Ako si sa dostal k IT?
Začal som ako siedmak na 8-bitovom počítači Didaktik M. Bol to kamarátov stroj, programy som si značil na papier a potom u kamaráta prepisoval.
Pre ktoré technológie si sa rozhodol?
Môj výber bol na začiatku 90. rokov veľmi obmedzený. Používal som jazyk BASIC, pretože iný nebol na Didaktiku k dispozícii. Na gymnáziu som pridal Turbo Pascal a skúšal som Assembler.
Čo bolo pre teba v začiatkoch najťažšie?
Dostatok kvalitnej literatúry. Každý túžil robiť pekné hry, ale málokto vedel, ako. Bavilo ma experimentovať a skúšať veci, o ktorých som nevedel ako dopadnú. Dodnes si napríklad spomínam, ako som náhodnými zápismi do RAM objavil videopamäť.
Koľko ti trvalo dostať sa na úroveň profesionálneho programátora?
Našťastie som mal na strednej škole kvalitných učiteľov programovania, takže som sa s ich pomocou naučil programovať pomerne rýchlo. V profesionálnej sfére som však veľa vody nenamútil, ťahalo ma to skôr do školstva.
Je podľa teba programovanie nevyhnutnou zručnosťou budúcnosti?
Absolútne. Dnes sa počítače využívajú v každej oblasti a na všetko. Kto nevie a nezačne čím skôr, bude čoskoro výrazne znevýhodnený.
Myslíš si, že je dôležité, aby sa deti učili programovať?
Je to veľmi dobrý spôsob na zmysluplné vyplnenie času, ktorý zároveň rozvíja ich schopnosti vo viacerých oblastiach - logické myslenie, komunikácia, manažment času a plánovanie, správne odhadovanie svojich schopností.