Martin Šimo - lektor kurzu Google Analytics pre začiatočníkov

Len pred tromi dňami sme zverejnili online kurz Java pre začiatočníkov (za ktorý nemusíš platiť, je totiž dostupný úplne zadarmo) a už dnes má neuveriteľných takmer 900 študentov! Po prvom šoku sme si hneď povedali, že musíme s tým úspechom von a informovať aj teba! A tak som oslovila lektora  kurzu, aby nám čosi o sebe porozprával. V nasledujúcich riadkoch sa dozvieš, prečo Jaro Beňo tento kurz pustil do sveta a to zadarmo, ako vníma spoluprácu s Learn2Code a spomenul aj nejaké tie zákonitosti o Jave.  Na úvod nám prosím povedz pár slov o sebe, čomu sa venuješ? Pracujem ako programátor. Vo voľnom čase sa venujem rodine, čítam Bibliu, knihy, chodím do prírody a samozrejme robím videotutoriály. Jeden rok som tiež učil na základnej škole (ak toto čítate, tak pozdravujeeem). V Learn2Code sme spustili nový online kurz JAVA, kde ty si jeho lektorom. Ako vnímaš túto pozíciu? Veľmi sa z toho teším. Presne pre toto som kedysi dávno začal robiť videotutoriály – niekomu pomôcť. Pomôcť mu začať v ucelenej forme. Sám som niečo podobné na začiatku potreboval a nemal som to. Musel som zbierať z viacerých zdrojov. Na čo sa najviac tešíš a čo vnímaš ako najväčšie pozitívum tohto kurzu? Najviac sa teším z niečoho, čo síce neuvidím, ale dúfam v to – niekomu tento kurz naozaj pomôže. Pozitívum kurzu je, že je zadarmo a sú v ňom úplne základy. Najmä video o tom ako Java pracuje s pamäťou – je to najdôležitejšie video zo základov javy (teda aspoň podľa mňa). Do dnešného dňa sa prihlásilo na kurz viac ako 800 študentov, to je veľký úspech. Čakal si to? Tak 800 by som určite netipoval na začiatku, je to super. Je z toho vidno, že ľudia majú o Javu záujem. O kvalite môjho tutoriálu, to nehovorí zatiaľ nič, nefandím si. To ukážu až hodnotenia. Osobne dúfam, že budú ľudia spokojní. Ďalšie kurzy, by som rád pripravil ešte lepšie, lebo teraz to bude o niečom inom. Nebude to len o tom, že ja si spravím nejaké video na YouTube a potom si ho možno niekto pozrie. Teraz to bude o tom, že ľudia si to budú chcieť pozrieť, ak vstúpia do kurzu. Toto ma motivuje sa tomu venovať o to poctivejšie a kvalitnejšie.  Čo všetko spomínaný kurz zahŕňa? Je napríklad vhodný aj pre začiatočníkov, alebo skôr pre pokročilých? Všetko o kurze a čo zahŕňa je v popise kurzu. Je najvhodnejší pre začiatočníkov v tomto jazyku a celkovo pre začiatočníkov v programovaní. Kto všetko sa v tomto kurze nájde? Pre koho by si ho skôr odporúčal?  Čo ním môžem získať? Nájde sa tam študent strednej školy, ale i začínajúci vysokoškolák a samozrejme samouk. Všetkým spomínaným to odporúčam. Ďalej ak si chce niekto oprášiť alebo overiť vedomosti, tak to tiež nie je na zahodenie. Ten, kto si to pozrie, získa základný prehľad do písania kódu v Jave. Čo všetko teda budem vedieť urobiť po absolvovaní kurzu? Napríklad, čo si môžem po kurze uviesť do životopisu? Skutočne sa naučí presne všetko to, čo je v samotnom popise kurzu (ako Java pracuje s pamäťou, výrazy, cykly, podmienky, metódy, triedy, polia, pochopíš, čo sú preťaženia a konštruktory, základy OOP - objektovo orientované programovanie, reťazce, prístupové práva, rozhrania,výnimky a iné užitočné vedomosti). V životopise si môže kľudne uviesť znalosť jazyka Java – začiatočník. Všeobecne sa hovorí, že v IT treba neustále sledovať trendy, platí to aj napríklad konkrétne v JAVA? Menia sa tam veci rýchlo? Konkrétne v Jave sa to nemení zo dňa na deň, ale s verziami je to už inak. Skôr si treba pozrieť, či sa nezmenila nejaká knižnica/famework, s ktorým sa na projekte pracuje. To ale tiež nie je úplná nevyhnutnosť, pretože ak používam verziu xx.1, tak ak urobia verziu xx.2, tak ju môžem použiť, ale i nemusím. Je podľa teba na Slovensku dostatok profesionálov - Javistov? Je tu silná konkurencia? Musíš mať „ostré lakte“? Ja si myslím, že je tu veľa kvalitných profesionálov. Verím tomu. Ja sa na konkurenciu takto nepozerám. Snažím s pracovať tak ako viem, stíhať termíny, zlepšovať sa. Nechcem používať ostré lakte a dúfam, že ani nebudem. Aké sú tvoje skúsenosti s prácou v IT oblasti? Čo ťa baví najviac a kde sa vidíš o nejaký čas? Máš nejaké konkrétne plány? Baví ma všetko, čo viem robiť. Rád by som pokračoval v tom, čo robím teraz, zlepšoval sa a zdieľal svoje vedomosti s ostatnými. Rád by som spravil Java advanced kurz, budeme v ňom robiť aplikáciu na správu domácej knižnice. Použijeme Hibernate, napojenie sa na rôzne databázy, rest služby + git. Na toto by mohol naviazať ďalší online kurz pre tých, ktorí programujú v Jave, ale nie sú front-end developeri. Teda kurz Bootstrap - ako si rýchlo pripraviť web stránku. Ďalej by som chcel použiť rest služby na to, aby sme sa napojili na Angular 2 aplikáciu. Tak ďalší podkurz by bol Angular 2 single page application kurz. Toto mi zatiaľ napadlo - štádium rozmýšľania :) Jaro je lektorom online kurzu Java pre začiatočníkov, ak chceš s Javou začať, ale nevieš kde, tento kurz je pre teba ako stvorený. Ak máš na Jara nejaké otázky, napíš ich do komentárov.

Poznáte ju najmä ako jednu zo zakladateliek spoločnosti PIXEL FEDE­RA­TI­ON, dlhé roky pôsobila a pôsobí v IT a v oblasti ľudských zdrojov. Ako sama hovorí, IT je všade okolo nás, potrebujeme ho a vidí potrebu sa vzdelávať v tejto oblasti odhliadnuc od toho, či si žena alebo muž. V rámci Medzinárodného dňa žien v IT pokračujeme v sérii zaujímavých rozhovorov so zaujímavými ženami. Moje pozvanie prijala Lucia Šicková. Na začiatok sa nám prosím predstav, čo presne robíš a čomu sa venuješ?Ahojte, volám sa Lucia Šicková, som jedna zo zakladateliek Pixel Federation a v rámci Pixelu pracujem so vzdelávaním. Mám na starosti systém vzdelávania pre našich ľudí založený hlavne na zdieľaní vedomostí a skúseností v rámci firmy a taktiež sem pozývame expertov zo zahraničia, zastrešujeme mentoring, coaching a aktuálne ideme riešiť individuálne vzdelávacie plány. Okrem interného vzdelávania mám na starosti projekt Edufactory, ktorého cieľom je podporovať a tvoriť inovatívne vzdelávacie koncepty, ktoré pristupujú k vzdelávaniu interaktívnou formou, projektovo, pragmaticky, s rešpektom, okamžitou spätnou väzbou. Zaujímam sa o edugaming, social impact hry, využívanie hier v rámci vzdelávacieho procesu a tiež o samotné vzdelávanie vývojárov na Slovensku. Ak by si nerobila to, čo robíš, čo by si s najväčšou pravdepodobnosťou robila? Určite by som niečo organizovala v rámci kreatívneho priemyslu a pracovala s veľkou skupinou ľudí. Kreatívny priemysel preto, že si vždy obdivovala akúkoľvek formu ľudskej tvorivosti - či už filmovú tvorbu, komiks, animáciu, aplikáciu alebo hru. A ľudia sú pre mňa to najdôležitejšie. Od mojich najbližších až po kohokoľvek so zaujímavým príbehom, či pohľadom na svet. Keď si začínala, bolo to pre teba ťažké? Vedela si si hneď poradiť? Keď som začínala pracovať, mala som 17 rokov a pracovala som vo VHS požičovni. Tam asi ale otázka nesmerovala... Čo chcem povedať je, že odvtedy som vždy pracovala, čiže neviem, ktorý bod považovať za začiatok. Vždy som pracovala s ľuďmi, nikdy som nemala strach z technológií a ľuďmi pracujúcimi s technológiami. Moja prvá práca v rámci herného priemyslu bolo riadenie práve technickej časti tímu. Mala som na starosti programátorov, testerov, scripterov. S niektorými nebola jednoduchá komunikácia, lebo mi radi dali pocítiť, že nerozumiem detailu. Ale mala som zopár skvelých prekladateľov a tí mi robili podporu. Pochopila som, že témy, alebo zručnosti, ktoré nie sú primárne moja doména, si potrebujem vyskladať ľuďmi, ktorí ma dopĺňajú. Ja sa nezvyknem zamotať v probléme, snažím sa vždy hľadať riešenia a to v malých, manažovateľných krokoch. Je dôležité uvedomovať si, čo človek nevie a snažiť sa zlepšovať a hľadať pomoc, kde si neviem pomôcť sama. Čo bolo pre teba najťažšie? Rôzne momenty. Náročný bol prechod z trvalého pracovného pomeru, kde som mala stabilný príjem a zdanlivé istoty na voľnú nohu, kde neexistovala garancia ničoho. Potom prechod z korporátu do kreatívneho priemyslu, tiež kvôli zdanlivým istotám. Ďalšou veľkou výzvou bolo založenie Pixelu a odrazu obrovská zodpovednosť za ľudí, ktorí sa rozhodli s nami spolupracovať. Následne potreba mať dieťa a keď už sa mi narodilo a potom ďalšie a ďalšie, skĺbiť rodinu a prácu. Ale aj materstvo ma naučilo, že všetko je len fáza, či už príjemná, alebo nepríjemná sa v nejakom momente sa skončí, čiže najdôležitejšie sú výdrž, konzistencia a trpezlivosť. Ako to vnímaš pracovne? Je veľký dopyt po ľuďoch s IT znalosťami, majú väčšie šance sa zamestnať v tejto oblasti, nájsť si lepšie platenú prácu? Myslím si, že IT a digitálne technológie už teraz hrajú dôležitú rolu v našich životoch a naše potreby v tejto oblasti budú len rásť. Aj preto je stále rastúci dopyt po vývojároch, ľuďoch so znalosťou toho, čo všetko zahŕňa tvorba digitálnych produktov od nápadu po ich spustenie na trh. To obnáša nielen programátorov, ale aj grafikov, ktorí rozumejú technológiám, koncovému užívateľovi, marketérov, manažérov, dizajnérov a podobne. Čiže na to, aby človek pracoval vo firme, ktorá tvorí digitálny produkt, nemusí byť kóder, ale musí rozumieť súvislostiam a životnému cyklu digitálneho produktu. Po takýchto ľuďoch bude vždy dopyt. Ako vnímaš spojenie IT a ženy? Pracuješ viac v mužskom alebo ženskom svete?IT je dominantne mužským svetom, herný priemysel rovnako. V rámci Pixelu máme takmer 20 percent žien. Stále je to málo, na vyslovene technickejších pozíciách máme iba zopár žien. Nie je to preto, že by sme ženy nechceli prijímať, práve naopak, ale, bohužiaľ, na trhu ich nie je veľa. Vidíš výhody toho, že je stále málo žien v IT? Žien je stále menej ako mužov, ako v mnohých iných segmentoch. Nevidím v tom výhody. Kolektív, kde sú aj muži aj ženy, je oveľa funkčnejší, dynamickejší, obe pohlavia sú niečim špecifické a spoločne tvoria väčšiu rovnováhu. Ako reagovali tvoje kamarátky, keď si sa rozhodla pracovať v tejto sfére? Ja som študovala financie, pracovala som s ľudskými zdrojmi, čiže IT smer som neštudovala. Keďže však mám veľmi široké záujmy a som extrémne zvedavý človek, ktorý sa neustále snaží rozširovať si svoje vedomosti, hľadať širšie súvislosti a dopad na ľudí, nikoho kto ma pozná, neprekvapuje, čo robím. Pracujú aj ony v IT? Keď idete baby napríklad na kávu, rozprávate sa o tvojej práci? Alebo si túto tému necháš pre mužský kolektív? Mám veľa kamarátov a kamarátok, bohužiaľ, však nie dosť času na len také to príjemné posedávanie na káve a rozprávanie sa o čomkoľvek. Svoj čas delím medzi svoju rodinu, teda Šimona, deti a prácu. Mám aj kamarátov s ktorými nepracujem, ale som typ človeka, ktorý má rád, keď môže svoj okruh kamarátov prepájať aj pracovne. Pýtajú sa ľudia často na tvoju prácu? Stretávaš sa s tým, že by si dievčatá pýtali od teba nejaké tipy a rady? Pixel Federation je aktuálne veľmi exponovaný a dostávame veľa otázok. Ja odpovedám, lebo cítim veľkú zodpovednosť - za náš úspech, za to čo firma a všetci v nej dokázali voči všetkým ľuďom, ktorí sa na tom v nejakom bode podieľali ako aj voči komukoľvek, koho ten príbeh môže inšpirovať. Vidím, ako vie len taká malá vec ako exkurzia namotivovať mladých, aby sa nebáli skúsiť niečo vlastné. Mám rada túto krajinu. Môj syn dnes cestou autobusom povedal, že Slovensko miluje a chce tu ostať navždy. Chcem, aby v tejto krajine ostávali múdri, mladí ľudia a preto sa budem robiť všetko preto, aby sme k tomu prispeli. Čo by si poradila dievčatám, ktoré sa nevedia rozhodnúť, či by mali ísť do programovania alebo do IT samotného? Neviem síce programovať, ale ak máte radi dynamicky sa meniace prostredie, kde treba používať hlavu, určite choďte do toho. Je to veľmi zaujímavý smer, vďaka ktorému budete vždy o krok vpred! Lucke ďakujeme za rozhovor. Páčil sa ti rozhovor? Venuj mu 👍  Ak máš na Luciu nejakú otázku, napíš ju dole do komentára 👇  

V rámci Medzinárodného dňa žien v IT som pátrala po úspešných Slovenkách a aj keď je žien všeobecne v IT pomenej, stále sa môžeme u nás doma pochváliť tými šikovnými! Ivana Lieskovská je teda nielen šikovná, mladá a krásna žena (podľa fotiek by som povedala, že si zmýlila povolanie a pokojne by mohla byť aj modelka), ale navyše k tomu je úspešná programátorka, ktorá každý deň produkuje množstvo skvelých nápadov. Vtipne poukazuje aj na to, že žena v IT nemusí byť vnímaná len ako dekorácia. Ivana má aj svoj vlastný blog, kde si môžeš prečítať viac o jej aktivitách - o jej konferenciách a cestovaní, o Rails Girls alebo o projekte o lingvistike. [Ivana Lieskovská] Môžeš sa nám na začiatok trošku predstaviť. Čo presne robíš, čomu sa venuješ?Som programátorka a analytička. Momentálne pracujem pre CSA Systems, kde sa zaoberáme laserovým skenovaním a spracovaním 3D scanov priestoru. V práci najmä pijem kávu a premieňam ju na skvelé nápady, ktoré potom programujem. Vo voľnom čase tancujem, maľujem, chodievam do fitka alebo na bouldrovku. A učím sa zopár cudzích jazykov, čo vo mne vzbudilo záujem o kvantitatívnu lingvistiku. Wau, to znie, že tvoj deň je skutočne nabitý povinnosťami, ale nájdeš si čas aj na zábavu. Ak by si však nerobila to, čo robíš, čo by si s najväčšou pravdepodobnosťou robila? Bola by som búrka. Ale nie, asi maliarka. Alebo by som sa venovala lingvistike a nejakým exotickým cudzím jazykom. Vráťme sa ešte trošku k štúdiu. Dnes nemusíme IT študovať výhradne len na vysokej škole, existujú rôzne online vzdelávacie platformy, kde sa dokážu ľudia naučiť aj programovať. Čo si myslíš o podobnom štýle samoštúdia ty?Online kurzy zbožňujem. Na nete dnes už nájdete milióny kurzov z oblastí informatiky, ekonómie, podnikania, psychológie, hudby... Väčšina MOOC (massive online open course) je zostavená zo sérii krátkych videí, v ktorých je jednoducho a zaujímavo vysvetlená učebná látka.  Online kurzy majú výhodu aj v tom, že riešia aktuálne veci, na rozdiel od predmetov v škole, sú pútavejšie a viac vás vtiahnu, lebo sa učíte tým, že niečo sami tvoríte.  [Ivana Lieskovská, autor fotografie: Michal Čerňanský]Keď si začínala, bolo to pre teba ťažké? Vedela si si hneď poradiť?Úprimne, často som bola frustrovaná a rozmýšľala som nad inou školou asi tak každé dva týždne. Čo bolo pre teba najťažšie?Uf, toho je celý zoznam. Jednou z tých ťažkých vecí bolo prijať akési apatické a trochu nekultúrne prostredie na fakulte medzi informatikmi. Z gymnázia som bola zvyknutá na proaktivitu, angažovanosť, záujem učiteľov o názor študentov, podporu tvorivosti a aký-taký vzájomný rešpekt. S týmto som sa stretla počas štúdia vlastne zriedka. Našťastie som spoznala aj pár nadšencov a brutálne inteligentných ľudí, ktorí na sebe makali a tvorili vlastné veci už dávno popri škole. Tí boli aj sú pre mňa inšpiráciou, keď mi niečo nejde. [Fórum Restart Europe v Benátkach, 2014. Na fotografii je tiež CEO Microsoft Italy - Carlo Purassanta] Ako to vnímaš pracovne? Máš podľa teba väčšie šance sa zamestnať v IT a nájsť si lepšie platenú prácu?Z pracovného hľadiska sa môžem sťažovať iba ak na priveľa pracovných ponúk. Dostávam  ich množstvo, neustále! A to z rôznych kútov sveta. A čo sa týka platu, na ten sa sťažovať tiež nemôžem. Ako reagovali tvoje kamarátky, keď si sa rozhodla študovať a pracovať v tejto sfére? Zmäteným úsmevom. Ale všetky sme šli študovať niečo uletené, bavila nás fyzika. Jedna išla študovať matematiku, druhá jadrovú chémiu... [Veľký Čínsky múr, Peking, Čína 2016 - výlet počas konferencie softvérových inžinierov.] Ako to potom vyzerá, keď idete spolu napríklad na kávu, rozprávate sa o tvojej práci? Alebo si túto tému šetríš pre mužský kolektív?Počas štúdia informatiky sa mojimi kamarátkami stali spolužiaci a káva sa záhadne transformovala na pivo. S chalanmi sme málokedy riešili niečo iné, ešte aj v intrákových oknách, v ktorých sa svietilo, sme videli trojuholníkové matice a rady na parkoviskách nám pripomínali matematickú analýzu. Ak idem mimoriadne na kávu s niekym mimo IT, riešime to, čo máme spoločné. Ľudia si často spájajú výraz IT s mužmi a nevedia si predstaviť, že by s ním mohlo mať niečo dočinenia aj nežnejšie pohlavie. Automaticky si myslia, že IT je skôr svet mužov. Ako to vnímaš ty? Pracuješ viac v mužskom alebo ženskom svete?Prácu v IT vnímam ako kreatívnu a vznešenú zároveň. Kreatívnu preto, lebo existuje x spôsobov, ako môžeš niečo spraviť. Vznešenú preto, lebo slúži ľuďom. Robíš produkty pre ľudí, ktorí ich budú potom používať pri práci alebo len tak, pre zábavu. Čo na tom nie je pre ženy? Muži sa v IT možno iba cítia sebavedomejšie. Veľakrát len preto, že ako deti vnímali počítače ako hračky. Keď však prídu na vysokú školu, málokedy majú viac relevantných vedomostí ako dievčatá. Takéto stereotypné modely však majú veľký vplyv na výber budúceho smerovania, čo je škoda, pretože spojenie “ženy v IT” znie celkom harmonicky. Aby som odpovedala aj na tvoju poslednú otázku, priemerne sa pohyboval počet mojich kolegýň v intervale <0; 2>. Napriek týmto číslam budem tvrdohlavo tvrdiť, že nepracujem v mužskom svete, veď je to aj môj svet. [Ako sme robili semestrálnu prácu na číslicové počítače ]Podľa toho, čo teraz počúvam a vidím, si mladá a atraktívna žena plná energia, skvelých nápadov. Berú ťa tvoji mužskí kolegovia rovnocenne? Povedzme, ak riešite nejakú úlohu, cítiš, že tvoje slovo má rovnakú váhu?Väčšinou áno. Mala som len pár kolegov, ktorí si potrebovali niečo dokazovať.  Vidíš výhody toho, že je stále menej žien v IT? Alebo sa už pomer žien a mužov pomaličky vyrovnal?Nemyslím si, že sa pomer mužov a žien v IT vyrovnal a kým (ak) sa tak stane, to ešte nejakú dobu potrvá. Tento nepomer má, samozrejme, aj svoje výhody.  Jednou z nich je napríklad to, že s tebou robia občas rozhovory o tom, ako málo je žien v IT (smiech). Je to dvojsečná zbraň, niekedy je tvoja prítomnosť veľmi vítaná, v horších prípadoch sa cítiš ako dekorácia. Vďaka nízkemu počtu žien v IT sú však vyvíjané úžasné aktivity, organizované eventy a workshopy špeciálne pre dievčatá, ktoré majú záujem o IT, ale nevedia, ako začať. Toto úsilie spája ľudí a mňa vždy fascinuje to, ako sa nadšení ľudia vedia spojiť pre dobrú vec. [Programátorská súťaž ACM ICPC, Krakov, Poľsko 2013, zľava: Tomáš Isteník, Ivana Lieskovská, Martin Olešnaník]Ty očividne veľa cestuješ. Je to aj vďaka tomu, čo robíš? Má podľa teba programátorka veľké šance popri zamestnaní aj cestovať? Myslím tým samozrejme aj pracovné cesty do zahraničia.Snažím sa, príležitostí je celkom dosť. Napríklad na fórum v Benátkach som bola pozvaná vďaka môjmu záujmu o startupy spolu s ďalšou hŕstkou žien z JA-YE (Junior Achievement Europe). V Lisabone mali zasa ženy z IT vstup na jednu konferenciu zadarmo. Niektorí zamestnávatelia vám radi preplatia účasť na medzinárodných konferenciách alebo školeniach, popri ktorých si nájdete chvíľu čas aj spoznať okolie. A služobné cesty sú ďalšia kapitola, aj na Slovensku sa dá nájsť práca, odkiaľ chodíte každé dva týždne do Nemecka, Holandska, Švajčiarska alebo Rakúska. Pýtajú sa ľudia často na tvoju prácu? Stretávaš sa s tým, že by si dievčatá pýtali od teba nejaké tipy a rady?Vieš čo, na prácu sa ma spýtajú noví ľudia vždy iba raz. Buď sú z rovnakého “akvária” a máme sa o čom baviť, alebo nastane chvíľka premýšľania, kam sa debata uberie ďalej z prekvapeného “Aha, wow”. Jasné, niekedy odo mňa potrebujú radu. Myslím, že viacero z nás zažilo odpoveď typu “Nevieš používať počítač?”. Tak jasné, že sa radšej spýtaš kamošky. Čo by si poradila dievčatám, ktoré sa nevedia rozhodnúť, či by mali ísť do programovania?Toto rozhodnutie nesie so sebou mnoho rôznych reakcií, od lichotivých až po fakt extrémne trápne. Nenechajte sa odradiť hlupákmi a myslite sa svoju budúcnosť. Na nete nájdete veľa tutoriálov a online kurzov, kde sa môžete trochu pohrať a zistiť, o čom to je. [ Workshop Railsgirls, kde bola Ivana Lieskovská mentorkou, Bratislava 2015!] Ivanka, ďakujeme ti za rozhovor.  Ak sa ti rozhovor páčil, venuj mu 👍  Ak máš na Ivu nejakú otázku, napíš ju dole do komentára 👇