Čo je to prokrastinácia? Nemýľte si ju s lenivosťou
Skillmea
04.05.2023
11 minút čítania
Zaujíma vás, čo je to prokrastinácia, aké sú jej príčiny a ako prestať odkladať dôležité úlohy na neskôr? V tom prípade čítajte ďalej, máme pre vás niekoľko užitočných informácií.
Máme v krvi vyhýbať sa veciam, o ktorých vieme, že by sme ich mali urobiť. Odďaľujeme, či odkladáme dôležité záležitosti na neskôr. Prokrastinácia nás oberá o plnohodnotné využitie produktívnych chvíľ nášho bytia na to, aby sme sa venovali tomu, čo by malo byť našou prioritou.
Nie nadarmo sa hovorí, že na sklonku svojho života ľutujeme veci, ktoré sme mohli urobiť, ale neurobili. Nie tie, ktoré sme spravili a nevyšli celkom podľa našich predstáv. Navyše pocity viny, ľútosti až zlyhania, vyplývajúce z nevyužitých príležitostí, vedia škrieť poriadne dlho.
O prokrastinácii sa hovorí stále častejšie. Avšak faktom zostáva, že nie je záležitosťou modernej spoločnosti. Ľudstvo prokrastinuje stáročia. Upozorňovali na to už starí grécki filozofi Sokrates i Aristoteles, ktorí používali výraz akrasia. Ten môžeme preložiť ako prokrastinácia alebo nedostatok sebakontroly.
Čo je to prokrastinácia?
Zaujíma vás, čo je to prokrastinácia a ako ju možno najjednoduchšie definovať? Faktom je, že jednotná definícia prokrastinácie neexistuje. Samotné slovo pochádza z latinského pro-crastinus, čo znamená patriaci zajtrajšku.
Ide v podstate o úmyselné, alebo naučené odkladanie vecí na neskôr. Je to niečo, čo nám bráni začať v zmysluplnej, dôležitej činnosti a namiesto toho sa venujeme niečomu inému.
Problém prokrastinácie spočíva v tom, že ide o chronický jav, ktorý nám spôsobuje stres, už spomínané pocity viny, zlyhania či ľútosti nad premrhanými príležitosťami. Samozrejme, prokrastinácia zhoršuje pracovný výkon a má negatívny vplyv na telesné i duševné zdravie.
Čo je to spánková prokrastinácia?
Definícia prokrastinácie napovedá, čo je spánková prokrastinácia. Jednoducho povedané, ide o odďaľovanie spánku. Spánková prokrastinácia teda súvisí s odkladaním spánku, pričom čas spánku je využívaný na voľnočasové aktivity a zábavu.
Spánkovou prokrastináciou trpia, napríklad manažéri, ktorí takmer celý deň venujú práci a potom obetujú časť nočného odpočinku v prospech voľnočasových aktivít. Avšak mali by sme si uvedomiť, že dlhodobý deficit spánku má negatívne účinky na zdravie aj v prípade, že sa venujeme zábave.
Lenivosť verzus prokrastinácia
Význam prokrastinácie už poznáme. Prokrastinovať znamená, že by sme sa chceli venovať dôležitej úlohe, avšak nedarí sa nám to, čo nás do značnej miery frustruje. Ak je naším problémom lenivosť, tento stav nám vyhovuje a nevyvoláva v nás žiadne negatívne emócie. Jednoducho je fajn len tak si hovieť.
Opakom prokrastinácie je prekrastinácia
Opak prokrastinácie je prekrastinácia. Ak sa staneme prekrastinátorom, úlohy dokončujeme príliš skoro, teda vo veľkom predstihu. Avšak problémom je, že v škole, zamestnaní či podnikaní nie je také podstatné byť prvým, ako lepším.
Čiže aj v tomto prípade platí, že niet nad zlatú strednú cestu – začať s úlohou v dostatočnom predstihu, robiť na nej priebežne a odovzdať ju v požadovanom termíne.
Zdroj: freepik.com
Príčiny prokrastinácie
Existujú viaceré príčiny prokrastinácie, medzi ktoré patria:
Rozhodovacia paralýza spočíva v neschopnosti vybrať si to, čo je pre náš život skutočnou prioritou, keďže sme zaplavení množstvom podnetov.
Neuvedomovanie si hodnoty času, pretože čas, ktorý máme k dispozícii v rámci svojho života je obmedzený.
Nevyriešený alebo skrytý emocionálny problém, resp. emocionálny spúšťač ovplyvní to, ako sa cítime a potom aj správame. To znamená, že prokrastinácia nie je jediným existujúcim problémom. Môže súvisieť s frustráciou, strachom zo zlyhania, pochybnosťami, úzkosťou, ale aj depresiou, poruchami príjmu potravy ADHD či perfekcionizmom.
Nedostatok sebadisciplíny, teda si zadáme cieľ, ale nemáme v sebe dostatok sily pracovať na ňom a úlohu realizovať.
Vonkajšia motivácia je o tom, že za odmenu alebo zo strachu pred trestom robíme to, čo by sme inak nerobili. Aj z tohto dôvodu, by sme mali pracovne venovať tomu, čo nás vnútorne napĺňa. Odmeny a ani tresty nie sú dostatočne motivujúce, aby sme sa prokrastinácii vyhli.
Časová nekonzistentnosť spočíva v tom, že náš mozog viac oceňuje okamžité odmeny, ako tie budúce. To znamená, že kľúčom k porazeniu prokrastinácie je vnútorná motivácia – vidíme zmysel v tom, čo robíme a máme osobnú víziu.
Ak vezmeme do úvahy, čo je to prokrastinácia a príčiny prokrastinácie, lepšie pochopíme, v čom je problém a, samozrejme, ľahšie nájdeme riešenie. Veď prokrastinácia ovplyvňuje pracovný výkon i duševné zdravie.
Aký vplyv má prokrastinácia na duševné zdravie?
Prokrastinácia sa spája so zhoršením fyzického i duševného zdravia. Avšak skôr, ako začneme problém vôbec riešiť, musíme si uvedomiť, že podľa výskumov prokrastinuje z času na čas každý, ale iba 20 percent dospelých je skutočnými prokrastinátormi. Z toho vyplýva, že prokrastinácia zasahuje do ich každodenného života, znižuje jeho kvalitu nielen znížením produktivity, ale aj pocitmi hanby, viny či zlyhania.
Čo znamená prokrastinácia z hľadiska vplyvu na duševné zdravie? Spája sa so zvýšenou úrovňou úzkosti, stresom, bolesťou, nezdravým životným štýlom, ale aj skutočnosťou, že prokrastinátori odkladajú aj riešenie týchto problémov, čiže otáľajú s vyhľadaním odbornej pomoci.
Vplyv prokrastinácie na pracovné výkony je zásadný
Stačí, ak vezmeme do úvahy, čo je to prokrastinácia, a nemusíme špekulovať nad tým, aký vplyv má na pracovné výkony. Ak chronicky prokrastinujeme, podávame značne znížené výkony, čo sa negatívne odzrkadľuje na produktivite práce.
V reálnom pracovnom živote to znamená, že s riešením projektu začíname neskoro, sme vystresovaní a často ho odovzdávame buď nedokončený, alebo po termíne. Čo má, samozrejme, svoje dôsledky.
