Späť na blog
Vzdelávanie

Konštruktory v Jave

Skillmea
03.04.2020
4 minúty čítania
Konštruktory v Jave
V tomto článku sa pozrieme, čo je to konštruktor v Jave (constructor in java). Na čo sa používa? Čo je to? 
Trieda slúži na opis a výrobu objektov. Skúsme teraz porozmýšľať nad reálnym objektom – napríklad auto. Ak chceme opísať auto do programu, tak na opis auta použijeme triedu. 
Čo má auto? Aké vlastnosti? Má počet dverí, značku, EČV, objem kufra a ďalších xy vecí. Nie všetky budeme používať. V našom projekte si vytvoríme novú triedu:
Pomenujeme ju Auto a napíšeme tam globálne premenné.
public class Auto {
    int doorCount;
    String brand;
    String plateNumber;
}
Teraz si vytvoríme objekt typu Auto. Na výrobu objektov budeme používať konštruktor. Konštruktor ako názov naznačuje slúži na skonštruovanie nového objektu. Bez toho, aby si ty sám napísal nejaký konštruktor, tak máš jeden dostupný automaticky. Tento sa volá – bezparametrický konštruktor – je to akoby metóda, ktorá na vstupe nemá parametre. Preto je možné vyrobiť nový objekt pomocou new Auto();
public class Auto {
    int doorCount;
    String brand;
    String plateNumber;
    public static void main(String[] args) {
        Auto auto = new Auto();
    }
}
V programe sme použili new Auto() aj keď nič takéto nemáme napísané. Čo môžeme spraviť, je napísať si takýto konštruktor sami.
public class Auto {
    int doorCount;
    String brand;
    String plateNumber;
    public Auto() {
    }
    public static void main(String[] args) {
        Auto auto = new Auto();
    }
}

Do vnútra tohto konštruktoru si môžeme teraz napísať ľubovoľný kód. Konštruktory sa najčastejšie využívajú popri výrobe nového objektu aj k nastaveniu dát. Napríklad, ak chcem vyrobiť auto, ktoré je značky Škoda, tak vyrobím nový – druhý konštruktor, ktorého vstupný parameter bude práve počet dverí. Volať chceme Auto auto = new Auto(“Škoda”);
public Auto(String brand) {
}
Čo ale spravíme s touto premennou brand, ktorú máme ako parameter? Ak pouvažujeme, tak chceme nastaviť globálnu premennú brand pre tento nový objekt. Ale ako poviem, že globálna premenná brand nech sa rovná tomu, čo je v parametry metódy brand? 
Spravím to pomocou kľúčového slova this. Slovo this sa odkazuje na práve tento nový objekt, ktorý konštruujeme. Teda this sa viaže na novo vyrobený objekt z triedy Auto. Po správnosti by som mal povedať, že this odkazuje na inštanciu (instance) objektu. Pomocou konštruktoru vyrobíme novú inštanciu triedy Auto. Ak vyrobím 5 objektov, tak som vyrobil 5 inštancií triedy Auto. Takže this.brand ukazuje kam? Slovo this ukazuje na danú inštanciu objektu a cez bodku pristupujem k veciam dostupným v danej inštancii auta. Čo je tam dostupné? Teraz sú dostupné globálne premenné. Tak spravím:
public Auto(String brand) {
    this.brand = brand;
}public static void main(String[] args) {
    Auto auto = new Auto("Škoda");
}
Po zavolaní tohto konštruktoru mám v premennej auto odkaz na objekt Auto s nastevným brand na Škoda. Takto si teraz môžem vytvárať nové inštancie typu Auto.
public static void main(String[] args) {
    Auto auto = new Auto("Škoda");
    Auto auto2 = new Auto("Škoda");
}

Sú tieto dve autá rovnaké? Nie, nie sú, aj keď majú taký istý brand. Prečo? Lebo ak voláme slovíčko new, tak sa vytvára vždy úplne nový objekt v pamäti. Ukážka konštruktoru, kde nastavujeme všetky globálne premenné. V IDEI stlač ALT+Insert a vyber konštruktor – následne označ všetky premenné. Tieto premenné sa inak nazývajú aj fieldy.
public Auto(int doorCount, String brand, String plateNumber) {
    this.doorCount = doorCount;
    this.brand = brand;
    this.plateNumber = plateNumber;
}
public static void main(String[] args) {
    Auto auto = new Auto("Škoda");
    Auto auto2 = new Auto("Škoda");
    Auto auto3 = new Auto(4, "Opel", "CCdddDD");
}
Nové objekty môžeš vytvárať kde chceš a kedy chceš. Teraz som to robil v metóde main priamo v triede Auto. To ale samozrejme väčšinou robiť nebudeš.
Viac o konštruktoroch v Jave a Java programovaní sa dozvieš v našich online kurzoch Java a OOP pre začiatočníkov a Java pre pokročilých. Ak máš nejaké otázky k tomuto blogu, napíš ich do komentárov 👇
Skillmea
🥇 Sme jednotka v online vzdelávaní na Slovensku.
Na našom webe nájdeš viac ako 300 rôznych videokurzov z oblastí ako programovanie, tvorba hier, testovanie softwaru, grafika, UX dizajn, online marketing, MS Office a pod. 
Vyber si kurz, ktorý ťa posunie vpred ⏩

Mohlo by ťa zaujímať

Kolekcie v Jave
Vzdelávanie
06.03.2020
Skillmea

Kolekcie v Jave

V tomto úvodnom článku do série pokročilá java sa pozrieme na zúbok kolekciám (collections in java). Kolekcie sú akoby kontajnery, ktoré v sebe držia ďalšie objekty. Inak môžeme kolekcie chápať aj ako zoznamy. Zoznam telefónnych čísel. Zoznam osôb. Zoznam áut. Zoznam súborov. Zoznam čísiel .... Pri kolekciách budeme hovoriť o Rozhraní, Implementácii a Algoritmoch.  Java collection framework – Java sama o sebe poskytuje niekoľko kolekcií. Poskytuje nám ich implementácie a aj algoritmy na vyhľadávanie, vkladanie, triedenie a podobne. Rozhrania kolekcií v tomto frameworku sú generické. Teda umožňujú do nich vkladať rôzne typy objektov. Pamätajte, že Java je striktne typový jazyk a do premennej typu String proste int nedáš, musí tam ísť iba String. Ku generikám sa ešte dostaneme v neskoršom článku. [Image] Zoznam rozhraní Java collection frameworkuCollection – top v hierarchii, používa sa na presun kolekcii, manipuláciu kde sa požaduje aby tam prišla akákoľvek kolekcia. Do Collection môžeš vložiť akýkoľvek typ kolekcie, ktorý rozširuje túto kolekciu.  Set – nemôže obsahovať duplicity  List – zoznam, môže obsahovať duplicity, poradie elementov je zachované pomocou indexov  Queue – FIFO – first in first out, čo príde prvé do tejto kolekcie tak z nej aj prvé odíde, niektoré implementácie majú výnimky  Deque – FIFO aj LIFO (last in first out) - elementy môžu byť vkladané aj vyberané z oboch koncov  Map – object ktorý mapuje objekty k ich kľúčom, nemôže obsahovať totožné kľúče  SortedSet a SortedMap – sú vlastne zoradené Map a Set Implementácie (najpoužívanejšie sú zvýraznené boldom): SetEnumSet, HashSet, LinkedHashSet, TreeSetListArrayList, LinkedList, Stack, VectorMapEnumMap, HashMap, LinkedHashMap, TreeMapSortedSet NavigableSetTreeSetSortedMap NavigableMapTreeMapQueueLinkedList, PriorityQueue  SetNeobsahuje duplicitné elementy – lepšie povedané nemôže obsahovať duplicitné elementy.  HashSet – neuchováva poradie v akom boli elementy vložené ale pracuje najrýchlejšie  LinkedHashSet – uchováva poradie elementov v akom boli vložené  TreeSet – poradie elementov je zoradené podľa ich hodnôt, je pomalší   Majme kolekciu, ktorá obsahuje elementy, ktoré sú duplicitné. Ako z nej najrýchlejšie získame kolekciu, ktorá nemá duplicity? Collection<Type> noDups = new HashSet<Type>(c);  Funguje to tak, že z kolekcie sa vytvorí Set. A Set už z definície nemôže obsahovať duplicity. Pridanie elementov do Setu: Set<String> set1 = new HashSet<>(); String s = "e"; set1.add("element1"); set1.add("element2"); set1.add("element3"); set1.add("element4"); set1.add(s);Je element v kolekcii?  System.out.println(set1.contains("e")); //true     Odstránenie elementu z kolekcie: set1.remove(s);Prechádzanie cez Set:  Iterator i = set1.iterator(); while (i.hasNext()){ System.out.println(i.next()); }for(String s : set1) { System.out.println(s); }Spýtam sa, či všetky elementy zo set1 sú aj v set2 set1.containsAll(set2)); Odstránim z set1 všetky zhodné elementy so set2 set1.removeAll(set2);Všetko zo set2 pridám do set1 set1.addAll(set2);ListUchováva poradie elementov. Elementy sú prístupné aj pomocou indexov. Je možné do už vytvoreného Listu pridať nové elementy aj na indexy ktoré sú obsadené – elementy sa posunú. Môžeme v nich vyhľadávať indexOf a lastIndexOf. Pri Listoch si musíme dávať veľký pozor na to, aby sme nezhodili program kvôli prístupu k neexistujúcim elementom – respektíve k neexistujúcim indexom v Liste. Napríklad, máš List so 4 elementami a chceš pristúpiť k 6-temu elementu.  Základné pomocné algoritmy, špecifické ku List:  • sort — zotriedi elementy v Liste  • shuffle — náhodne pomieša elementy v Liste.  • reverse — otočí poradie elementov v Liste  • rotate — otočí poradie všetkých elementov od špecifického indexu  • swap — prehodí elementy z Listu na špecifikovaných indexoch  • replaceAll — nahradí všetky výskyty špecifikovanej hodnoty za druhú špecifikovanú hodnotu  • fill — prepíše všetky elementy v Liste za špecifikovanú hodnotu  ArrayList – prispôsobuje svoju veľkosť, základné polia museli mať špecifikovanú dĺžku pri vytvorení, nemohli rásť alebo sa zmenšovať  LinkedList – iná implementácia, rozdielu sú v časových záťažiach s rôznymi operáciami nad Listami  Pridanie elementov do Listu: List<String> list = new ArrayList<>();          list.add("list1");          list.add("list2");          list.add("list3");          list.add("list4");          list.add("list5");  Výber elementu z listu na indexy 1:         list.get(1);  Je prázdny?         list.isEmpty();  Pridaj na pozíciu 2:         list.add(2,"list2b");  Odstráň element:         list.remove("list1");           list.remove(4);  Rôzne manipulácie:         Collections.sort(list);          Collections.shuffle(list);          Collections.reverse(list);          Collections.rotate(list,2);          Collections.swap(list, 0, 1);          Collections.replaceAll(list, "list4", "new list4");          Collections.fill(list,"Jaro");  MapMapa obsahuje hodnoty viazané na kľúč. Takže to máme po anglicky key – value hodnoty. Kľúče musia byť unikátne.  HashMap – nedrží si poradie, náhodné usporiadanie  LinkedHashMap – drží poradie  Vloženie do Mapy: Map<Integer,String> map = new HashMap<>();          map.put(10,"jaro");          map.put(1,"fero");          map.put(3,"duro");          map.put(4000,"karol");          map.put(4000,"peter"); // prepise predchádzajúci element  Získame a vypíšeme hodnotu elementu s kľúčom 1:         System.out.println(map.get(1));  Prechod cez elementy Mapy:         for(Map.Entry m : map.entrySet()){              System.out.printf("key %d, value %s %n",m.getKey(),m.getValue());          }          for(Integer k : map.keySet()){              map.get(k);                  }
Kotlin vs. Java - menej kódu
Vzdelávanie
06.01.2020
Skillmea

Kotlin vs. Java - menej kódu

Kotlin a Java sú kompatibilné programovacie jazyky. V tom zmysle, že ak skompilujeme Java kód, tak sa vytvorí bytecode v súbore .class. Ak skompilujem Kotlin kód, tak sa vytvorí bytecode v súbore .class. Teda, či pracuješ v Kotline alebo v Jave, tak nakoniec budeš mať kód, ktorý si bude rozumieť a ktorý dokáže bežať tam, kde dokáže bežať JVM – java virtual machine.  V tomto článku vám chcem ukázať to, prečo bol Kotlin vytvorený – aby nám čo najviac zjednodušil písanie kódu. Predstav si, že chceš napísať triedu Auto. Tá má fieldy názov a počet dverí. Tieto fieldy budú private a final – teda po prvom nastavení ich nemôžeš zmeniť. Prístup k týmto fieldom môžeš spraviť len cez public get metódu. Zároveň, vieš zostrojiť auto tak, že mu zadáš len názov. Ak bude zadaný len názov, tak počet dverí bude automaticky 4. Ak zadáš názov a počet dverí, tak sa fieldy nastavia tak, ako sme to zadali v konštruktore. Kód v JaveTakto bude vyzerať kód napísaný v Jave: public class Auto { private final String nazov; private final int pocetDveri; public Auto(String nazov) { this(nazov,4); } public Auto2(String nazov, int pocetDveri) { this.nazov = nazov; this.pocetDveri = pocetDveri; } public String getNazov() { return nazov; } public int getPocetDveri() { return pocetDveri; } }Najprv máme dva privátne final fieldy: private final String nazov; private final int pocetDveri;Potom konštruktor, ak chcem vytvoriť objekt auto len pomocou názvu: public Auto2(String nazov) { this(nazov,4); } Konštruktor, ak chcem vytvoriť auto a nastaviť názov a počet dverí: public Auto2(String nazov, int pocetDveri) { this.nazov = nazov; this.pocetDveri = pocetDveri; }A nakoniec get metódy, aby sme mali prístup k daným fieldom: public String getNazov() { return nazov; } public int getPocetDveri() { return pocetDveri; }Ako to spravím v Kotline?Potrebujem tento kód: class Auto (val nazov: String, val pocetDveri: Int = 4) { }To je všetko, tých 20 riadkov v Jave je jeden riadok kódu v Kotline. Za Auto sú zátvorky – to je primárny konštruktor, v ktorom sa nastavujú takzvané property.  Prvá property je nazov, ktorá je val – val znamená, že hodnota sa nemôže neskôr meniť. Druhá property má nastavené = 4, to znamená, že ak chcem vytvoriť auto len zadaním názvu, tak sa automaticky pocetDveri nastaví na 4. Takto vytvorím Auto zadaním oboch property a pod tým je prístup k property cez bodku: val skoda = Auto("Skoda", 5) skoda.nazov skoda.pocetDveriVytvorenie auta len s názvom: val auticko = Auto("Skoda")Záver Páči sa ti tento prístup? Chceš vedieť viac o programovacom jazyku Kotlin? Sleduj Learn2Code a verím, že nájdeš čo hľadáš. Pripravovaný kurz o Kotline zverejníme už čoskoro.
Testovanie Java aplikácií s JUnit
Vzdelávanie
28.11.2019
Skillmea

Testovanie Java aplikácií s JUnit

JUnit framework úvodPredstav si úplne jednoduchú metódu, ktorá má za úlohu spočítať dva vstupné parametre metódy. public static int sum(int number1, int number2){ return number1 + number2; }Ako by si otestoval túto metódu? Zavolal by si danú metódu, a následne by si výsledok porovnal s očakávanou hodnotou. Ak by metóda nevrátila očakávanú hodnotu, tak by si napísal hlášku, že test neprešiel, ak by vrátil očakávanú hodnotu, tak by si napísal, že test prešiel. int sumNumber = sum(1, 4); if(sumNumber!=5){ System.err.println("Test failed."); }else{ System.out.println("Test passed."); }Čo som spravil, je to, že náš kód som porovnal s jedným možným prípadom výsledku. Po anglicky sa stretneš s názvom test case. Teda som zatiaľ spravil jeden test case.  Ty by si mal overiť niekoľko test casov. Svoj kód musíš vystaviť „stresu“. Teda si napíšeš niekoľko ďalších test casov. Napríklad, ako to bude pracovať s nulou: int sumNumber = sum(1, 0); if(sumNumber!=1){ System.err.println("Test failed."); }else{ System.out.println("Test passed."); }Alebo ako to bude pracovať s negatívnym číslom: int sumNumber = sum(1, -10); if(sumNumber!=-9){ System.err.println("Test failed."); }else{ System.out.println("Test passed."); }Toto boli takzvané pozitívne testy. Test si pokladal za passed – za úspešný – vtedy ak bola splnená podmienka. Ty vieš ale napísať aj takzvané negatívne testy. Kde test prešiel ak nebude splnená podmienka. Napríklad test prejde ak sum 2 a 2 nie je 5 a podobne. int sumNumber = sum(2, 2); if(sumNumber!=5){ System.out.println("Test passed."); }else{ System.err.println("Test failed."); }Náš kód sme vystavili rôznym test casom. Ak testy prejdú, tak metóda je ošetrená určite viac – je viac spoľahlivá ako keby sme nenapísali, žiaden test case.  Čo sme spravili? Pripravili sme si testy. Poskytli sme vstupné parametre testom – rôzne čísla na spočítanie. Spustili sme testy a poskytli sme aj očakávané výsledky. Následne sme vypísali hlášky, či testy prešli alebo nie.  Ak by sme mali ďalšie metódy, ktoré by sme museli otestovať, tak by sme napísali ďalšie testy. Spravili by sme vlastne tie isté kroky ako pri testovaní prvej metódy.  Čo majú prvé testy odlišné od druhých testov? Voláme iné metódy, máme iné parametre testov a máme iné požadované výsledky.  Čo majú prvé testy spoločné s druhými testami? Testy sme spustili – na spustení testov nie je nič odlišné. Verifikovali sme výsledky – verifikovanie prebehlo aj v prvom aj v druhom prípade a následne sa v oboch prípadoch napísali hlášky na konzolu.  JUnit framework nám uľahčí spôsob, akým budeme spúšťať testy a aj spôsob akým sa používateľovi oznámia výsledky testov. Spustenie, verifikovanie a vypísanie hlášok bude riadiť JUnit framework. My povieme JUnitu – tu máš môj test kód a ty ho teraz spusti a postaraj sa o to. JUnitu povieme, tento výsledok očakávam, tieto údaje vkladám – prever to. JUnit to preverí a nám oznámi v peknej čitateľnej forme, či testy prešli a ak neprešli, tak nám povie presne, ktoré testy neprešli.[Image] JUnit bol mnoho rokov vo verzii 4. Verzia 5 nie je priamo kompatibilná s verziou 4, ale tvorcovia JUnit 5 pripravili api, cez ktorú vieme komunikovať aj so starými testami – tá sa volá Vintage. Ďalej nové api sa volá Jupiter. Tieto api potom spoliehajú na core frameworku – teda zdroj – kód, ktorý sa stará o všetko ostatné. Spúšťanie testov a podobne. Plus máš možnosť napísať si svoje vlastné api, ktoré potom bude tiež využívať core frameworku.  Ak budeš používať Jupiter plus core, tak si do projektu musíš stiahnuť tieto závislosti. My budeme používať maven pre tieto účely.  Vývojové prostredia ako IntelliJ IDEA alebo Eclipse majú zabudovanú integráciu s JUnit 5 frameworkom a tak môžeme testy spúšťať pomocou týchto vývojových prostredí. Ak ťa táto téma zaujíma viac, sleduj online kurz JUnit a TDD pre programátorov.

Nezmeškaj info o nových kurzoch a špeciálnych ponukách