Ahoj, volám sa Alexandra a som programátorka. Ako je to možné? Veď som len dievča…
Vo svete prevláda všeobecný názor, že dievča nie je schopné byť programátorkou. Preto by som najprv chcela toto tvrdenie vyvrátiť. Pozná niekto Adu Lovelace? Je považovaná za prvú programátorku. Pracovala na Babbageovom univerzálnom počítači.
Alebo čo ENIAC? Prvý elektronický univerzálny počítač. Kto ho naprogramoval? Tieto dámy:
ENIAC programátorky
A čo bolo vlastne náplňou ich práce? Oh, nič dôležité, iba počítali balistické trajektórie pre delostrelectvo a iné ťažké zbrane (ako bomby), aby dopadli presne na určené miesto. Adele Goldstine (vpravo) dokonca napísala príručku pre programovanie ENIAC-u. Nemyslím si, že tieto dámy sú nejak známe. Ale mali by byť!
Margaret Hamilton bola vedúcou softvérovou inžinierkou pre kozmický program Apollo. Zo súčasnosti nám môže ako dobrý príklad slúžiť Marissa Mayer. Bola prvou ženskou počítačovou inžinierkou v Google a teraz pracuje pre Yahoo! ako prezidentka a riaditeľka obchodnej spoločnosti.
Jeden z dôvodov všeobecného názoru, že ‘programovanie je len pre mužov’ môže byť to, že za posledných 20-30 rokov bolo vydaných veľa počítačových hier určených pre chlapcov. Napríklad Heroes of Might and Magic, Battlefield… Ich kontextom boli bitky, armády, stratégie a iné podobné veci, ktoré teenagerku vôbec nezaujímajú. A tak väčšinou chlapci od útleho veku začali tráviť veľa času hraním počítačových hier a s počítačmi ako takými, naučili sa podvádzať a manipulovať so zdrojákmi a tak začali tvoriť vlastné programy.
Počas gymnázia som bola nezaujímavá osoba. Nechcela som skončiť niekde v kancelárii s 8-hodinovým pracovným časom a vedela som, že si chcem organizovať čas podľa seba a cestovať. Preto som mala 2 možnosti: študovať cudzie jazyky, čo som nepokladala za dostatočné, alebo, ako mi vždy navrhoval môj priateľ, študovať Aplikovanú informatiku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky. Presne ako študoval on. Musím povedať, že keď som sa rozhodla pre AIN na Matfyze, môj priateľ mi zo začiatku veľmi pomáhal. Občas pre mňa napísal nejaký milý program ako napríklad tento:
<3 coding
Taktiež mi rozprával veľa o predmetoch, projektoch, úlohách a iných podobných veciach, ktorými si musel v škole prejsť. Zistila som, že to tam vôbec nie je také náročné a že učitelia a profesori sú veľmi prístupní a ochotní. Vedela som, do čoho idem a čo ma čaká, čo ma celkom povzbudilo.
Tiež som si uvedomila, že keby viem programovať, bola by to dobrá príležitosť pracovať remote, mať flexibilný pracovný čas, robiť a učiť sa stále niečo zaujímavé a nové a robiť ‘mágiu’, ktorú veľa ľudí nevie. Žiadna rutinná robota. Hoci je tu aj ďalší dôvod, a to lepšie finančné ohodnotenie, ale snažím sa, aby boli peniaze pre mňa side effect.
Pretože som vďaka priateľovi vedela, o čom bude štúdium aplikovanej informatiky (nič ťažké, ale časovo náročnejšie), rozhodla som sa pre Matfyz. Učitelia sú naozaj veľmi nápomocní a ochotní. Ale mojím jediným zámerom nie sú známky. Ako som už spomenula, rada by som pracovala remote, s patričným finančným ohodnotením a s flexibilným pracovným časom. Preto využijem každý školský projekt, aby som sa naučila niečo nové, čo firmy a aktuálny pracovný trh potrebuje. Snažila som sa byť proaktívna najviac ako sa len dá. Niekedy sa cítim ako toto dievčatko na obrázku:
Pomocou zvedavosti a trpezlivosti sa to dá všetko zvládnuť a naučiť. Aj vďaka predmetom v škole som sa zlepšila v programovaní ako takom a naučila som sa mnohé všeobecné computer-science znalosti. V skratke, pripravovala som sa na to, že o pár mesiacov budem pracovať ako programátorka.
Keďže mi bol priateľ inšpiráciou, tiež som sa chcela zamestnať po prvom ročníku štúdia ako JavaScript/React developer. Už pol roka vopred som hľadala vhodnú pracovnú ponuku na rôznych jobboard stránkach a keď som ju konečne našla, vedela som čo mám spraviť. Myslela som si: Moja žiadosť o zamestnanie bude musieť byť asi veľmi špeciálna, lebo určite sa im tam nejakí ľudia hlásia. Viete čo? Moju žiadosť som naprogramovala v JavaScripte ako single-page aplikáciu a publikovala online.
Teraz pracujem pre
Learn2Code, programujem v JavaScripte a React-e a učím sa pracovať aj s inými knižnicami ako napríklad Redux, react-router…
Na záver by som vás chcela povzbudiť. Naozaj nezáleží či si chalan alebo baba. Ver si, buď trpezlivá/ý (čo je asi najdôležitejšie), zvedavá/ý, nevzdávaj sa, buď proaktívna/y najviac ako sa len dá a prijímaj každodenné výzvy, ktoré ti programovanie ponúka.
Autorkou blogu je Alexandra Nyitraiová a tento článok vznikol na základe jej prednášky na
Rails Girls Bratislava. Anglický originál nájdeš na Alexinom osobnom
blogu.
