Využi toto leto: Online kurzy, za ktoré neplatíš!

Porovnaniu svetov Front-End a Back-End vývoja sme sa venovali pred pár mesiacmi. Dnes sa budeme hrabať v nástrojoch Front-End programátorov - čo všetko musíš zmáknuť, ak sa ním chceš stať (okrem našich kurzov). V tomto texte nebudeme polemizovať, či je lepší React, Angular alebo Vue.js. Či treba používať SASS alebo LESS, alebo.. ..či je lepší Mac, alebo PC. Prečítaš si o najpoužívanejších front-end technológiách, skúsime Ťa nasmerovať ako s front-endom začať a tiež (ak to myslíš naozaj vážne) ako sa ďalej rozvíjať, aby ti nič z Front-Endu neušlo. Pome! Predný koniec webu - technológie Stačí otvoriť niektorú webovú (alebo dnes už aj desktopovú, ajPadovú, ajFonovú, aj androidovú) appku a pozeráme sa na prácu Front-End vývojárov. To oni nakódili tie buttony a textové polia, s citom premysleli efektné animácie, menu a rozhýbali statický dizajn svojho kamaráta - grafika. V našom webovom svete pracujú Front-End vývojári primárne s HTML, CSS a JavaScript-om. Pre tieto technológie však existuje milión nástrojov a frameworkov, ktoré nám prácu uľahčujú, sme vďaka nim produktívnejší a dokážeme ľahšie tvoriť zložitejšie aplikácie. K takýmto - pokročilejším - nástrojom sa však dostaneš neskôr. Začať s React-om alebo AngularJS ako svojou prvou skúsenosťou s front-endom by bol asi masochizmus. Level 1: Kde začať? Niektorí z nás statické HTML stránky s využitím CSS štýlov zvládli už na strednej (alebo aj základnej) škole. Neskutočná nuda a ani sme netušili, že to môže byť pre nás neskôr užitočné. Niečo podobné, ako keď vás rodičia nútia chodiť do hudobnej školy a vedomosti zúžitkujete až o 10 rokov neskôr, keď s kamošmi vymyslíte kapelu. [Image] Všetky weby, webové aplikácie však využívajú HTML a CSS naplno a preto je potrebné ich zvládnuť úplne na začiatku – spoznať svoje možnosti. Aby sme si mohli povedať, že sme zvládli základy HTML, CSS a JavaScript-u mali by sme poznať funkcie elementov a atribútov z prvého grafu. Tiež by sme mali bez problémov vedieť používať základné CSS pravidlá a jednotky. No a mali by sme vedieť, na čo slúži jQuery a ako nám môže pomôcť. Všetky informácie a oveľa viac nájdeš v Yablkovom kurze: Webrebel 1: HTML, CSS & Javascript. Level 2: Ako pokračovať? Určite postupom času prejdeš z jednoduchých webstránok na zložitejšie weby. Tvoj CSS súbor bude mať 1000 riadkov a každá ďalšia zmena Ti zaberie 3 minúty strachu, 1 minútu roboty a 25 minút testovania a fixovania, ak sa niečo pokazilo. Je čas na lepšiu organizáciu svojich CSS štýlov. [Image] CSS Použi SASS - parádny preprocessor CSS štýlov, ktorý Ti umožní organizovať štýly prehľadne do priečinkov/súborov. Tiež môžeš zadefinovať premenné, ktoré obsahujú definície farieb, ktoré často používaš, alebo okraje - aby vyzerali všade rovnako. Ak ich potrebuješ zmeniť na viacerých miestach, prepíšeš hodnotu jednej premennej a máš to vyriešené. SASS vie pracovať aj s jednoduchými funkciami. Často používanými sú napr. lighten() a darken(), ktoré dokážu danú farbu zosvetliť alebo stmaviť. SASS má tých funkcií a možností samozrejme ďaleko viac. Ďalšími alternatívami k SASS môže byť LESS, Stylus, PostCSS a ďalšie. My v Learn2Code sme si obľúbili SASS. Responzívny dizajn Responzívny dizajn rieši problém so zobrazovaním Tvojho webu na rôznych zariadeniach. Pre front-end programátora je neodmysliteľnou súčasťou jeho skills. Mobilných zariadení je viac ako obyvateľov na svete - musíme optimalizovať aj pre malé obrazovky. Samotné HTML a CSS3 má v sebe nástroje, ktoré nám pri takejto optimalizácii môžu pomôcť. Napríklad veľmi dôležitý HTML meta tag je viewport, ktorý prispôsobí veľkosť písma pre malé obrazovky tak, aby nebolo príliž malé: <meta name="viewport" content="width=device-width, initial-scale=1.0"> Pomocou CSS tiež dokážeme ošetriť responzivitu tak, že na šírku elementov budeme používať percentuálne hodnoty a pravidlo box-sizing: border-box;. Takto môžeme zadefinovať vlastný grid, kde tieto pravidlá použijeme. CSS3 nám veľmi pomáha pri responzívnom dizajne s @media query. Pomocou @media dokážeme oddeliť CSS, ktoré bude platiť napríklad pri rozlíšeniach menších ako 1000px od pravidiel, ktoré budú platiť pre rozlíšenia vyššie ako 1000px. Výborná vec. Responzívnemu dizajnu venoval Yablko tiež kopec videí v kurze Webrebel 1. Front-end Framework Šikovníkov z Twitteru napadlo, že by bolo fajn mať po ruke sadu komponentov, ktoré veľmi často používajú vo svojich projektoch. Takýmito komponentami sú napríklad tlačidlá, rôzne typy menu, textové polia s validáciami alebo rôzne nadpisy. Dôležitá bola tiež responzivita. Aby nemuseli začínať vždy od nuly, vytvorili Bootstrap - framework, ktorý si okamžite získal vývojárov po celom svete. Bootstrap je obrovský urýchľovač času a čas sú predsa peniaze. Ak si Bootstrap obľúbiš a spoznáš ho poriadne, začneš experimentovať s upravovaním jeho vzhľadu a pridávaním nových funkcií napríklad cez JavaScript. Na internete nájdeš kopec pluginov, ktoré rozširujú jeho možnosti. Alternatívami k Bootstrapu môžu byť: Foundation, Materialize CSS, Semantic UI a rôzne iné. Level 3: JavaScript Dostávame sa do posledného levelu front-end programátora, tak vysúkajme rukávy a poďme na to :) JavaScript je jedným z najpopulárnejších jazykov. [Image] Príchodom Single Page Applications (SPA) sa jeho popularita zmnohonásobila. SPA rapidne zlepšili rýchlosť webových aplikácií. Podstatou SPA je, že celá stránka sa načíta len raz - na začiatku. Každá ďalšia zmena sa deje na pozadí a zmení sa len časť stránky s novým obsahom. Najlepšími príkladmi single-page aplikácií sú Facebook, YouTube, Twitter a mnohé iné populárne weby. Ani si nevieme predstaviť to množstvo JavaScript-u, ktoré tieto aplikácie obsahujú, pretože podstatná časť celej aplikácie je naprogramovaná práve v JavaScript-e. Veľa .js súborov na jednom webe môže spôsobovať nemalé problémy. Najmä, ak sú jednotlivé súbory na sebe závislé. Veľmi jednoduchý príklad: ak napíšeme vlastný JS plugin na zobrazenie foto galérie, ktorý je závislý na jQuery. Keď prehliadač stiahne a spustí náš plugin, už musí mať k dispozícii knižnicu jQuery. Je úlohou front-end programátora, aby takéto problémy vyriešil. JavaScript našťastie obsahuje obrovské množstvo nástrojov, ktoré nám pomáhajú riešiť podobné problémy. Tu sú niektoré situácie a ich riešenia: • Správa závislostí – ak je knižnica závislá na ďalších knižniciach, pomôžu nám npm alebo yarn • Automatizácia činností – veľkou pomocou je napríklad automatický refresh prehliadača pri každej zmene kódu. Takéto a podobné tasky môžeme riešiť cez gulp, grunt alebo npm • Správa modulov - nainštalované závislosti je potrebné poskytnúť prehliadaču vo forme výsledného .js súboru. Tu nám môžu pomôcť webpack, rollup, RequireJS, browserify • Automatizované testovanie - aby sme pri každej zmene nemuseli celú aplikáciu testovať ručne, pomôžu nám jest, mocha alebo jasmine • Syntax - aby sme neprodukovali JS špagety kód, vznikajú nové štandardy, ktoré sprehľadňujú syntax JavaScriptu - ES5, ES6 alebo ES7. Babel pomôže prehliadaču túto novú syntax pochopiť. JavaScript frameworky a knižnice Podobne ako nám Bootstrap pomohol s responzivitou a niektorými často používanými komponentami, existujú aj JavaScript frameworky, ktoré dopĺňajú svet front-end programátora a celý vývoj komplikovanej SPA urýchľujú. Opísať každý framework nie je úlohou tohoto článku, ak však niektorý z nich preferuješ, napíš nám do komentárov ktorý a prečo. Tu sú najpoužívanejšie: • React - Facebook vytvoril React ako riešenie pre svoje komplikované používateľske prostredie. Hlavnou ideou je vytvorenie komponentov, ktoré sa dajú použiť na viacerých miestach v aplikácii. Ak užívateľ vykoná nejakú akciu a zmení sa obsah stránky - prehliadač prekreslí len konkrétny komponent. • Vue.JS - Alternatívnou knižnicou k Reactu je Vue.js, ktorá sa teší čoraz väčšej popularite. Výhodou je prehľadnejší a ľahší syntax, kde sa nemieša HTML kód s JavaScriptom - čo niektorým vývojárom nevyhovovalo • AngularJS - Vytvorený firmou Google je na rozdiel od React a VueJS plnohodnotným frameworkom - obsahuje aj nástroje na komunikáciu s databázou. Ďalšie alternatívy k najpoužívanejším frameworkom/knižniciam: EmberJS, Preact, Inferno a mnohé iné. Level 4: Áno, existuje aj level 4. Sú to prídavné vedomosti naskillovaného front-end programátora. Napríklad bezpečnosť - prevencia pred CSRF, XSS, DNS pinning alebo clickjacking útokmi. Tiež poznanie psychológie používateľa je obrovskou výhodou - priorizovať použiteľnosť a prístupnosť aplikácie pred odvážnym dizajnom. Marketing, SEO, ... a mohli by sme ísť ďalej. Dôležité je nikdy sa neprestať vzdelávať, získať čo najväčší rozhľad v technológiách a v neposlednom rade nepodľahnúť popularite niektorého z nástrojov, ale zvoliť nástroj tak, aby splnil svoj účel.

Vo februári 1997 bolo na sieti Internet prístupných milión webov. To bolo pred dvadsiatimi rokmi (tiež som si práve uvedomil aký som starý). Dnes by sme ich rátali v stovkách miliónov. Od tej doby prešiel vývoj webov neskutočnými zmenami. Z jednoduchých prezenčných stránok nakreslených v skicári a oživených HTML, CSS a JavaScript kódom sa stali zložité CMS, LMS, CRM a WTF systémy postavené na niektorých z desiatok back-end technológií. Dáta môžeme ukladať do SQL alebo NoSQL databázy a súbory už nenahrávame jednoducho na server cez FTP, ale používame zložité build systémy, ktoré náš kód najprv otestujú a až potom posunú do produkcie. Aplikácie otvárame na tabletoch, smartfónoch, laptopoch, chladničkách, … – preto je dobré ak majú responzívny dizajn. Aby tej terminológie nebolo málo. Jednému programátorovi to množstvo technológií, s ktorými sa denne stretáva, začína prerastať cez hlavu. Preto sa web vývojári začínajú špecializovať. Dve najvýraznejšie skupiny sú front-end a back-end vývojári. Ďalší by boli full-stack vývojári, DevOps.. Tento text ti pomôže pochopiť, čo je úlohou front-end a back-end vývojára a s akými technológiami najčastejšie tieto dve skupiny vývojárov pracujú. PolopatistickyAk chce programátor postaviť dom, najprv zavolá back-end tím: murára a tesára. Back-end murár mu vybetónuje základy, postaví steny, vymuruje otvory na dvere a okná. Neskôr mu pomôže back-end tesár. Ten postaví strechu. V takomto dome by sa však bývalo ťažko - preto príde front-end tím: maliar a bytový dizajnér. Front-end tím zútulní tehlové steny a zariadi dom – aby všetko vyzeralo parádne, spolu ladilo a hlavne plnilo svoj účel. Ak to premeníme na web-development svet, tak back-end je základom pre našu aplikáciu. Je to skrytá časť aplikácie (používateľ ju nevidí), ktorá úzko spolupracuje so serverom, databázou. Úlohou back-end programátora je tvoriť kód, ktorý je efektívny, zbytočne nezaťažuje server, databázu - napr. aby používateľ nečakal príliš dlho na potrebné dáta. Už dve sekundy sú nekonečno. Front-end je zase tá časť aplikácie, ktorú vidí a pracuje s ňou používateľ. Často je označovaná pojmom User Interface (UI). Úlohou front-end programátora je, aby sa aplikácia zobrazovala každému používateľovi správne a aby mu čo najviac uľahčila prácu s aplikáciou. Front-end programátor vie z tvojho jednoduchého kliku na tlačidlo vyrobiť parádnu animáciu, ktorá ti napr. odkryje ďalšie možnosti práce s aplikáciou. Jazyky, nástrojeVývojári pracujú s mnnožstvom technológií, ktoré sa niekedy menia od projektu k projektu. Diagramy zobrazujú len najpoužívanejšie technológie. Dôležité je rozumieť, že nie všetky technológie z diagramu musí vývojár ovládať - je však dobré o väčšine z nich aspoň niečo vedieť - pri veľkých projektoch môže mať niektorá technológia výhody, iná nevýhody. To je ale na dlhú debatu a mal by to riešiť vývojársky tím interne, najlepšie face-to-face. V žiadnom prípade neodporúčam pýtať sa na sociálnych sieťach, či je lepší React, alebo Vue JS. Nikam to nevedie :)  [Image] Backend technológie [Image] Frontend technológie Samostatnú kapitolu by mohli tvoriť webové frameworky ako Ruby on Rails, Laravel alebo ExpressJS. Tie nám uľahčujú postaviť celú aplikáciu - front-end aj back-end časť. Technológie v Learn2CodeKaždá webová aplikácia má iné nároky a výber technológií často súvisí aj so skúsenosťami a preferenciami tímu riadeného skúseným CTO. Takýto koktejl technológií sme namiešali v Learn2Code pre naše projekty: Front-EndPracujeme s frameworkom Ruby on Rails. S front-end časťou aplikácie nám v Rails pomáha SASS preprocesor, vďaka ktorému máme CSS štýly organizované v komponentoch a veľmi jednoducho sa v nich orientuje. Základ nášho layoutu tvorí framework Bootstrap, ktorého vzhľad je upravený pomocou CSS štýlov - opäť s využitím SASS. Na niektoré časti aplikácie https://skillmea.sk sme nasadili React - prezeranie videí, fórum. V starších projektoch stále využívame jQuery. Uvažovali sme nad experimentovaním s Vue.js, nakoniec túto technológiu neimplementujeme. Yablko však bude robiť online kurz na Vue.js :) React a všetky jeho závislosti spravuje NPM - Node Package Manager a WebPack, ktorý nakoniec vypľuje jeden veľký bundle.js súbor. Back-EndKeďže používame Rails, back-end je písaný v skriptovacom jazyku Ruby. Na testovanie používame RSpec. Používame relačnú databázu PostgreSQL, kde máme uložené všetky dáta. DevOpsAplikácie nám bežia na serveroch Heroku. Obrázky skladujeme na Amazon S3. Video obsah je uložený na serveroch Vimeo, s ktorými komunikuje React prostredníctvom REST API. Kód všetkých projektov skladujeme v privátnych repozitároch na GitHub. Na nekvalitný kód nás neustále upozorňuje RuboCop a JSHint. Nasadenie nových funkcií do hlavnej aplikácie je riadené s pomocou Continuous Integration - CodeShip.com. Niektoré z technológií, ktoré používame možno poznáš. Niektoré z nich ťa dokonca vieme naučiť aj u nás v Learn2Code, stačí pozrieť zoznam kurzov. V ďalších blogoch sa pozrieme na front-end aj back-end detailnejšie. Ak máš nejaké otázky, postrehy alebo si niečomu nerozumel, napíš komentár.

Nemáš diplom z informatiky a chceš byť programátor(ka)? Žiadny problém! Počas môjho interview na pozíciu programátora v Learn2Code nikoho nezaujímalo, čo/kde som študoval. Dôležité boli skúsenosti, portfólio a (snáď) rozumné odpovede na otázky.[Na programovanie nepotrebuješ titul] Kniha o JavaScripte, ktorú som nikdy neprečítalProgramovať webové aplikácie som sa naučil sám. Staval som na základoch zo strednej školy, kde som zistil, že web dokáže “postaviť” aj obyčajný smrteľník. Vtedy sme na hodinách informatiky programovali Pascal, neskôr vo vyššom ročníku aj VisualBasic, alebo C++. Tieto jazyky ma však veľmi nezaujali. Neriešili žiadny zásadný problém v mojom živote, preto nám v task-bare vždy svietil CounterStrike 1.6, alebo Divoké kmene - browserová online hra. V maturitnom ročníku nás však na predmete multimédiá naučili tvoriť jednoduché weby s využitím jazyka HTML a pravidiel CSS. HTML & CSS sú super v tom, že akonáhle zmeníte svoj kód, stačí refresh prehliadača a zmeny vidíte okamžite.  Žiadna kompilácia kódu, žiadne využívanie komplikovaných knižníc na zobrazovanie grafiky. Jednoduchý systém: pravidlo - výsledok. Web tiež stačilo nahrať cez FTP na niektorý z voľne dostupných free hostingových serverov a videl to celý svet. Síce vám to oblepili reklamou od vrchu až dole, ale kamošom som poslal len link a voila... Fotky z dozvukov si mohol pozrieť každý, kto mal internet. Počas predĺžených prázdnin pred štúdiom na vysokej škole som budoval svoju home-page. Chcel som tam veľmi mať moderné vysúvacie menu. Zistil som, že také menu bez JavaScriptu nedám. Kúpil som si teda svoju prvú “programátorskú” knihu: JavaScript - programujeme internetové aplikace. V českom jazyku. Nikdy som sa nedostal za 1. kapitolu: Začíname - stiahol som hotový .js súbor s menu, ktoré vyzeralo tak, ako som chcel. Vôbec som netušil, ako to celé funguje, ale hľadal som. Vtedy ma Google poslal na neskutočný zdroj informácií, web, ktorý som ako jediný prečítal celý: jakpsatweb.cz. Boom!  Guestbook.PHPKeďže web bez knihy návštev nebol webom, skúmal som možnosti. Potreboval som nejaké PHP a to zase potrebovalo nejaké MySQL a nejako to bolo spolu prepojené. Pochopiť princíp PHP a databáz mi pomohol český tutoriál, ktorý som už dnes žiaľ nenašiel. Podarilo sa mi dať dokopy súbor s asi 500 riadkami PHP spaghetti kódu a guestbook.php bol na svete.  Výber vysokej školy nemal nič spoločné s kariérou programátora. Študoval som učiteľstvo anglického jazyka a informatiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Štúdium učiteľskej informatiky sa veľmi nelíši od stredoškolskej informatiky na technickej škole, takže som sa cez prednášky vrátil k Divokým kmeňom. Moja spolužiačka vtedy hľadala niekoho, kto pomôže jej kamarátovi propagovať webom neziskovú organizáciu, ktorá pomáha africkým deťom. Za peniaze. Keďže som zvládol guestbook.php, zvládnem aj toto. Neveril som vlastným očiam, keď som pri písaní tohoto textu našiel svoju prvú zákazku v živote: LiveAid CZ. Pamätám si, že môj honorár bol 400,- SK. WordPressKeďže som stále snoril okolo PHP, narazil som aj na redakčný systém Wordpress. Ten mi pomohol pracovať efektívnejšie a zvládnuť zákazky rýchlejšie. Pri práci s Wordpress som zvládol aj objektové programovanie v PHP - pomohla mi k tomu výborná kniha od O’reilly: Programming PHP, je to však skôr príručka ako nejaký tutoriál.  Ruby on RailsPočas celej tej doby som bol v kontakte so svojím kamarátom, spolužiakom zo strednej školy. Stále sme debatovali o Apple, IT, programovaní. Jemu PHP nikdy nesedelo. Bol vždy trendy a tiež stále niečo programoval - nevedel som však v akom jazyku. Keďže sme obaja študovali na VŠ (on na FEI STUBA) a bolo pre nás ako študentov pomerne jednoduché dostať sa do USA, využili sme to. Po niekoľkých týždňoch práce sme objednali svoje prvé MacBook Pro. Podstatné na tom celom je to, že on za tie tri mesiace v USA po večeroch naprogramoval vlastnú verziu browserovej hry Babylon (žiaľ, nikdy ju nepublikoval online). Občas spomenul nejaké railsy, ale nikdy som tomu nevenoval pozornosť. Až sme začali kecať a ja som postupne vymenil PHP za Ruby on Rails.  To, že sme investovali do laptopov si všimol aj majiteľ hotela, v ktorom sme pracovali. Dali sme reč, zistili sme, že mu vieme pomôcť s webom pre jeho hotely a odvtedy sme mali teplé miesto v kancelárii, kde sme vytvorili http://angelinnhotels.com/. Webdizajn nič moc, ale nemuseli sme čistiť klimatizácie a izby po Američanoch s nevychovanými deťmi.  VIVANTPo návrate z USA sme s Jozefom komunikovali intenzívnejšie. Vytvorili sme firmu a dostali sme sa k profi zákazke od Ministerstva školstva. Vyhrali sme súťaž na vytvorenie systému na správu neziskových organizácií v rámci SR. Rozdelili sme úlohy a pustili sa do toho. Bolo to vzrušujúce obdobie. Kupovali sme svoj vlastný server, ktorý sme umiestnili do serverovne v Bratislave. S pomocou Jozefovho brata - linuxového guru - sme ho nakonfigurovali. Na vývoj aplikácie sme samozrejme použili Ruby on Rails a databázu PostgreSQL. Bol to prvý seriózny projekt, ktorý však mal aj svoje zazmluvnené termíny. Projekt VIVANT, ako sme ho nazvali, sme dotiahli do úspešného konca. Používa sa dodnes (http://adam.iuventa.sk).  Reštart - online kurzyPočas práce na VIVANT som dokončil vysokú školu a začal pracovať ako učiteľ na ZŠ. Neviem či to bolo správne rozhodnutie, alebo nie. Povedal som si, že programovať budem môcť aj popri práci učiteľa. Kým som učil na polovičný úväzok, tak to aj bolo možné. Neskôr som však zistil, že prácu učiteľa na plný úväzok len ťažko dokážem spojiť s ďalšou mentálne náročnou prácou po večeroch. Učiteľovanie ma však natoľko vzalo, že som postupne prestal programovať takmer úplne. Sledoval som trendy, zaujímal sa o dianie, ale nepracoval som na žiadnom projekte.  Prestávka trvala takmer 6 rokov. Predstava seba - učiteľa na dôchodku - ma neskôr natoľko vystrašila, že som sa rozhodol odísť zo školstva a skúsiť reštart svojho programátorského remesla. Problém bol v tom, že som zameškal dve verzie Ruby On Rails, vo svete PHP pribudol nový dôležitý framework Laravel a zistil som, že svet JavaScriptu je totálne niekde inde ako pred piatimi rokmi - React, Angular, EmberJS, NodeJS... Nič z toho som neovládal. Aj pozostatky know-how spred piatich rokov už boli neaktuálne. Moje vedomosti potrebovali refresh. Zvolil som cestu online kurzov. Vďaka dobrej angličtine som siahol na kurzy Udemy. Neskôr som objavil aj iné portály - Codeschool, Pluralsight, Egghead, Codecademy. Z každého portálu som absolvoval aspoň jeden kurz. Naučil som sa čo je nové v Ruby a Ruby on Rails, ako viem testovať svoje webové aplikácie. Zlepšil som sa v Git. Pochopil som ako funguje JavaScript. Naučil som sa základy EmberJS, React a NodeJS. Zlepšil som svoje vedomosti v oblasti databáz, naučil som sa pracovať aj s NoSQL databázami. Nemusel som nikam chodiť. Všetko som zvládol v pohodlí domova, vlastným tempom. Job v Learn2CodeKeď sa mi ako-tak vrátilo sebavedomie a zrealizoval som zopár malých projektov, na Facebook-u zazdieľal niekto pozíciu Ruby on Rails programátora v Learn2Code. Zlátal som svoj životopis, dostavil sa na interview do veľkého mesta. Rada (CEO) som upozornil na svoju stroskotanú učiteľskú kariéru a porozprával som o svojich projektoch. Rozhodli sa to so mnou skúsiť. Ja neľutujem, Rada sa ale musíte opýtať vy :) Do it! Naučiť sa programovať weby nie je také náročné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Absolvovať online kurzy bolo príjemné a vo väčšine prípadov aj zábavné, niekedy to však bola aj poriadna otrava - treba ale vydržať. Ľudia, ktorí kurzy vyrábajú tam nikdy nedajú vatu, aby natiahli čas. Teraz mám možnosť nahliadnuť aj do Yablkových kurzov a konštatujem, že môj guestbook.php by nemal podobu 500 riadkového spaghetti kódu, keby som mohol môj český tutoriál vymeniť za jeho Webrebel.