickom jazyku môže byť pre mnohých začiatočníkov výzva, no ide zároveň o príležitosť objavovať nové dimenzie komunikácie. Existuje mnoho zdrojov, kurzov a cvičení online, ktoré Vám môžu pomôcť v procese vzdelávania sa. Stačí nájsť odhodlanie a čas! 🙂

Chcete vedieť, čo je branding, prečo je dôležitý a oplatí sa do neho investovať? Zaujíma vás, aké sú hlavné piliere budovania značky a ako ju vytvoriť? Ak hovoríte, že áno, potom čítajte ďalej.   Branding, alebo investícia do značky, sa vyplatí z viacerých dôvodov. Prvým z nich je fakt, že značku možno prirovnať ku kyslíku, ktorý k vám priláka nových zákazníkov a zvýši lojalitu tých existujúcich.  To znamená, získanie väčšej dôveryhodnosti, s ktorou ide ruka v ruke zvýšenie predaja, vyššie marže a zisk. Nie je žiadnym tajomstvom, že značka je jedným z rozhodujúcich kritérií pri výbere a preferenciách zákazníkov. Často je dôležitejšia ako samotná kvalita produktu.  Silný a kvalitný brand je aj o tom, že zákazníci budú o vás rozprávať. Keďže žijeme v dobe plnej technológií a veľká časť nášho reálneho života sa odohráva na sociálnych sieťach, budovanie značky vo virtuálnom svete má obrovský význam.  S vytváraním a formovaním značky súvisí aj firemná kultúra a potenciál meniť svojím podnikaním svet k lepšiemu.  Avšak poďme poporiadku a pozrime sa na to, čo vlastne branding je.  Čo je to branding? Keď si pojem branding rozmeníme na drobné, znamená budovanie, alebo rozvíjanie a posilňovanie značky, s cieľom odlíšiť sa od konkurencie a zapísať sa do povedomia zákazníka, zapôsobiť na jeho emócie a zanechať v ňom trvalé predstavy.  Je to v podstate akási nepísana zmluva medzi zákazníkom a výrobcom, ktorá sľubuje uspokojenie určitých potrieb a túžob, pričom túžby sú v tomto smere kľúčové.  Branding sa často charakterizuje aj ako proces tvorenia vizuálnej identity značky a jej používania. Branding predstavuje najmä marketingovú a komunikačnú techniku, ktorá ovplyvňuje samotnú značku, jej ciele a cieľové skupiny.  Úlohou brandingu je dostať značku do povedomia zákazníka a postupne zvyšovať jeho lojalitu k značke. Branding je spojený, napríklad s názvom a logom značky, tvorbou sloganov, vizuálnou identitou, sound brandingom a, samozrejme, marketingovou komunikáciou.  K značke neodmysliteľne patrí logo a práve tieto pojmy si mnohí stále zamieňajú.  Značka verzus logo. Aký je medzi nimi rozdiel?  Podľa American Marketing Association je značka “meno, termín, označenie, symbol či dizajn alebo kombinácia týchto pojmov, ktorá slúži na identifikáciu výrobkov a služieb jedného či viacerých predajcov a na odlíšenie od konkurencie na trhu”. Úspešné značky v zákazníkoch evokujú predstavy a očakávania, pomáhajú udržať ich pozornosť pri ich brande. Úplne zjednodušene možno značku označiť ako to, čo si ľudia myslia, hovoria a cítia.  Ak si spomeniete na značku Volvo, zrejme sa vám automaticky spojí s pocitmi bezpečia a spoľahlivosti. Logo Volva je povestný znak, ktorý v sebe ukrýva symbol sily a odolnosti.  Jakub Čech v kurze Branding - budovanie úspešnej značky hovorí, že značka je more a logo predstavuje loďku, na ktorej sa firma plaví, a teda úlohou loga je zaistiť rýchlu a ľahkú identifikáciu firmy či produktu. Logo podľa neho predstavuje vrchol ľadovca. To, čo je viditeľné pre zákazníkov. Značka zahŕňa poslanie, víziu, hodnoty či vzťah k inováciám.  [Značka vs. logo] Ako môže branding pomôcť podnikaniu? Silná značka, ktorá investuje do brandingu a brand manažmentu, žne viacero výhod. Medzi ne patria, napríklad:  • Získanie jedinečnej pozície na trhu, pretože značka je pri rozhodovaní sa zákazníka o kúpe neraz dôležitejšia ako samotný produkt.  • Šírenie posolstva značky prináša jedinečné vzťahy so zákazníkmi a tí zvyčajne prilákajú nových zákazníkov, čím sa zvyšuje ich dôveryhodnosť.  • Silná značka má vysokú konkurencieschopnosť na trhu, pretože zákazníci k nej majú dôveru a sú lojálni. Ak potrebujete urobiť konkurenčnú analýzu, zistiť konkurenčnú výhodu a nájsť východiskovú situáciu vašej značky, stanoviť si víziu a poslanie, odporúčame vám kurz Značka a konkurencia s Annou Sabolovou.  • Uľahčuje zákazníkom rozhodovanie o kúpe, teda prináša zvýšenie predaja a vďaka unikátnemu postaveniu na trhu aj vyššie marže a s tým spojené zisky.  • Zjednodušuje proces zavádzania nových produktov na trh, pretože značka má verných spotrebiteľov, ktoré značke dôverujú a tým pádom sú ochotní utratiť peniaze aj za nové produkty s vyššou cenou.  • Zvyšuje hodnotu firmy nielen v očiach zákazníkov, ale aj iných firiem či inštitúcií.  Branding ako súčasť marketingu Branding možno označiť za dušu spoločnosti alebo produktu. Patrí medzi najdôležitejšie marketingové nástroje, pretože odráža postoje a hodnoty firmy, robí ju originálnou a je kľúčový pri budovaní identity spoločnosti.  S tým sa, samozrejme, spája vyššia efektivita reklám, následne zvýšenie predaja a zisku. Značka je základom pre marketingovú komunikáciu spoločnosti.  Branding má nasledovných 5 prvkov: • Pozicioning je vlastne umiestnenie značky na trhu, pričom cieľom je zaujať v mysli zákazníka určitú pozíciu a takisto vytýčiť si postoj voči konkurencii.  • Súčasťou dlhodobej stratégie brandingu je rozprávanie svojho príbehu a vyvolanie emócii u zákazníka.  • Dizajn je o vizuále produktu, jeho vytváraní a formovaní, ale aj jeho forme, obale, predajných prospektoch, atmosfére na predajni a pod.  • Pre dlhodobý a udržateľný rozvoj značky je podstatné aj stanovenie vhodnej ceny.  • Vzťah so zákazníkom predstavuje zisťovanie jeho potrieb a túžob i úsilie, ako v ňom vyvolať pocit dôležitosti o uspokojení potreby, resp. túžby. Povedomie o značke, názory na značku, prvky značky a pozicioning. Čo to je?   Brand marketing zahŕňa aj pojmy, ktoré sa týkajú povedomia o značke, názorov na značku a prvkov značky. O čo ide?  • Povedomie o značke zahŕňa rozpoznanie značky a vybavenie si značky. Rozpoznanie je o tom, či zákazník značku pozná, alebo o nej niečo počul. Vybavenie značky predstavuje, že spotrebiteľ si vybaví napríklad značku Volvo vtedy, keď sa hovorí o bezpečnom a spoľahlivom aute. • Názory na značku sú spojením asociácií výkonu a predstáv o značke, pričom kľúčové sú názory na kvalitu (subjektívne hodnotenie zákazníka na základe skúseností a jeho úsudku), dôveryhodnosť (vychádza zo sympatií, spoľahlivosti a odbornosti), zvažovanie (dôležitosť značky pre zákazníka) a superioritu značky (jedinečnosť značky v porovnaní s ostatnými pre konkrétneho zákazníka).  • Prvky značky brand identifikujú a odlišujú od konkurencie, ide o meno, logo, symbol, slogan, znelku či obal a mali by byť ľahko zapamätateľné, zmysluplné, prispôsobivé, prenosné a právne chránené.  • Pozicioning je vlastne odlíšenie sa od konkurencie, ktoré prebieha v podvedomí zákazníkov. Kľúčové princípy pozicioningu sú význam značky (prečo existuje a aké má úlohy), segmentácia trhu (pre koho je na trhu, čiže akí sú jej zákazníci), konkurencia (proti komu značka stojí, čiže kto je konkurencia a čas (kedy, resp. ako prebieha vývin značky v čase).  Keď to zhrnieme, tak medzi piliere úspešnej značky podľa Jakuba Čecha, o ktorých hovorí v kurze Branding - budovanie úspešnej značky, patria:  • kreativita a odlišnosť,  • pridaná hodnota, • zladenie s cieľovou skupinou,  • jasný pozicioning a  • dlhodobá vízia. [Budovanie brandu] Čo to je sound branding? Sound branding je známy ako zvuková či akustická značka či značka zvuku. Stratégia sound brandingu zahŕňa použitie zvuku s cieľom posilniť identitu značky. Sound branding využívajú aj známe značky, ako napríklad McDonalds, Nokia či Windows.  Zvukové efekty či znelky spojené so značkou disponujú emocionálnou hodnotou a spájajú sa so značkou rovnako ako vizuálne prvky.  To znamená, že jedinečná zvuková znelka sprevádzajúca značku ju reprezentuje smerom k zákazníkom a odlišuje ju od konkurencie, čím je pevne ukotvená v mysliach ľudí.  Sound branding má nasledovné výhody: • púta pozornosť a napomáha budovaniu povedomia o značke, • je dôležitým prvkom udržania pozornosti cieľovej skupiny, teda prispieva k zvýšeniu lojálnosti k značke, • zvukové vnemy na rozdiel od vizuálnych prenikajú do podvedomia aj vtedy, keď publikum vykonáva iné činnosti,  • zvyšuje dôveryhodnosť značky, čím zvyšuje pravdepodobnosť kúpy, • je prvkom dotvárárajúcim osobnosť značky. Sound branding má teda schopnosť vyvolávať emócie vo väčšej miere, ako je to pri vizuálnych podnetoch. Pomáha posilňovať identitu značky a získať väčšiu pozornosť publika. Samozrejme, vďaka sound brandingu je značka lepšie zapamätateľná a tým, že hudba vplýva na emócie, prispieva k jasnejšej komunikácii posolstva značky. Ako začať s brandingom? Ak chcete začať s brandingom, nezaobídete sa bez niekoľkých krokov, ktoré sú nevyhnutné pre budovanie značky. Ktoré sú to?  • Definujte si ciele a hodnoty: stanovte si víziu a poslanie.  • Urobte prieskum cieľovej skupiny: analyzujte existujúcich zákazníkov z hľadiska demografických údajov, pohlavia či veku. Pozrite sa na cieľové skupiny konkurenčných podnikov, realizujte rozhovory či prieskumy s cieľom vytvoriť osobnosť kupujúceho na základe spoločných charakteristík.  • Analyzujte konkurenciu: zamerajte sa na konkurenčné firmy, ich produkty i služby. Vytvorte si SWOT analýzu silných a slabých stránok, hrozieb a príležitostí.  • Určite stratégiu umiestnenia značky: zamerajte sa na to, čo iné značky neponúkajú, ako napríklad výhodné ceny, inovatívne produkty, výborný servis, príjemný používateľský zážitok či ponuku prémiového tovaru.  • Budujte efektívnu komunikáciu: vytvorte originálny názov, slogan, logo, nezabúdajte na sound branding a pútavý príbeh značky, snažte sa meniť svet k lepšiemu, stavte na autentickosť. Neopomínajte ani fakt, že s publikom komunikujete aj prostredníctvom  webovej stránky, sociálnych sietí, email marketingu a mnohých ďalších.  • Udržujte reputáciu značky poskytovaním kvalitných služieb, adekvátnym riešením sťažností či negatívnych recenzií na internete či zlepšením spokojnosti zákazníkov a budovaním firemnej kultúry.  Máte pocit, že sa v budovaní značky strácate? V tom prípade vám dávame do pozornosti naše kurzy  Branding - budovanie úspešnej značky a Značka a konkurencia, na základe ktorých si dokážete postupne vybudovať vlastnú značku.