Späť na blog
Rozhovory

Podľa spoluzakladateľky PIXEL FEDERATION Lucie Šickovej je na trhu málo IT žien

Martina Baumann
27.04.2017
9 minút čítania

Poznáte ju najmä ako jednu zo zakladateliek spoločnosti PIXEL FEDE­RA­TI­ON, dlhé roky pôsobila a pôsobí v IT a v oblasti ľudských zdrojov. Ako sama hovorí, IT je všade okolo nás, potrebujeme ho a vidí potrebu sa vzdelávať v tejto oblasti odhliadnuc od toho, či si žena alebo muž. V rámci Medzinárodného dňa žien v IT pokračujeme v sérii zaujímavých rozhovorov so zaujímavými ženami. Moje pozvanie prijala Lucia Šicková.

Na začiatok sa nám prosím predstav, čo presne robíš a čomu sa venuješ?

Ahojte, volám sa Lucia Šicková, som jedna zo zakladateliek Pixel Federation a v rámci Pixelu pracujem so vzdelávaním. Mám na starosti systém vzdelávania pre našich ľudí založený hlavne na zdieľaní vedomostí a skúseností v rámci firmy a taktiež sem pozývame expertov zo zahraničia, zastrešujeme mentoring, coaching a aktuálne ideme riešiť individuálne vzdelávacie plány. Okrem interného vzdelávania mám na starosti projekt Edufactory, ktorého cieľom je podporovať a tvoriť inovatívne vzdelávacie koncepty, ktoré pristupujú k vzdelávaniu interaktívnou formou, projektovo, pragmaticky, s rešpektom, okamžitou spätnou väzbou. Zaujímam sa o edugaming, social impact hry, využívanie hier v rámci vzdelávacieho procesu a tiež o samotné vzdelávanie vývojárov na Slovensku.

Ak by si nerobila to, čo robíš, čo by si s najväčšou pravdepodobnosťou robila? 

Určite by som niečo organizovala v rámci kreatívneho priemyslu a pracovala s veľkou skupinou ľudí. Kreatívny priemysel preto, že si vždy obdivovala akúkoľvek formu ľudskej tvorivosti - či už filmovú tvorbu, komiks, animáciu, aplikáciu alebo hru. A ľudia sú pre mňa to najdôležitejšie. Od mojich najbližších až po kohokoľvek so zaujímavým príbehom, či pohľadom na svet.

Keď si začínala, bolo to pre teba ťažké? Vedela si si hneď poradiť?

Keď som začínala pracovať, mala som 17 rokov a pracovala som vo VHS požičovni. Tam asi ale otázka nesmerovala... Čo chcem povedať je, že odvtedy som vždy pracovala, čiže neviem, ktorý bod považovať za začiatok. Vždy som pracovala s ľuďmi, nikdy som nemala strach z technológií a ľuďmi pracujúcimi s technológiami. Moja prvá práca v rámci herného priemyslu bolo riadenie práve technickej časti tímu. Mala som na starosti programátorov, testerov, scripterov. S niektorými nebola jednoduchá komunikácia, lebo mi radi dali pocítiť, že nerozumiem detailu. Ale mala som zopár skvelých prekladateľov a tí mi robili podporu. Pochopila som, že témy, alebo zručnosti, ktoré nie sú primárne moja doména, si potrebujem vyskladať ľuďmi, ktorí ma dopĺňajú. Ja sa nezvyknem zamotať v probléme, snažím sa vždy hľadať riešenia a to v malých, manažovateľných krokoch. Je dôležité uvedomovať si, čo človek nevie a snažiť sa zlepšovať a hľadať pomoc, kde si neviem pomôcť sama.

Čo bolo pre teba najťažšie? 

Rôzne momenty. Náročný bol prechod z trvalého pracovného pomeru, kde som mala stabilný príjem a zdanlivé istoty na voľnú nohu, kde neexistovala garancia ničoho. Potom prechod z korporátu do kreatívneho priemyslu, tiež kvôli zdanlivým istotám. Ďalšou veľkou výzvou bolo založenie Pixelu a odrazu obrovská zodpovednosť za ľudí, ktorí sa rozhodli s nami spolupracovať. Následne potreba mať dieťa a keď už sa mi narodilo a potom ďalšie a ďalšie, skĺbiť rodinu a prácu. Ale aj materstvo ma naučilo, že všetko je len fáza, či už príjemná, alebo nepríjemná sa v nejakom momente sa skončí, čiže najdôležitejšie sú výdrž, konzistencia a trpezlivosť.

Ako to vnímaš pracovne? Je veľký dopyt po ľuďoch s IT znalosťami, majú väčšie šance sa zamestnať v tejto oblasti, nájsť si lepšie platenú prácu? 

Myslím si, že IT a digitálne technológie už teraz hrajú dôležitú rolu v našich životoch a naše potreby v tejto oblasti budú len rásť. Aj preto je stále rastúci dopyt po vývojároch, ľuďoch so znalosťou toho, čo všetko zahŕňa tvorba digitálnych produktov od nápadu po ich spustenie na trh. To obnáša nielen programátorov, ale aj grafikov, ktorí rozumejú technológiám, koncovému užívateľovi, marketérov, manažérov, dizajnérov a podobne. Čiže na to, aby človek pracoval vo firme, ktorá tvorí digitálny produkt, nemusí byť kóder, ale musí rozumieť súvislostiam a životnému cyklu digitálneho produktu. Po takýchto ľuďoch bude vždy dopyt.

Ako vnímaš spojenie IT a ženy? Pracuješ viac v mužskom alebo ženskom svete?

IT je dominantne mužským svetom, herný priemysel rovnako. V rámci Pixelu máme takmer 20 percent žien. Stále je to málo, na vyslovene technickejších pozíciách máme iba zopár žien. Nie je to preto, že by sme ženy nechceli prijímať, práve naopak, ale, bohužiaľ, na trhu ich nie je veľa.

Vidíš výhody toho, že je stále málo žien v IT? 

Žien je stále menej ako mužov, ako v mnohých iných segmentoch. Nevidím v tom výhody. Kolektív, kde sú aj muži aj ženy, je oveľa funkčnejší, dynamickejší, obe pohlavia sú niečim špecifické a spoločne tvoria väčšiu rovnováhu.

Ako reagovali tvoje kamarátky, keď si sa rozhodla pracovať v tejto sfére?

Ja som študovala financie, pracovala som s ľudskými zdrojmi, čiže IT smer som neštudovala. Keďže však mám veľmi široké záujmy a som extrémne zvedavý človek, ktorý sa neustále snaží rozširovať si svoje vedomosti, hľadať širšie súvislosti a dopad na ľudí, nikoho kto ma pozná, neprekvapuje, čo robím.

Pracujú aj ony v IT? Keď idete baby napríklad na kávu, rozprávate sa o tvojej práci? Alebo si túto tému necháš pre mužský kolektív?

Mám veľa kamarátov a kamarátok, bohužiaľ, však nie dosť času na len také to príjemné posedávanie na káve a rozprávanie sa o čomkoľvek. Svoj čas delím medzi svoju rodinu, teda Šimona, deti a prácu. Mám aj kamarátov s ktorými nepracujem, ale som typ človeka, ktorý má rád, keď môže svoj okruh kamarátov prepájať aj pracovne.

Pýtajú sa ľudia často na tvoju prácu? Stretávaš sa s tým, že by si dievčatá pýtali od teba nejaké tipy a rady?

Pixel Federation je aktuálne veľmi exponovaný a dostávame veľa otázok. Ja odpovedám, lebo cítim veľkú zodpovednosť - za náš úspech, za to čo firma a všetci v nej dokázali voči všetkým ľuďom, ktorí sa na tom v nejakom bode podieľali ako aj voči komukoľvek, koho ten príbeh môže inšpirovať. Vidím, ako vie len taká malá vec ako exkurzia namotivovať mladých, aby sa nebáli skúsiť niečo vlastné. Mám rada túto krajinu. Môj syn dnes cestou autobusom povedal, že Slovensko miluje a chce tu ostať navždy. Chcem, aby v tejto krajine ostávali múdri, mladí ľudia a preto sa budem robiť všetko preto, aby sme k tomu prispeli.

Čo by si poradila dievčatám, ktoré sa nevedia rozhodnúť, či by mali ísť do programovania alebo do IT samotného?

Neviem síce programovať, ale ak máte radi dynamicky sa meniace prostredie, kde treba používať hlavu, určite choďte do toho. Je to veľmi zaujímavý smer, vďaka ktorému budete vždy o krok vpred!

Lucke ďakujeme za rozhovor. Páčil sa ti rozhovor? Venuj mu 👍  Ak máš na Luciu nejakú otázku, napíš ju dole do komentára 👇  

Martina Baumann

Som predovšetkým novinárka, pracovala som napríklad v TASR, v Učiteľských novinách, externe spolupracujem s niekoľkými webmi. Venujem sa rôznym oblastiam - v poslednom čase však najmä vzdelávaniu. Nerozumiem IT, neviem naprogramovať webstránku ani mobilnú aplikáciu, napriek tomu o IT rada a veľa píšem. 


Mohlo by ťa zaujímať

Rozhovory
26.04.2017
Martina Baumann

Programátorka Ivana: Nepracujem v mužskom svete, veď je to aj môj!

V rámci Medzinárodného dňa žien v IT som pátrala po úspešných Slovenkách a aj keď je žien všeobecne v IT pomenej, stále sa môžeme u nás doma pochváliť tými šikovnými! Ivana Lieskovská je teda nielen šikovná, mladá a krásna žena (podľa fotiek by som povedala, že si zmýlila povolanie a pokojne by mohla byť aj modelka), ale navyše k tomu je úspešná programátorka, ktorá každý deň produkuje množstvo skvelých nápadov. Vtipne poukazuje aj na to, že žena v IT nemusí byť vnímaná len ako dekorácia. Ivana má aj svoj vlastný blog, kde si môžeš prečítať viac o jej aktivitách - o jej konferenciách a cestovaní, o Rails Girls alebo o projekte o lingvistike. [Ivana Lieskovská] Môžeš sa nám na začiatok trošku predstaviť. Čo presne robíš, čomu sa venuješ?Som programátorka a analytička. Momentálne pracujem pre CSA Systems, kde sa zaoberáme laserovým skenovaním a spracovaním 3D scanov priestoru. V práci najmä pijem kávu a premieňam ju na skvelé nápady, ktoré potom programujem. Vo voľnom čase tancujem, maľujem, chodievam do fitka alebo na bouldrovku. A učím sa zopár cudzích jazykov, čo vo mne vzbudilo záujem o kvantitatívnu lingvistiku. Wau, to znie, že tvoj deň je skutočne nabitý povinnosťami, ale nájdeš si čas aj na zábavu. Ak by si však nerobila to, čo robíš, čo by si s najväčšou pravdepodobnosťou robila? Bola by som búrka. Ale nie, asi maliarka. Alebo by som sa venovala lingvistike a nejakým exotickým cudzím jazykom. Vráťme sa ešte trošku k štúdiu. Dnes nemusíme IT študovať výhradne len na vysokej škole, existujú rôzne online vzdelávacie platformy, kde sa dokážu ľudia naučiť aj programovať. Čo si myslíš o podobnom štýle samoštúdia ty?Online kurzy zbožňujem. Na nete dnes už nájdete milióny kurzov z oblastí informatiky, ekonómie, podnikania, psychológie, hudby... Väčšina MOOC (massive online open course) je zostavená zo sérii krátkych videí, v ktorých je jednoducho a zaujímavo vysvetlená učebná látka.  Online kurzy majú výhodu aj v tom, že riešia aktuálne veci, na rozdiel od predmetov v škole, sú pútavejšie a viac vás vtiahnu, lebo sa učíte tým, že niečo sami tvoríte.  [Ivana Lieskovská, autor fotografie: Michal Čerňanský]Keď si začínala, bolo to pre teba ťažké? Vedela si si hneď poradiť?Úprimne, často som bola frustrovaná a rozmýšľala som nad inou školou asi tak každé dva týždne. Čo bolo pre teba najťažšie?Uf, toho je celý zoznam. Jednou z tých ťažkých vecí bolo prijať akési apatické a trochu nekultúrne prostredie na fakulte medzi informatikmi. Z gymnázia som bola zvyknutá na proaktivitu, angažovanosť, záujem učiteľov o názor študentov, podporu tvorivosti a aký-taký vzájomný rešpekt. S týmto som sa stretla počas štúdia vlastne zriedka. Našťastie som spoznala aj pár nadšencov a brutálne inteligentných ľudí, ktorí na sebe makali a tvorili vlastné veci už dávno popri škole. Tí boli aj sú pre mňa inšpiráciou, keď mi niečo nejde. [Fórum Restart Europe v Benátkach, 2014. Na fotografii je tiež CEO Microsoft Italy - Carlo Purassanta] Ako to vnímaš pracovne? Máš podľa teba väčšie šance sa zamestnať v IT a nájsť si lepšie platenú prácu?Z pracovného hľadiska sa môžem sťažovať iba ak na priveľa pracovných ponúk. Dostávam  ich množstvo, neustále! A to z rôznych kútov sveta. A čo sa týka platu, na ten sa sťažovať tiež nemôžem. Ako reagovali tvoje kamarátky, keď si sa rozhodla študovať a pracovať v tejto sfére? Zmäteným úsmevom. Ale všetky sme šli študovať niečo uletené, bavila nás fyzika. Jedna išla študovať matematiku, druhá jadrovú chémiu... [Veľký Čínsky múr, Peking, Čína 2016 - výlet počas konferencie softvérových inžinierov.] Ako to potom vyzerá, keď idete spolu napríklad na kávu, rozprávate sa o tvojej práci? Alebo si túto tému šetríš pre mužský kolektív?Počas štúdia informatiky sa mojimi kamarátkami stali spolužiaci a káva sa záhadne transformovala na pivo. S chalanmi sme málokedy riešili niečo iné, ešte aj v intrákových oknách, v ktorých sa svietilo, sme videli trojuholníkové matice a rady na parkoviskách nám pripomínali matematickú analýzu. Ak idem mimoriadne na kávu s niekym mimo IT, riešime to, čo máme spoločné. Ľudia si často spájajú výraz IT s mužmi a nevedia si predstaviť, že by s ním mohlo mať niečo dočinenia aj nežnejšie pohlavie. Automaticky si myslia, že IT je skôr svet mužov. Ako to vnímaš ty? Pracuješ viac v mužskom alebo ženskom svete?Prácu v IT vnímam ako kreatívnu a vznešenú zároveň. Kreatívnu preto, lebo existuje x spôsobov, ako môžeš niečo spraviť. Vznešenú preto, lebo slúži ľuďom. Robíš produkty pre ľudí, ktorí ich budú potom používať pri práci alebo len tak, pre zábavu. Čo na tom nie je pre ženy? Muži sa v IT možno iba cítia sebavedomejšie. Veľakrát len preto, že ako deti vnímali počítače ako hračky. Keď však prídu na vysokú školu, málokedy majú viac relevantných vedomostí ako dievčatá. Takéto stereotypné modely však majú veľký vplyv na výber budúceho smerovania, čo je škoda, pretože spojenie “ženy v IT” znie celkom harmonicky. Aby som odpovedala aj na tvoju poslednú otázku, priemerne sa pohyboval počet mojich kolegýň v intervale <0; 2>. Napriek týmto číslam budem tvrdohlavo tvrdiť, že nepracujem v mužskom svete, veď je to aj môj svet. [Ako sme robili semestrálnu prácu na číslicové počítače ]Podľa toho, čo teraz počúvam a vidím, si mladá a atraktívna žena plná energia, skvelých nápadov. Berú ťa tvoji mužskí kolegovia rovnocenne? Povedzme, ak riešite nejakú úlohu, cítiš, že tvoje slovo má rovnakú váhu?Väčšinou áno. Mala som len pár kolegov, ktorí si potrebovali niečo dokazovať.  Vidíš výhody toho, že je stále menej žien v IT? Alebo sa už pomer žien a mužov pomaličky vyrovnal?Nemyslím si, že sa pomer mužov a žien v IT vyrovnal a kým (ak) sa tak stane, to ešte nejakú dobu potrvá. Tento nepomer má, samozrejme, aj svoje výhody.  Jednou z nich je napríklad to, že s tebou robia občas rozhovory o tom, ako málo je žien v IT (smiech). Je to dvojsečná zbraň, niekedy je tvoja prítomnosť veľmi vítaná, v horších prípadoch sa cítiš ako dekorácia. Vďaka nízkemu počtu žien v IT sú však vyvíjané úžasné aktivity, organizované eventy a workshopy špeciálne pre dievčatá, ktoré majú záujem o IT, ale nevedia, ako začať. Toto úsilie spája ľudí a mňa vždy fascinuje to, ako sa nadšení ľudia vedia spojiť pre dobrú vec. [Programátorská súťaž ACM ICPC, Krakov, Poľsko 2013, zľava: Tomáš Isteník, Ivana Lieskovská, Martin Olešnaník]Ty očividne veľa cestuješ. Je to aj vďaka tomu, čo robíš? Má podľa teba programátorka veľké šance popri zamestnaní aj cestovať? Myslím tým samozrejme aj pracovné cesty do zahraničia.Snažím sa, príležitostí je celkom dosť. Napríklad na fórum v Benátkach som bola pozvaná vďaka môjmu záujmu o startupy spolu s ďalšou hŕstkou žien z JA-YE (Junior Achievement Europe). V Lisabone mali zasa ženy z IT vstup na jednu konferenciu zadarmo. Niektorí zamestnávatelia vám radi preplatia účasť na medzinárodných konferenciách alebo školeniach, popri ktorých si nájdete chvíľu čas aj spoznať okolie. A služobné cesty sú ďalšia kapitola, aj na Slovensku sa dá nájsť práca, odkiaľ chodíte každé dva týždne do Nemecka, Holandska, Švajčiarska alebo Rakúska. Pýtajú sa ľudia často na tvoju prácu? Stretávaš sa s tým, že by si dievčatá pýtali od teba nejaké tipy a rady?Vieš čo, na prácu sa ma spýtajú noví ľudia vždy iba raz. Buď sú z rovnakého “akvária” a máme sa o čom baviť, alebo nastane chvíľka premýšľania, kam sa debata uberie ďalej z prekvapeného “Aha, wow”. Jasné, niekedy odo mňa potrebujú radu. Myslím, že viacero z nás zažilo odpoveď typu “Nevieš používať počítač?”. Tak jasné, že sa radšej spýtaš kamošky. Čo by si poradila dievčatám, ktoré sa nevedia rozhodnúť, či by mali ísť do programovania?Toto rozhodnutie nesie so sebou mnoho rôznych reakcií, od lichotivých až po fakt extrémne trápne. Nenechajte sa odradiť hlupákmi a myslite sa svoju budúcnosť. Na nete nájdete veľa tutoriálov a online kurzov, kde sa môžete trochu pohrať a zistiť, o čom to je. [ Workshop Railsgirls, kde bola Ivana Lieskovská mentorkou, Bratislava 2015!] Ivanka, ďakujeme ti za rozhovor.  Ak sa ti rozhovor páčil, venuj mu 👍  Ak máš na Ivu nejakú otázku, napíš ju dole do komentára 👇  
Rozhovory
25.04.2017
Martina Baumann

Menej žien v IT môže byť aj istá výhoda

Alexandru Nyitraiovú sme už v jednom rozhovore spovedali, mnohí  z vás ju poznajú aj z Learn2Code, kde istý čas pracovala. Keďže je však stále o čom rozprávať, spýtala som sa aj na to, čo si myslí o ženách a ich postavení v IT. Prečo spomínam práve ženy v IT?  Blíži sa totiž Medzinárodný deň žien v IT a ako ženská časť tímu nášho L2C cítim morálnu zodpovednosť, aby sme si pripomenuli aj nežné pohlavie v tomto odvetví a pozreli sa spolu na to, aká je situácia dnes.  Alexandra momentálne študuje na MatFyze a aj keď prácu síce odložila na chvíľku bokom, programovaniu a všetkému okolo toho sa venuje stále. Mentoruje na workshopoch pre dievčatá Rails Girls alebo Django Girls v Bratislave, pracovala u nás v Learn2Code ako front-end developerka. Programovanie je naozaj aj o hľadaní informácií na internete. Neustále googlovanie a trpezlivosť, ako hovorí samotná Alexandra. Čo sa týka pomeru žien v IT svete, vidí v tom aj určitú výhodu. Neprezradím na úvod všetko, viac už sa dozvieš v nasledujúcich riadkoch od samotnej Alexandry. Ešte aj dnes si ľudia často myslia, že IT je svet mužov. Ako to vnímaš ty? Pracuješ viac v mužskom alebo ženskom svete? „IT je svet mužov“ sa dá pochopiť rôzne. Napríklad tak, že viac mužov ako žien študuje programovaniu blízky odbor. Alebo je väčšie percento mužov ako žien, ktorí sa venujú vývoju či výskumu v IT. Alebo viac mužov než žien pracuje ako manažér v IT oddelení. Čo by som už za pracovanie v IT nepovažovala. Možno sa to dá aj inak pochopiť. Podľa môjho názoru, nie je programátor ako programátor. Či už je to muž alebo žena. Mnoho programátorov neštudovalo informatiku. Nezaujímali sa o to, nemali pre to vášeň. No keďže programovanie je populárne, tak sa to naučili z rôznych internetových kurzov. Bohužiaľ, veľa takýchto programátorov nevie, čo je časová zložitosť algoritmu. Nerozvíjali si programátorské myslenie vďaka diskrétnej matematike. Taktiež im chýbajú všeobecné vedomosti o sieťach, bezpečnosti, návrhu databázových systémov či iných oblastiach IT, ktoré sa v praxi developera využívajú. Vidno to potom v ich kóde, ktorý síce môže fungovať a pekne vyzerať, ale často je neefektívny. Podľa mnohých štúdii, sa vývoju či výskumu v IT venuje viac mužov ako žien. Pre mňa tento rozdiel nie je podstatný. Neovplyvňuje ma a preto ho nevnímam. Nerozlišujem ženy a mužov v technických odboroch. Rozlišujem medzi tými ľuďmi, ktorí pre to majú vášeň a záujem a tými, ktorí nie. Ako si sa dostala k práci v Learn2Code a čo teraz presne robíš? Presedenie leta na kúpalisku je pre mňa, úprimne, nuda. Vedela som, že ak sa budem snažiť počas štúdia, nezačnem po ukončení školy na úplne juniorskej pozícii. Ujasnila som si, čomu sa chcem v tomto období môjho profesného života venovať. A to bol a aj je Javascript.  Keďže som nemala pracovné skúsenosti, hľadala som medzi ponukami pre študentov.  Inzerát Learn2Code som našla na jednom z profesných portálov a hneď som im napísala. Vedela som, že to bola pre mňa ideálna ponuka. Momentálne sa plne venujem štúdiu. Na MatFyze nám tento semester dávajú mnoho úloh, a preto ma mrzí, že nestíham pracovať. Verím tomu, že keď sa to trošku uvoľní, vrátim sa do práce.  Ak by si nerobila to, čo robíš, čo by si s najväčšou pravdepodobnosťou robila? Popravde, netuším. Teraz by som už určite nemenila. Ale ak by som si musela vybrať, asi by som študovala cudzie jazyky a zdokonaľovala sa v nich. Cestovala by som a možno robila sprievodkyňu v cestovnom ruchu niekde v zahraničí. Ale vôbec netuším k akej profesii by ma to priviedlo. Keď si začínala, bolo to pre teba ťažké? Vedela si si hneď poradiť? Začiatky sú vždy ťažké. V akomkoľvek odbore. Nevedela som si hneď poradiť. Často som sa pýtala tých skúsenejších – priateľa, učiteľov. Začalo sa to zlepšovať, keď som sa naučila nespoliehať sa na mentorov či učiteľov, ale výlučne na seba. Čo bolo pre teba najťažšie? Mnoho vecí. Ťažké v programovaní je pochopiť, že sa treba naučiť googliť. Tak isto bolo ťažké nadobudnúť väčšiu trpezlivosť. Keď mi niečo nefungovalo, nemohla som sa na to vykašľať. Za mňa by to nikto iný nespravil a ja by som sa nič nenaučila. Tiež bolo ťažké pochopiť, že ak nechcem zostať priemernou, musím sa začať zdokonaľovať v programovaní aj vo voľnom čase. Pretože škola mi nedáva dostatok praxe. Ako to vnímaš pracovne? Máš podľa teba väčšie šance sa zamestnať v IT a nájsť si lepšie platenú prácu? Myslím si, že veľmi záleží od firmy, do ktorej sa uchádzam. A tak isto od mojich schopností. Ak sa človek naozaj snaží a nevynecháva ani angličtinu zo svojho štúdia, má šance na tak dobre platené pozície, za ktoré by na Slovensku dostal niekoľkonásobne menej. Napríklad ak pracuje pre zahraničný trh. Myslím si, že stále existujú firmy, ktoré si vyberajú zamestnancov najmä na základe menej podstatných vecí než podľa ich schopností. Niektoré si preto neudržujú diverzitu zamestnancov. A to je len nevýhodou takejto firmy. A preto by som tam nechcela pracovať. Ako reagovali tvoje kamarátky, keď si sa rozhodla študovať a pracovať v tejto sfére? Na strednej škole som si nenašla kamarátku, s ktorou by som sa zhodovala vo väčšine názorov. Takže hoci som sa s nimi bavila, nikdy som si s nimi nerozumela natoľko, aby som si nechala „ofrflať“ svoje rozhodnutie. Pracujú aj ony v IT? Keď idete baby napríklad na kávu, rozprávate sa o tvojej práci? Alebo si túto tému necháš pre mužský kolektív? Keď som prišla na MatFyz, zistila som, že ľudia sú tu oveľa inteligentnejší. Dievčatá aj chalani. Dá sa s nimi pokecať naozaj o všetkom. A tu som si našla tie pravé kamarátky a aj kamarátov. O práci sa tu dá baviť naozaj s každým. Vidíš výhody toho, že je stále menej žien v IT? Alebo sa už pomer žien a mužov pomaličky vyrovnal? Podľa mňa, má aj výhody, že je menej žien v IT. Napríklad, ak príde na pracovný pohovor nejaká vážne vyskillená baba, budú si ju možno viac ceniť v kolektíve. Pretože aj vďaka nej je kolektív viac diverzitný. A čo sa týka toho pomeru, myslím si, že sa to bude čím ďalej tým viac vyrovnávať. Pýtajú sa ľudia často na tvoju prácu? Stretávaš sa s tým, že by si dievčatá pýtali od teba nejaké tipy a rady? Na prácu sa ma ľudia pýtajú vrámci bežnej komunikácie. Keďže väčšina tých, s ktorými sa stretávam, sú tiež ITčkari, chápu ma. Občas sa ma pýtajú na skúsenosti aj spolužiačky, ktoré ešte nepracovali v IT. S dievčatami, ktoré sa rozhodujú medzi IT a iným odborom sa stretávam iba na workshopoch. A áno, tam sa ma občas pýtajú na štúdium alebo na prácu. Čo by si poradila dievčatám, ktoré sa nevedia rozhodnúť, či by mali ísť do programovania? Ak ich to aspoň trochu baví, nech skúsia štúdium informatiky, alebo podobného odboru. Prichádza doba automatizácie, technológii a v IT bude v dohľadnej dobe dostatok solídnych pracovných ponúk. Ak by ich to predsalen prestalo baviť, stále môžu prestúpiť na inú školu. Veď sú vo veku, kedy treba skúšať veľa vecí, aby vedeli, čo chcú a čo nie. Alexandra má aj svoj osobný blog, ktorý nájdeš TU.  Alexandre ďakujeme za rozhovor. Páčil sa ti rozhovor? Venuj mu 👍  Ak máš na Alexandru nejakú otázku, napíš ju dole do komentára 👇  
Rozhovory
22.02.2017
Martina Baumann

Predstavujeme Stanleyho - lektora kurzu Visual Design

Stanley Mácha je novým lektorom kurzu Visual Design v Košiciach. Najskôr študoval architektúru a po skončení štúdia sa postupne začal venovať vývoju webového frontendu, neskôr jeho kroky viedli k User Experience Designu. Jeho záber je skutočne široký - od corporate brandingu cez ilustrácie, digital paintings, DTP, tvorbu animácií až po marketing. Stanley vraví, že najradšej rieši UX v oblastiach, kde sa bežne nerieši. Momentálne pracuje pre startup GroupSolver a je zodpovedný za kvalitnú User Experience vo všetkých oblastiach. A aj keď toho prešiel veľa, sám má pocit, že sa posúva dosť veľkými krokmi. My sme ho vyspovedali a dozvedeli sme sa zopár zaujímavostí z jeho pracovných skúsenosti. Tu nájdeš jeho projekty - https://www.behance.net/stanleymacha. Artwork Na úvod sa nám prosím predstav, čomu sa presne venuješ? Za posledných 10 rokov som vždy pracoval vo vizuálnom designe v nejakej forme, dnes je to hlavne UX design. Profesionálne sa moja práca koncentruje hlavne okolo webových aplikácií, no väčšinu svojho času venujem hlavne riešením UX úloh aj v menej populárnych odvetviach, to ma baví asi najviac. Ako si sa vôbec dostal k tejto práci? Čo ťa k tomu viedlo? Tak kresbe a maľbe som sa venoval od malička, koncom strednej školy som sa dostal k webom a digitálnemu designu a popri tom, ako som postupoval vo svojom freelancingu, som sa na výške venoval architektúre a urbanizmu. Keďže som freelancoval totálne naslepo a na vlastnú päsť, musel som celkom makať, aby som svoju prácu presadil u klientov a keď to robíš dosť dlho, dôjde ti, že to, že veci fungujú, je neoddeliteľnou súčasťou akéhokoľvek kvalitného designu. To je presne to, čím sa celá UX profesia asi začína. Máš nejaký vzor, ktorý ťa inšpiruje? Osobu, ktorá je pre teba motivátorom? Ak áno, prečo je ním práve táto osoba? No…ja osobne veľmi neobľubujem, keď sa nejaký produkt alebo riešenie pripisujú nejakej osobnosti. Bez ohľadu na to, koľko má skúsenosti a rokov praxe, je podľa mňa akýkoľvek designer len jedným z mnohých ľudí, ktorí by mali jednoducho pochopiť filozofiu produktu a pomáhať ju naplniť. Skôr teda môžem povedať, že vidím zmysel a prínos práve vo filozofiách… hlavne od Apple a Google - to sú podľa mňa solídne príklady toho, čo dokážu tímy ľudí priniesť, keď majú určené jednotné pravidlá a ciele. Kde berieš inšpiráciu pre svoju prácu? Máš nejaké tipy, ktoré zaručene fungujú? Neviem, ako rozhodnúť o tom, či som sa niečím inšpiroval, určite ale nemám problém kopírovať a to by bol aj môj tip. Netreba sa snažiť byť silou mocou originálnym a robiť niečo, kde prioritou je, aby to vystupovalo z radu. Riešenie by určite malo byť definované zadaním, čiže to, čo sa dá, treba poskladať z hotových častí, ktoré už vynašiel niekto pred tebou a potom zvyšok si možno vyžiada kreativitu - toto samozrejme vždy odporúčam riešiť v skupine. Ja osobne rád “kradnem” z Dribbble, ale najjednoduchší spôsob, ktorý využívam najčastejšie, je jednoduché googlenie obrázkov cez keywordy.  Corporate identity Všeobecne ľudia vnímajú oblasť informačných technológií ako výhradne mužský svet. Čo si o tom myslíš ty?  Určite nesúhlasím so slovom “výhradne” - ten zvyšok vety myslím vyplýva z pozorovania počas dlhých rokov, nie z toho, že by si muži potrebovali technológie privlastniť. Z toho, čo som videl osobne, žien v technologických oblastiach nie je málo, ale bolo ich stále signifikatne menej, čo je proste fakt. Každopádne to určite žiadnej žene v ničom nebráni. Čo sa týka minimálne technologických oblastí, tak si myslím, že sme už dávno v dobe, kde vyhráva logika a preukázateľné zručnosti. V tejto oblasti je potrebné sledovať aktuálne trendy, inovácie. Ako si na tom ty? Stíhaš to všetko popri práci? Toto tvrdenie si nemyslím, že je správne. Tie trendy a inovácie, ktoré majú pre design dlhodobý prínos sa nehýbu až tak rýchlo a hlavne, keď už nejaký príde, nie je také ľahké si ho nevšimnúť. Hlavne opäť platí, že sa treba držať v blízkosti iných vývojárov a ľudí, ktorí majú príbuzné povolania, vtedy nemusíš robiť pravidelné obchôdzky po designerských portáloch a stačí ti, že každý z vás zachytí niečo len tak vo voľnom čase. Aby som vysvetlil napríklad ten dlhodobý prínos, tak si určite všetci designeri pamätajú na boom okolo Parallax designov. Každý druhý web mal zrazu prešpekulované scrollovanie a sociálne siete sa šli potrhať s postami o tom, kto má aký nový web. Keďže to ale pre samotné fungovanie webu nemalo zásadný prínos a dokonca to naopak vyžadovalo dosť veľa extra práce, jednoducho to opadlo.  Čiže “sledovať trendy” je trochu prehnaný pojem. V prvom rade treba pochopiť základy. Trendy, ktoré fungujú dnes, sú tu už roky a keď sa venuješ designu a zas príde niečo revolučné a zásadné, určite ťa to neminie. Čo ťa najviac baví na tvojej práci? Máš nejaký obľúbený task, ktorý robíš najradšej? Najradšej riešim UX v oblastiach, kde sa bežne nerieši. Napríklad v softwari je to dnes už proste stará známa vec a niektorí vývojári už bez UX designera nechcú ani začať. Ja rád ale UX vnášam aj do marketingových grafík, do propagačných postupov a komunikácie, atď… Dnes sa konkrétne zaoberám tým, aká je UX vo vzdelávaní a aká by mala byť, keby mala fungovať. Pri UX je dôležité si vždy uvedomiť, že úspech riešenia definuje cieľová skupina alebo konzument. V tom zadaní so vzdelávaním je mojou úlohou si vziať vyučovací predmet, ktorý nemá veľkú odozvu, pochopiť ho a odkomunikovať to tak, že nespokojný študent bude odrazu spokojný a bude chcieť viac. Toto je hrozne ťažké a časovo náročné, ale to je to, čo ma baví najviac.   UI Môže byť podľa teba designerom a grafikom každý? V porovnaní s inými povolaniami je náročne stať sa grafikom alebo designerom? V prvom rade designer a grafik nie je to isté. Každý grafik by mal chápať, že rieši design, nie každý designer musí riešiť grafiku. Myslím, že logickou odpoveďou je, že každý nielen že môže, ale by aj mal chápať, že je designerom - či už dobrým alebo zlým. Čímkoľvek, čo robí, tvaruje svet okolo seba. Mnoho ľudí si design mýli s umením preto, že je veľa designerov, ktorí veľmi dobre vedia pracovať so svojou kresbou. Každopádne umenie je vecou impulzov, mystérie a expresie osobnosti. Úlohou designera je naopak spoznať problém, pochopiť jeho potreby, nástroje, možnosti a problém vyriešiť. Keď sa nad tým zamyslíš, uvidíš, že neexistuje povolanie, ktoré by toto nevyžadovalo. Designer je veľmi všeobecné slovo a považovať ho za synonymum pre grafika je podobným omylom ako povedať, že architekti stavajú len domy. Náročnou úlohou v povolaní designera/architekta je mať osobný odstup, široký rozhľad a pri riešení problému nezabúdať na zvyšok sveta. Je úplne jedno, či navrhuješ logo, budovu, webovú aplikáciu, alebo aj vzdelávací systém. Neexistuje veľké a malé zadanie - každé treba rozoperovať celé, uvedomiť si s čím všetkým, čo sa nespomenulo, je ešte spojené, zvoliť správnu filozofiu, udržiavať profesionálne prístupy, analyzovať a hľadať riešenie dovtedy, kým nebude jasné, že konečne funguje a zapadá do všetkého okolo. Poďme späť k tvojej práci. Čím všetkým si si musel prejsť, pokiaľ si sa vypracoval na túto pozíciu?  V prvom rade som pre svoju prácu nemal až tak veľa podpory vo svojom okolí. Rodina veľmi nerozumela môjmu vysedávaniu pri počítači, a preto som sa naučil pracovať a učiť po nociach. Druhým problémom bolo, že design bol vtedy chápaný samozrejme ako grafika a mnoho ľudí nevidelo potenciál, ktorý prináša, nebola veľmi ochota za to nejako platiť a podporovať to. Preto som mal hrozný odpor k práci na pevný úväzok vo firmách a radšej som si povedal, že do toho investujem viac času, ale dám si možnosti, kde sa dá aj voľne rásť. Čo sa týka času, rozhodol som sa správne a fakt som sa počas mojich 18-hodinových smien veľa naučil, ale keď sa nad tým dnes zamyslím, je otázne, či to za to stálo, pretože vďaka skepticizmu ľudí voči designu som prežil finančne veľmi ťažké roky. Určite by som to isté neprial žiadnemu zo študentov a preto sa aj dnes snažím pomáhať ľuďom, ktorí sa snažia ísť podobnou cestou, aby nemuseli ísť týmito extrémami. Hlavne som sa musel v istom bode konečne naučiť za svoju prácu postaviť, aj keď mi hrozilo, že tým o všetko prídem. Miestami to aj bolo kritické a mnohokrát som mal vyslovene šťastie, že prišla ďalšia zákazka v poslednej chvíli, no zhodou okolností som sa neskôr dostal do kontaktu so zopár Izraelčanmi, ktorých som ohúril a odtiaľ to už síce veľmi pomaly, ale predsa len naberalo trochu lepší smer. Dnes pracujem pre startup GroupSolver, ktorý je asi tak 4000 levelov nad všetkým, na čom som kedy pracoval, čiže môžem povedať, že napriek tomu, že mám pocit, že som toho prešiel veľa, stále sa posúvam a dosť veľkými krokmi. Ako zhrnutie treba trochu pesimisticky poznamenať, že drvivá väčšina mojich úspešných krokov bola predchádzaná neskutočne ťažkými obdobiami. Každopádne viem dnes rýchlo povedať, keď sa niekto menej skúsený uberá tým istým smerom a viem mu poskytnúť podmienky, v rámci ktorých nemusí svet prežívať tak kriticky, ako som ho musel prežívať ja. Myslím si totiž, že na učenie treba maximálne pohodlie a podporu. V kritických podmienkach sa skúša výkon, skúšať sa v nich učiť má veľmi negatívne dopady, vedie to k unáhlenosti a predlžuje to celý proces. Mal si niekedy pocit, že to nezvládneš? Bolo obdobie, kedy si chcel skončiť a robiť niečo úplne iné? Toto určite nie. Ako som hovoril, ja som design nikdy nebral ako vizuálnu vec. Hlavne preto, že vzhľadom na podmienky, v ktorých som pracoval, som sa musel naučiť robiť mnoho iných vecí, kde disciplína, systematickosť a rozhľad musia proste fungovať. Okrem designu ešte aj dnes programujem, venujem sa marketingu, riešim projekty, ktoré sú spojené s organizáciou ľudí, pracoval som vo fotoateliéroch, atď… Hlavne v čase, kde som si nemohol dovoliť sústrediť sa len na jednu vec, som bral akékoľvek zadania. HTML, CSS, JavaScript a PHP som sa naučil v podstate preto, že som si na plecia vzal programovanie, keď som o ňom nemal potuchy. Podobne to bolo s animáciami, videom, strihaním hudby, atď… Nikdy som si nevybral, čo presne budem alebo nebudem robiť, preto som s ničím nikdy nemusel skončiť. Keby si mal tromi slovami opísať to, čo ti tvoja práca dáva, čo by si vyzdvihol? Trpezlivosť, Rozhľad, Predvídavosť. Cítiš na Slovensku silnú konkurenciu v tom, čo robíš konkrétne ty? Musíš mať „ostré lakte“? Videl som práce, ktoré ukazujú, že tu sú ľudia, ktorí minimálne tie projekty zvládli veľmi dobre, veľakrát ďaleko lepšie, ako by som to v tom čase urobil ja. Každopádne ostré lakte mať netreba. Ak sa v čomkoľvek všeobecne ako designer, resp. riešiteľ problémov osvedčíš, nie je už dôvod ťa posielať preč, práve naopak. Aké sú tvoje plány do budúcnosti? Momentálne dokončujem technologický hub, na ktorom pracujem posledný takmer rok, čiže určite sa budem venovať organizácii ľudí a ekosystému. S tým by som zároveň rád prepojil nejaké aktivity, ktoré som si skúsil v rámci vzdelávania. Vizuálny design budem robiť vždy, no určite by som rád upustil od veľmi detailných prác, aby som sa mohol trochu hlbšie ponoriť do iných oblastí, kde tá UX nie je až tak ružová, pretože ako som spomínal, je to časovo náročné a deň má len 24 hodín, čiže niečo bude treba obetovať a nechať na tých, ktorí sa práve tomu chcú venovať. Stanley je lektorom kurzu grafiky Visual Design v Košiciach, ak chceš začať s grafikou a ovládnuť Adobe Photoshop a Illustrator, ale nevieš kde začať, tento kurz je pre teba ako stvorený. Ak máš na Stanleyho nejaké otázky, napíš ich do komentárov.

Nezmeškaj info o nových kurzoch a špeciálnych ponukách